…a tak som sa tento týždeň po prvýkrát dostala do plavárne Grossling – bez plaviek, ale nie nahá… už roky tam nik neplával:))
…a tak sa možno z jari strávenej v „akváriu“ budeme môcť dostať až k moru…- v posledných dňoch zo všetkých strán počujem: „zrušili sme ubytko pri mori, presunuli na budúci rok, stornovali letenky…. ale prišla ešete lepšia ponuka… vážne o tom uvažujeme“…a podobne- jeden môj priateľ si tesne pred epidémiou zriadil akvárium (dve samičky, jeden samček, pár slimákov a krevetiek…)…vznikol svet sám o sebe, samček naháňal po akvarku samičky, občas sa pred ním skrývali do hlineného domčeka a občas sa podvečer všetci traja stretávali niekde v kúte… narodili sa malé rybky, ktoré netušili nič o uzavretosti malej sklenenej krabice… na veľkonočný pondelok odišiel do rybieho neba samček a asi týždeň na to za ním potrubnou poštou jedna zo samičiek…ostala jedna matka so siedmimi deťmi(nie je isté či sú všetky jej)…. a premnožené slimáky…vlastný svet….
ale pozor, pozor!!!! „achtung, achtung!“ alebo „figyelem, figyelem!“ – začína leto!!!
….a tak sa vraciam k moru….. a tak by som sa chcela vrátiť k moru… „more & more!!!!!“
… a tak sa ešte vrátim k MDD súťaži dekupážovej (plážovej)- všetci tipovali obrázok „more“ – a bola to naozaj správna odpoveď – (volanie po šírke mora, slobode, voľnosti bolo fakt silné)!!!!!… a tak som (po veľkom úspechu súťaže:))) vytvorila ďalšie kúsky na tému mora a oceánu (viď príloha)… a tak som si spomenula na jedno leto pri mori na jednom z chorvátskych ostrovov – raz sme ostali na balvanoch za oficiálnou plážou aj cez siestu a v tom čase, keď tam inak skoro nik nebol prichádzala ona: „morská panna“ – bez plutvy, ale zato v skvelých červených plavkách (žiarivočervené celé plavky, v ktorých skočila z brala do vody, zalávala si kraula, potom sa vynorila, vyžmýklada dlhé hnedé vlasy a hornú časť plaviek zrolovala na úroveň bikín, sadla si na bralo a vystavila sa slnku, keď sa vysušila, hodila na seba šaty a odplávala neznámo kam, aby sa ďalší deň o tom istom čase vynorila opäť….) – neviem koľko rokov som mala vtedy ja (nejakých …“násť“) – ale ten žiarivočervený obraz sa mi teraz vynoril pred očami ako nejaký archetyp bohyne leta (alebo aspoň obraz letného sna plážových inžinierov – verím však, že si ju nikto z nich netrúfol ani osloviť…)
+ vaša hudobná redaktorka pridáva:…v tejto pesničke je síce ešte zmienka o jari ale pre mňa je tam silný závan volania diaľok
– jaj a nedá mi – odporúčam vidieť tento skutočne retro klip:
– a oddychofka:
…končím tento traktát s heslom: verím, že letné využitie rúška nebude žiadna fuška!!!!
vaša Sally_Lu*
