…a tak som chcela písať niečo na vážnu tému…teplo tohto týždňa mi nedáva možnosť hlbokého skúmania a zamyslenia… skôr chaos z pokračujúcich horúčav:))
…a tak by som mohla napísať niečo o snoch… v lete sa mi takmer nič nesnívalo… ale dnes v noci päť snov – žeby naozaj ochladenie pred dverami?:)))
…a tak fragmenty:
– nejaká neznáma galéria… na rukách sme mali náramky ako na koncerte… mala som na starosti nejaké neznáme cca 7-ročné dievča… exteriéry a interiéry sa striedali… a my sme nevideli umenie… hľadali sme záchodky…
– neznáme mesto (možno Praha)… neznámy byt….žili v ňom dve staré panie… keď jedna odišla bolo treba tej druhej robiť spoločnosť… riešila kam pochovať uhynutého škrečka… pozreli sme sa z okna… padal sneh… bolo tam už asi desať centimetrov… a tma… návrat tej druhej bol pre mňa istým vyslobodením…
-neznámy kostol… akoby z neho bola len polka (nedostavaný… zbúraný?)… ale nezostalo len presbytérium… bol akoby roztrhnutý pozdĺžne… ľudia prichádzali a ostávali stáť vzadu… vpredu však boli voľné miesta na sedenie… išli sme tam… namiesto omše sa riešilo oblečenie pre nejakého malého chlapca….
… sedím v nejakej reštaurácii… s Evou… čakáme na čašníka… podivná šedá hmota na tanieri…cibuľa… (posledný sen = úryvok sna Jana Švankmajera – parafrázované)
…a tak sa tento týždeň dožíva 90-ky český výtvarník a surrealista Jan Švankmajer.… jeho žena Eva by mala tiež v septembri narodeniny… ich tvorba je nezameniteľná…
…. a tak som si povedala, že keď nie Švankmajer… bolo by fajn stihnúť aspoň výstavu v neznámom priestore v centre BA… a práve tam by oni vynikli… alebo zanikli… v plesniach a bortivých procesoch v útrobách budovy… bývalej budovy „mestský dom účastníkov odboja“….. vlastne len malá fáza jeho života – slávnostne odovzdaná v auguste 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP…do 90-tych rokov… „u fašistov“… musím priznať, že sme tento názov brali tak naľahko a identifikačne/konverzačne …. v čase vojnových konfliktov v susednom štáte je mi to nejak divné…. a predtým roky to bol zrejme obyčajný meštiansky dom s bytmi…. aká bude jeho budúcnosť nie je stále isté… galéria to zrejme nebude… len na chvíľu, len do 13. septembra… výstava „Miesto toho„…zaujímavá aj pre ten samotný priestor a nepoznané priehľady…iné perspektívy… neznáme v zdanlivo známom (svete)
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
…a tak sa rozbieha sezóna výstav… oficiálnych a neoficiálnych… a predpoveď počasia hovorí o ochladení…
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím plynulého prechodu k primeraným teplotám :)))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a všetko najlepšie Aliciam, Martinám, Máriám… a všetkým Pannám!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „s ľahkosťou prijímajme život taký aký je“… to je výzva!:)
