… a tak som nakoniec tých Rimanov stretla v Berlíne!!! (viď foto)… a tak som sa do tretice dostala do Berlína – pred rokom…- prvýkrát som videla Berlín 1989 a druhýkrát 1990 – všetko sa točilo okolo „múru“ – neprekonateľného a potom búraného a toho ničoho čo tam bolo okolo neho… (architektonické súťaže na územia okolo rieky Sprévy boli vtedy len vo hviezdach o Postupimskom námestí nehovoriac)…
– ale boli tam fantastické zmrzlinové poháre s jahodami, ku každému jedlu bola zelená lusková fazuľa a spolužiak v noci na vlakovej stanici (názov mi už vyšumel) pomocou slameného klobúka a karimatky chytil motýľa smrtihlava, ktorého za potlesku čakajúcich cestujúcich vyniesol do prírody – teda von z budovy…- a pred rokom…. až cestou ma osvietlo – vybrať sa do Berlína na výročie skončenia 2. svetovej!!! – fakt svetové (neviem, či je príhodné povedať: „čaro nechceného“:))… a hurá, hneď prvý večer – „poďme na západ slnka pozerať priamo z Reichstagu!“ – koho by napadlo, že kvôli bezpečnostným opatreniam bude potrebné mať „miestenky“ a to na termíny až o nejaké 2-3 dni neskôr – ledva sme to tesne pred odchodom stihli – a po dni dažďa aj s tým zapadajúcim slnkom nad západnou časťou mesta:)) – zobrala som so sebou na výlet (vtedy čerstvú) dekupáž „Berlín“ -(viď.foto) – to čo na nej vidíte červené sú jablká a nie plamene okolo Brandenburskej brány… zato ruských turistov sa pred a za bránou motalo riadne veľa… ruština bola v tie dni na tom mieste snáď niečo ako „genius loci“…
– staré a nové v jednom zornom poli, fragmenty historických stavieb aj excelentné novostavby… (architektúra, urbanizmus, umenie, história))))))))
….čo dodať v predvečer dňa víťazstva? – čo iné ako odkazy z detstva: prvá myšlienka – stará mama( mimochodom hovoriaca dobre po nemecky) oslavovala všetky výročia „v predvečer“ – inak sa jej to nerátalo… jej spomienky na to, ako sa skrívali v pivnici aj so susedmi, ako museli byť evakuovaní, keď „išla fronta“ a potom našli vyrabovaný dom (vojaci našli aj ten šijací stroj zakopaný pod podlahou v obývačke).. a zo základnej školy si pamätám lampiónové sprievody (tie asi neboli v predvečer, ale priam 9.mája – myslím, že taký dátum víťazstva sme sa učili vtedy v škole) – na rozdiel od prvomájových sprievodov som sa na tie lampiónové tešila najmä kvôli – za a. – samotný lampión je úžasná vec (aj keď sem tam nejakému spolužiakovi zhorel v priamom prenose) a za b. – tie svetlá sprievodu v tme a potom vatra nad dedinou – to bolo niečo archetypálne (aj keď som to slovo vtedy nepoznala)… a ruské vojnové filmy… vojakov som vídavala po takých filmoch aj vo sne… a ešte ten pomník rovno pred domom… vojna bola v detstve tak blízko či ďaleko ako v tomto čase búranie Berlínskeho múru….- končím tento traktát za zvuku zvonov nedalekého kostola a vŕtačky suseda oproti…:)))
– a na záver mi nedá neposlať odkazy na tieto linky:
– Nebo nad berlínom – s ruským dabingom (Pítr Faľk)!!!!:
– a jedna hviezda, ktorá svietila ešte pred druhou svetovou
– prajem: príjemný a pokojný predĺžený víkend a mier na celej zemi a víťazstvo na vírusom – dovidenia!!!vaša Sally_Lu
