…na prahu dňa spomínam na Prahu:)))- dôvod: jarná Praha v spomienkach ma zmáha!!!- na ZDŠ sme boli na jar (80-te roky minulého storočia) na týždňovom školskom výmennom výlete:- bývali sme v rodinách – mnňa si vylosovala holka, ktorá bývala s rodičmi a 3 súrodencami v dome na Leninovej triede…- navštívili sme masovo ZOO a podnik výpočtovej techniky, flákali sme sa po Václaváku… jedna spolužiačka mojej pražskej holky poznala všetkých šoférov mhd na trase do školy a ďalšej spolužiačky rodina bola spriaznená s Brodským, takže boli u neho na návšteve a aj v divadle, kým mňa si v tej mnohopočetnej rodine vo veľkom dome nik nevšímal a mohla som si v kľude čítať so sebou privezenú knižku… a keď prišiel pondelok otec rodiny šomral, že zas budú dávať nejakú tú slovenskú inscenáciu… prepáčte nechala som sa uniesť…
– prečo píšem o Prahe dnes? – lebo – lebo 14. mája je výročie vernisáže foto-inštalácie v úžasnom Sudkovom ateliéri na Újezdu – na Malej Strane (v detstve sme bývali na Malej Strane… ale nie v Prahe, ale uprostred jednej dediny – uprostred Slovenska… a ten ateliér mi úplne pripomínal stolársku dielňu môjho starého otca – tzv. „varštat“ – tak som chcela nazvať aj výstavu, ale nakoniec ma kurátor David Korecký, prehovoril na názov „Neděle odpoledne“ – a keďže je „neděle dňom, keď si každý môže robiť čo chce…“ – súhlasila som:)) na vernisáži hrala kapela „Krize středního věku“ – čo mi vtedy pripadalo celkom ftipné (dnes mi to už občas tak vtipné neprichádza:)) – celá výstava bola nainštalovaná na sklách okien ateliéru – vitráž (fotografie boli prenesené na fólie) – bol to tiež Davidov nápad, kvôli výstave boli predĺžené otváracie hodiny, aby si návštevníci mohli vychutnať výstavu z interiéru i exteriéru večer – dodnes ľutujem, že som tam nezostala aspoň týždeň a neurobila si z toho svetelno-fotografického premietania nejaký videozáznam)- uf to, som sa rozpísala – viac v priloženom linku: http://galeria-ziva.com/sudek.htmlhttp://galeria-ziva.com/sudek/index.html
a aktuálne :https://www.atelierjosefasudka.cz/cs
– mohla by som spomenúť ešte priehršie viac či menej bizarných príhod zažitých v Prahe, skvelé výstavy, koncerty – napr. aj vlaková opera s Plastikmi, konferencie (najradšej mám Inventuru urbanismu na ČVUT), prednášky, potulky po rozpálenom asfalte mostov, či vo víchrici, keď ani nepremávali tramvaje…Vltavu, náplavku…
– raz som preputovala z Vyšehradu až do Loretánské kaple na Hradčanech (vrele odporúčam)
– mohla by som menovať tých priateľov a známych, ktorých som tam stretla, spoznala, navštívila – nebudem konkrétna
– za a./ – aby sa neurazili tí, na ktorých som v tejto chvíli zabudla a za b./ – aby sa neurazili tí, ktorých som menovala… (fórečky, že jo:))
– a ešte psy a kočky (hlavne to čtení u Měsíční kočky s Glassmaschinen… a nepamomenout na Paměť)))
– každopádne: narodila som sa v štáte, ktorého hlavným mestom bola Praha a ona niekde vo mne stále žije a ja chvíľami žijem v nej – veď kto z vás to nemá? (ak nie, prihláste sa na federálnom UV…)))
+hudobná redaktorka pridáva pesničku z nezabudnuteľnch Světákov
– končím dnešný traktát: „ať je vám blaze nejen v Praze!!!“
vaša Sally_Lu*
p.s. – a aby som neprepadla spomienkovému optimizmu či pesimizmu úplne do tla – pripájam dnes celkom čerstvé dekupáže)))
