Mesiac: august 2020

….a tak v noci z 20. na 21. 8. …8……prišli „spriatelené ARM….y“… a svojimy pažami neobjali, ale priam zovreli „jariace sa ČSSR“….. a tak mám pocit, že mi teraz neprináleží písať na túto tému, ktorú mnohí zažili alebo poznajú z kníh, médií, rozprávania… ale keďže minulý týždeň bolo 20. 8. a včera na čt2 dávali pred obedom dokument „Nadvláda oceľových obrov“ (boli tam rozhovory napr. s maďarskými tankistami, ktorí boli v 68-mom vyslaní do Levíc…), nedá mi neposlať aspoň hudobný odkaz

….a tak som bola pred 20-timi rokmi prvýkrát na Mallorce (ale ani túto tému teraz nebudem rozvíjať, hoci by som si teraz celkom rada zaplávala v mori…. alebo sa opäť prešla kláštorom vo Valldemosse, kde svojho času žili napríklad aj F. Chopin a G. Sand…)))https://en.wikipedia.org/wiki/Valldemossa

….a tak som bola pred 20-timi rokmi na konci leta hlavne prvýkrát v Terezíne… /v tom čase som vedela pramálo o vojenskej a vojnovej histórii tohto mesta, o tom ako museli presťahovať dve obce, aby mohli postaviť túto vojenskú pevnosť, ktorú syn Jozef nazval po „máti“ Márii Terézii/….ocitla som sa tam celkom náhodou s priateľmi, kt. tam išli na výstavu – záverečnú výstavu workshopov M.E.C.C.A. 2000……a tak som tam stretla kamaráta, ktorý ma pozval na nasledujúci ročník…

…a tak som nakoniec v Terezíne na architektonických workshopoch strávila ďalšie dve nezabudnuteľné letá… (striedali sme sa so sklármi a po nás nasledovali fotografi a na záver filmový festival)

…a tak je nemožné nespomenúť si na predsedu poroty festivalu Arnošta Lustiga, ktorý nám večer po projekciách pri víne a s kúskami chleba po vreckách, rozprával autentické príhody jeho vlastného prežívania v tejto pevnosti… o rodokapsoch a románoch, o cukre… a tak po zhliadnutí filmu „Transport z ráje„, ktorý sa točil priamo v meste, som sa ocitla – nie v kulisách ale v priamo v uliciach, kde sa odohrával skutočný život…. 
…a tak si spomínam, že v roku 2001 sme po večeroch sedávali pri ohni na nádvorí v časti opevnenia, kde sídlila M.E.C.C.A. a pozerali sme na oblohu a nikdy predtým ani potom som nevidela toľko padajúcich – či letiacich hviezd… (pozn. – tvar pevnosti sa skladá z dvoch hviezd a medzi nimi preteká Ohře)

…a tak prišla povodeň v roku 2002 a Ohře prvýkrát v histórii zaplavila vodnú priekopu pevnosti Terezín (pevnosť nebola v skutočnosti nikdy vojensky dobíjaná), ale aj celé mesto (asi tak do výšky 1,20m) – takže sa v centre M.E.C.C.A. museli sklárske stroje na rýchlo premiestňovať do horného podlažia pevnosti… ale ani to nepomohlo budúcnosti medzinárodného centra pre súčasné umenie ( M.E.C.C.A )… workshopy boli odplavené do minulosti… ostali priateľstvá:))))))(a ak ma googlemaps neklame, tak dnes v budove kasárne, kde sme bývali, sídli Vysoká škola aplikovanej psychológie….) Waxman: Das Lied von Terezin

…a tak mi nedá na záver nedoplniť, že som pred 20-timi hodinami som sa vyskytla na veľmi príjemnom koncerte – a naozaj odporúčam spojiť ešte do konca leta návštevu záhrady Albrechtovcov (v Bratislave) so skvelou hudbou:

s prianím príjemného augustovania v roku 20_20:))vždy vaša Sally Lu*
p.s: pripájam novú dekupážovú „ikonu“, a keďže bolo uplynulý týždeň dosť teplo, zvolila som aj „rýchlejšiu techniku“ – kresby)))

• 

• 

• 

• 

…a tak som pred týždňom zašla do outdooroveho obchodu a kúpila „super repelent“ – nielen proti kliešťom, komárom, ovadom, ale aj proti neznámemu exotickému hmyzu… balenie v malej fľaštičke stálo takmer desať eur, ale hovorila som si, že po predošlom výlete, po ktorom som skončila posiata ukrutnými štípancami…., že mi to jednoducho stojí za to…… a tak som sa vyzbrojená skvelým repelentom vybrala koncom minulého týždňa na dva výlety:
…prvý výlet viedol severovýchodne od Bratislavy – do Smoleníc: k záhadnej archeologickej lokalite – k hradisku Molpír, odtiaľ úžasnou dolinou Hlboče do Smoleníc a potom k zámku na krásne lúky – v jeho okolí:
….zdalo sa, že repelent funguje: lúčne koníky odo mňa odskakovali ako divé a iný hmyz si ani netrúfol priblížiť sa ku mne…… posmelená účinnosťou prípravku som sa na ďalší deň bez obáv vybrala juhozápadným smerom….
… a tak som sa tento rok druhýkrát dostala do zahraničia… až na moste Slobody v D. N. Vsi mi docvaklo, že prvýkrát to bolo takto na konci zimy – tiež pešo, na tom istom moste pár sto metrov za „bodko-čiarkovanú čiaru“, ktorá na mape vedie v osi rieky Morava… osvietená náhlym precitnutim (ohľadom mojich ciest za hranice v tomto roku…) som zišla z mosta, prešla kúsok hrádzou, posadila sa na nej a kochala sa rovinatou krajinou Moravského poľa (takmer ako na nejakej flámskej krajinomaľbe…), slnko bolo ešte dosť vysoko ale v smere od Viedne bolo vidieť ako sa oblaky kopia do búrkových mračien…. bolo dusno… dýchala zahraničný vzduch a hlavou mi bežali rôzne miesta v Európe, v ktorých som sa v takomto augustovom čase v minulých rokoch vyskytovala…. …. a vtedy to prišlo: „au!!!! – čo to má byť? – jau!!! – mrchy!!!!“ = komááááréééé!!!!… a tak som prišla k poznaniu, že na „exotické rakúske komárne“ môj skvelý nový repelent nezaberá, naopak komáre ma štípali nielen na obnažených častiach tela ale smelo aj cez oblečenie… húfne odoberali vzorky repelentu z môjho tela – zrejme aby mohli vyvinúť tie správne protilátky… vôbec im nevadilo, že v Rakúsku je štátny sviatok (Nanebovzatia Panny Márie) a že sa nemá pracovať…a tak si hovorím, že som nemala vybehnúť za hranicu ako švec v Pyšnej princezne ale radšej sa vydať hrádzou ďalej ráznym krokom (cca 2-3 km) aspoň ku kaplnke:

…a naša hudobná redaktorka vyberá:

Hana Zagorová a Juraj Kukura – Nech brouka žít

The Flight of the Bumblebee

Stromboli – Kvůli ní

…a tak, zaplavená celkom novými čerstvými zážitkami a štípancami prosím, ak máte – poraďte mi nejaký, fakt spoľahlivý, repelent… vopred vďaka!!!…….a budúci výlet asi nasmerujem: márna sláva –  do KOMÁRna:)))))

– vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – cesta do Smoleníc a okolia bola organizovaná N. Synčákom, ako jeno z podujatí – ciest po zaujímavých miestach Slovenska v rámci programov tradičného feng-shui.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak nepíšem tento traktát o mesiac, ale už teraz…….a tak som mala pôvodne rozpísaný úplne iný text, ale…
…ale včera som náhodou úplnou zhliadla dokumentárny film o Apolle 11:(nevdojak som si spomenula na most Apollo a priznávam, že napriek tomu, že som poctivo chodila na rokovania pri jeho príprave, jeho tvar „mesiaca padnutého do rieky – v sieti….“ som nijakovsky nevedela ovplyvniť:)))- a tak som sa z toho dokumentu dozvedela, že 20. júla 1969 pristál lunárny modul Apolla na Mesiaci (bola nedeľa) a na druhý deň – v pondelok (asi aby sa predsa len v nedeľu tak nenarobili) vstúpil Neil Armstrong do prachu Mesiaca a prehlásil nezabudnuteľné:

„Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“

…a tak fascinovaní obyvatelia celej planéty (zrejme okrem tučniakov v Antarktíde))) užasnuto pozerali na oblohu a na TV prenosy a so slzami v očiach preciťovali tieto, v podstate jednoduché slová, ako niečo kolosálne, nadpozemské, priam vesmírne (to by ma fakt zaujímalo, či mal tú vetu pripravenú a nacvičenú, alebo ho snáď na mieste osvietilo – ak niečo o tom viete, prosím, napíšte mi, vďaka!!!)))
…Mesiac – Luna… prastarý ženský symbol a po Slnku najdôležitelšie teleso na oblohe… Panna Mária: „žena odetá do slnka, pod nohami mesiac“… (začiatkom leta som našla jednu „ikonku“, ktorá bola určená na vyhodenie – vypýtala som si ju od majiteľov a v prílohe je jej „dekupážová renovácia“…) o veľkom symbolickom význame Slnka v mnohých kultúrach by sa dalo napísať množstvo traktátov a možno sa k tejto téme opäť dostanem… jeho cykly a tajomné odrazené svetlo, tma, noc, tajomsto…jin… opäť a opäť sa vracia k téme ženstva…
… a tak mi napadlo, že je to vlastne zvláštne, alebo paradoxne vlastne prirodzené, že obrovské úsilie veľkého množstva mužov – čili „mužstva“ bolo vyvinuté na to „skočenie na Lunu – v celkom inej gravitácii ako je tá zemská… Luna je naozaj ženská…“ (čím samozrejme nechcem tento fascinujúci krok znevažovať,,,, možno práve závidím, že som to nevidela na vlastné oči – teda myslím ten TV prenos – do „rakety“ by ma nik nedostal:)))
…a tak je dnes nov mesiaca a lunárny kalendár vyložený na chladničke radí:“Prijímame zodpovednosť za svoje činy a nohy večer kúpeme v chladnej vode. Kto má chuť – odporúča sa pôst“afirmácia:

„máme právo žiť vlastný život a voľne dýchať“

….a naša hudobná redaktorka pridáva:
https://www.youtube.com/watch?v=dLxpNiF0YKs
https://www.youtube.com/watch?v=G9JX-Uq7HNg
https://www.youtube.com/watch?v=bgv_AHQN7Wg
s prianím dobrých plánov  v úvode lunárneho cyklu a ich naplnení!
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – pre veľký záujem o výhľady z nového podkrovia pridávam pár „ochutnávkových, zatiaľ čb, foto“ – ešte stále bojujeme s priestormi a krabicami a tak trochu aj sami so sebou:)) – vďaka za podporu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

---

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak som minulý týždeň prešla „od Dunaja k strmým štítom Tatier (sneh sa trošku belel aj v lete:))“…. a späť…(priznám sa, že som priam až do Tatier Vysokých nedorazila, ale Nízke som prešla dvakrát – samozrejme autom:))- tam cez Čertovicu a naspäť – akože zokruhovanie – cez Donovaly (praktická rada – neodporúčam, desné zápchy už od Mikuláša smerom na Ružomberok)))- a tak som prešla z Bratislavského kraja cez Trnavský, Nitriansky, Banskobystrický, Žilinský až do Prešovského… (priatelia v Trenčianskom a Košickom – odpustite mi – nabudúce to zokruhujem aj cez vás:))—dalo by sa povedať, že pri pohľade na glóbus som prešla celé Slovensko (nechcem niekoho uraziť a verím, že sa mi nabudúce podarí doraziť do Pienin, Polonin alebo aspoň do Prešova:))) …ale tentokrát som skončila v Poprade a v okolí…- keďže počasie bolo jeden deň ešte horšie ako predpovede, program sa prudko zúžil na Poprad a jeho námestie… a tak som konečne po rokoch chodenia do týchto končín videla kostol sv. Egídia zvnútra (stojí za to!):
…a tak som ležérnym krokom nestihla pozrieť výstavu súťažných architektonických návrhov na kniežaciu hrobku v Popradskom múzeu (pozor – majú otvorené len do 17-tej!)
– ale všetky tie návrhy sú aj na webe…. a bude hlavne zaujímavé, ako bude nakoniec expozícia vyzerať… nech už to bude v akomkoľvek prevedení, ten nález je fantastický! – na to sa určite pôjdem pozrieť)))
…a tak sa na druhý deň zlepšilo počasie a mojou jedinou ambíciou bolo „uvidieť – navštíviť – zažiť“ kaplnku vzkriesenia v Kvetnici, predstavovala som ti to celkom jednoducho: Kvetnica (liečebňa a park) nie sú nejakým mega veľkým areálom, niekde tam budú určite navigačné šípky a po nejakom menšom výšľape na kopec sa zjaví kaplnka, ktorá bude určite neprehliadnuteľná…. opak je ale pravdou: za milou malou krížovou cestičkou v parku sa objavil malebný kostolík a odtiaľ mala cesta viesť na kopec…. našli sme taký zvláštny kríž (architektonický:) – čo som považovala za dobré znamenie… po polhodinovom šľapaní do kopca bez náznaku civilizácie (okrem vyšľapanej cestičky, po ktorej sme šli)… príroda, ale úchvatná, omamné vône kvetov, stromy…(plus jeden priehľad na brutálny kameňolom)… a stále žiadna kaplnka… zastali sme už v štádiu „kúpania sa vo vlastnom pote“…a samozrejme (dobre, nie je to celkom samozrejmé, ale bolo to tak): bez „inteligentného mobilu vo vačku…“….zjavne sme zablúdili!!! —- odmenou za tento pokus bol výhľad na Tatry a roje ovadov, ktoré nás zahnali na spiatočnú cestu…. pri návrate ku kostolíku sme našli schematickú mapu… zrejme to bolo teplom obedného prehriateho vzduchu: nebolo mi ani z tej mapy celkom jasné, kde sme urobili chybu a ako vedie správna cesta (ak viete pošlite mi nejakú správnu navigáciu, ďakujem!!!)… nuž, niekedy „i cesta muže být cíl….“ alebo „nebolo nám dopriate“…  ale ak bolo cieľom tejto cesty zažiť prírodnú akupunktúru a nadobudnúť za priehrsť desne veľkých a svrbiacich štípancov… tak táto (krížová) cesta splnila svoj cieľ…. a sľubujem: nabudúce si naštudujem cestu v predstihu… alebo si aspoň zoberiem ten mobil!!!!…. alebo sa budem viac modliť:)… a pošlem vlastné foto
– na spiatočnej ceste sme sa zastavili pri neďalekom lome, kde sa nedalo kúpať, ale ľudia sa tam kúpali – bolo to zaujímavé miesto – ale to už je celkom iný príbeh (možno nabudúce)))
– a naša hudobná redaktorka vyberá:
(pre mňa menej známa Janotova verzia – aj mám rada aj tú od Mňágy)
...no comment:))
…odporúčam pozrieť si úvod a potom 21. minútu: (ale ak potrebujete totálne zrelaxovať a zastaviť myslenie, tak celý vizulál nasledujúceho hudobného filmu je vám k dispozícii):

– šťastné cesty cez a durch a vrámci  Sk vám praje
vaša Sally _Lu*
p.s. – pridávam pár aktuálnych foto