…a tak som minulý týždeň prešla „od Dunaja k strmým štítom Tatier (sneh sa trošku belel aj v lete:))“…. a späť…(priznám sa, že som priam až do Tatier Vysokých nedorazila, ale Nízke som prešla dvakrát – samozrejme autom:))- tam cez Čertovicu a naspäť – akože zokruhovanie – cez Donovaly (praktická rada – neodporúčam, desné zápchy už od Mikuláša smerom na Ružomberok)))- a tak som prešla z Bratislavského kraja cez Trnavský, Nitriansky, Banskobystrický, Žilinský až do Prešovského… (priatelia v Trenčianskom a Košickom – odpustite mi – nabudúce to zokruhujem aj cez vás:))—dalo by sa povedať, že pri pohľade na glóbus som prešla celé Slovensko (nechcem niekoho uraziť a verím, že sa mi nabudúce podarí doraziť do Pienin, Polonin alebo aspoň do Prešova:))) …ale tentokrát som skončila v Poprade a v okolí…- keďže počasie bolo jeden deň ešte horšie ako predpovede, program sa prudko zúžil na Poprad a jeho námestie… a tak som konečne po rokoch chodenia do týchto končín videla kostol sv. Egídia zvnútra (stojí za to!):
…a tak som ležérnym krokom nestihla pozrieť výstavu súťažných architektonických návrhov na kniežaciu hrobku v Popradskom múzeu (pozor – majú otvorené len do 17-tej!)
– ale všetky tie návrhy sú aj na webe…. a bude hlavne zaujímavé, ako bude nakoniec expozícia vyzerať… nech už to bude v akomkoľvek prevedení, ten nález je fantastický! – na to sa určite pôjdem pozrieť)))
…a tak sa na druhý deň zlepšilo počasie a mojou jedinou ambíciou bolo „uvidieť – navštíviť – zažiť“ kaplnku vzkriesenia v Kvetnici, predstavovala som ti to celkom jednoducho: Kvetnica (liečebňa a park) nie sú nejakým mega veľkým areálom, niekde tam budú určite navigačné šípky a po nejakom menšom výšľape na kopec sa zjaví kaplnka, ktorá bude určite neprehliadnuteľná…. opak je ale pravdou: za milou malou krížovou cestičkou v parku sa objavil malebný kostolík a odtiaľ mala cesta viesť na kopec…. našli sme taký zvláštny kríž (architektonický:) – čo som považovala za dobré znamenie… po polhodinovom šľapaní do kopca bez náznaku civilizácie (okrem vyšľapanej cestičky, po ktorej sme šli)… príroda, ale úchvatná, omamné vône kvetov, stromy…(plus jeden priehľad na brutálny kameňolom)… a stále žiadna kaplnka… zastali sme už v štádiu „kúpania sa vo vlastnom pote“…a samozrejme (dobre, nie je to celkom samozrejmé, ale bolo to tak): bez „inteligentného mobilu vo vačku…“….zjavne sme zablúdili!!! —- odmenou za tento pokus bol výhľad na Tatry a roje ovadov, ktoré nás zahnali na spiatočnú cestu…. pri návrate ku kostolíku sme našli schematickú mapu… zrejme to bolo teplom obedného prehriateho vzduchu: nebolo mi ani z tej mapy celkom jasné, kde sme urobili chybu a ako vedie správna cesta (ak viete pošlite mi nejakú správnu navigáciu, ďakujem!!!)… nuž, niekedy „i cesta muže být cíl….“ alebo „nebolo nám dopriate“… ale ak bolo cieľom tejto cesty zažiť prírodnú akupunktúru a nadobudnúť za priehrsť desne veľkých a svrbiacich štípancov… tak táto (krížová) cesta splnila svoj cieľ…. a sľubujem: nabudúce si naštudujem cestu v predstihu… alebo si aspoň zoberiem ten mobil!!!!…. alebo sa budem viac modliť:)… a pošlem vlastné foto
– na spiatočnej ceste sme sa zastavili pri neďalekom lome, kde sa nedalo kúpať, ale ľudia sa tam kúpali – bolo to zaujímavé miesto – ale to už je celkom iný príbeh (možno nabudúce)))
– a naša hudobná redaktorka vyberá:
(pre mňa menej známa Janotova verzia – aj mám rada aj tú od Mňágy)
...no comment:))
…odporúčam pozrieť si úvod a potom 21. minútu: (ale ak potrebujete totálne zrelaxovať a zastaviť myslenie, tak celý vizulál nasledujúceho hudobného filmu je vám k dispozícii):
– šťastné cesty cez a durch a vrámci Sk vám praje
vaša Sally _Lu*
p.s. – pridávam pár aktuálnych foto
