….a tak v noci z 20. na 21. 8. …8……prišli „spriatelené ARM….y“… a svojimy pažami neobjali, ale priam zovreli „jariace sa ČSSR“….. a tak mám pocit, že mi teraz neprináleží písať na túto tému, ktorú mnohí zažili alebo poznajú z kníh, médií, rozprávania… ale keďže minulý týždeň bolo 20. 8. a včera na čt2 dávali pred obedom dokument „Nadvláda oceľových obrov“ (boli tam rozhovory napr. s maďarskými tankistami, ktorí boli v 68-mom vyslaní do Levíc…), nedá mi neposlať aspoň hudobný odkaz
….a tak som bola pred 20-timi rokmi prvýkrát na Mallorce (ale ani túto tému teraz nebudem rozvíjať, hoci by som si teraz celkom rada zaplávala v mori…. alebo sa opäť prešla kláštorom vo Valldemosse, kde svojho času žili napríklad aj F. Chopin a G. Sand…)))https://en.wikipedia.org/wiki/Valldemossa
….a tak som bola pred 20-timi rokmi na konci leta hlavne prvýkrát v Terezíne… /v tom čase som vedela pramálo o vojenskej a vojnovej histórii tohto mesta, o tom ako museli presťahovať dve obce, aby mohli postaviť túto vojenskú pevnosť, ktorú syn Jozef nazval po „máti“ Márii Terézii/….ocitla som sa tam celkom náhodou s priateľmi, kt. tam išli na výstavu – záverečnú výstavu workshopov M.E.C.C.A. 2000……a tak som tam stretla kamaráta, ktorý ma pozval na nasledujúci ročník…
…a tak som nakoniec v Terezíne na architektonických workshopoch strávila ďalšie dve nezabudnuteľné letá… (striedali sme sa so sklármi a po nás nasledovali fotografi a na záver filmový festival)
…a tak je nemožné nespomenúť si na predsedu poroty festivalu Arnošta Lustiga, ktorý nám večer po projekciách pri víne a s kúskami chleba po vreckách, rozprával autentické príhody jeho vlastného prežívania v tejto pevnosti… o rodokapsoch a románoch, o cukre… a tak po zhliadnutí filmu „Transport z ráje„, ktorý sa točil priamo v meste, som sa ocitla – nie v kulisách ale v priamo v uliciach, kde sa odohrával skutočný život….
…a tak si spomínam, že v roku 2001 sme po večeroch sedávali pri ohni na nádvorí v časti opevnenia, kde sídlila M.E.C.C.A. a pozerali sme na oblohu a nikdy predtým ani potom som nevidela toľko padajúcich – či letiacich hviezd… (pozn. – tvar pevnosti sa skladá z dvoch hviezd a medzi nimi preteká Ohře)
…a tak prišla povodeň v roku 2002 a Ohře prvýkrát v histórii zaplavila vodnú priekopu pevnosti Terezín (pevnosť nebola v skutočnosti nikdy vojensky dobíjaná), ale aj celé mesto (asi tak do výšky 1,20m) – takže sa v centre M.E.C.C.A. museli sklárske stroje na rýchlo premiestňovať do horného podlažia pevnosti… ale ani to nepomohlo budúcnosti medzinárodného centra pre súčasné umenie ( M.E.C.C.A )… workshopy boli odplavené do minulosti… ostali priateľstvá:))))))(a ak ma googlemaps neklame, tak dnes v budove kasárne, kde sme bývali, sídli Vysoká škola aplikovanej psychológie….) Waxman: Das Lied von Terezin
…a tak mi nedá na záver nedoplniť, že som pred 20-timi hodinami som sa vyskytla na veľmi príjemnom koncerte – a naozaj odporúčam spojiť ešte do konca leta návštevu záhrady Albrechtovcov (v Bratislave) so skvelou hudbou:
s prianím príjemného augustovania v roku 20_20:))vždy vaša Sally Lu*
p.s: pripájam novú dekupážovú „ikonu“, a keďže bolo uplynulý týždeň dosť teplo, zvolila som aj „rýchlejšiu techniku“ – kresby)))
