…a tak som som včera ocitla v Malackách (nie nespadla som tam z oblakov ako avizovaný dážď, bola to plánovaná záležitosť, ale predmet cesty nie je meritom tohto traktátu)- mimochodom možno viete, že Malacka (v maďarčine) = prasiatko… a zisťujem, že aj teórie odborníkov na názov mesta nie sú jednotné((((((((:: ale erb je jasný
... a tak idúc cestou „z bodu príchodu“ – zo železničnej stanice – ležérnym krokom do „cieľového bodu“ som prechádzala kolosálnym nadchodom ponad trať a potom zas celkom malým priechodom popod cestu…
…a tak som sa v tom priechode pristavila a v bunde s nápisom „LOVE“ lovila slová neznámych pisateľov na steny… ľudia idúci za mnou sa pristavovali a čítali si tiež (jasné, že „klasické vulgarizmy“ si viete predstaviť.. a tak vyberám niečo vyberanejšie:)))
„Nie všetko, čo stratíš je stratou“
„Bolesť opäť odíde“
„Čo bolo pred rokom pre mňa všetko….“
„Sklamať seba je horšie ako iných“
„Poslednú dobu verím len tebe a peniazom“
„Chceš silnú drogu? – zamiluj sa!“
„Pochopil som, že keď sa budem zaujímať o reči druhých, tak sa mi zrúti svet“
„Podstata podstaty je v podstate nepodstatná“
„Sme smutná generácia so šťastnými fotkami na instagrame“
„Naučte sa gramatiku a potom niečo píšte!“
„Milujem Mišel!“
…osviežená „výkrikmi zo steny“ som sa ocitla v inštitúcii, ktorá bola cieľom mojej cesty… v čakárni pre klientov trónila telka a telke kraľovala talianska telenovela – podarilo sa mi prísť v momente, keď romantická dvojica spievajúc niečo o „kozách“ tancovala na chodbe policajnej stanice a postupne sa k nej pridávali „zmiešané i nezmiešané dvojice“ dovtedy „veľmi nahnevaných“ talianskych karabinierov… (v takom momente sa mi – neviem ako vám – celkom zastaví mozgová činnosť…:))) s takýmto nastavením som čakala na vybavenie svojej záležitosti úplne v pohodičke))))…a tak, keď som všetko vybavila vracala som sa k vlaku cez Pálffyovský park popri Pálffyovskom kaštieli, ktorý bol dokonca otvorený a tak mi nedalo nenazrieť do nádvoria, ktorému dominuje jeleň kamenný a malé pódium, ktoré má už sezónu zrejme za sebou… ale do kaštieľa sa dá ešte do 29.9. pozrieť…snáď sa vám to podarí, lebo ja som napriek priaznivým otváracím hodinám (vyzeralo to, že stíham posledný vstup dňa) narazila na zatvorené dvere… stála som potom ešte chvíľu na nádvorí pozerala na polo(možno aj menej)zrekonštruovaný kaštieľ a búrkovú oblohu nad ním a keď sa začal ozývať strašidelný vŕzgavo-škrípavý zvuk „korouhvičiek“ (po slovensky „veterníkov“:)) chápala som to ako pokyn nebies k odchodu… a stromy v parku sú staré a krásne a žiaľ/nežiaľ asi toho aj veľa pamätajú… a tak som si cestou ešte vychutnala domácky prízvuk predavačky v pekárni a rýchlym krokom s prvými kvapkami dažďa zamierila k vlaku… od Rakúska sa valila poriadna čierňava… ale o Rakúsku niekedy nabudúce…
..a naša hudobná redaktorka vyberá:Michelle, milujem ťa, miluj aj Ty mňa!
…a cestou do Malacek nezabudnite na cepy!!! – radí tentokrát Hana:
+básnici ticha…
vždy vaša Sally Lu*
p.s. – pripájam aktuálnu pozvánku na Hrad Devín – (v prípade nepriaznivého počasia sa vernisáž konať nebude), ale výstavu 10-tich sochárov si v exteriéri areálu hradu môžete pozrieť do konca októbra:
Výstava Hommage á Peter Strassner X.
– každoročná výstava na počesť a pamiatku sochára a
pedagóga Petra Strassnera sa konná v septembri v čase jesennej rovnodennosti
10. ročník výstavy sôch a objektov predstaví 10 autorov:
Andrej Šóka, Gabriel Strassner, Lucia Fabiánová Strassnerová,
Lubo Mikle, Milan Kosmel, František Bohunický, Kata Kissoczy,
Rasťo Trizma, Dionýz Troskó, Jakub Trajter
