Mesiac: december 2020

… a tak sú tu Vianoce… sneh sa neligoce (aspoň nie tu na juhozápade SK), ale verím, že vianočné ozdoby sa jagajú na stromčekoch… nielen v spomienkach… a tak nechcem v tejto chvíli zaplavovať rečami, veď o vianociach sa dajú písať nielen traktáty, ale poviedky… romány, a koľko filmov… resp. v koľkých filmoch sa vyskytujú……. a tak si hovorím, že miesto slov – ticho…… a tak pridávam jednu modlitbu (z knihy Jána Rybára: „Výber z najkrajších modlitieb“)

Som
v chráme pokoja!
Všetko vo mne mlčí a odpočíva
Moje telo je tiché a uvoľnené
Liečivá sila mlčania ma naplňuje
Lieči všetky moje neduhy
Dáva mi silu a zdravie
Láska a pokoj, svetlo a radosť
vchádzajú do mojej duše a oživujú ma
V duši cítim nebeský pokoj
Všetko vo mne mlčí
Jedine Boh pôsobí vo mne
a napĺňa moju dušu láskou
Zapálila sa vo mne nová iskra
Nová sila ma naplnila
Nový život mnou preniká
Nové svetlo ma osvetľuje
Chcem, večne nosiť toto svetlo
a radostne ho vlievať do srdca Ľudstva
Spása a svetlo všetkým ľuďom a bytostiam
./Perzská modlitba

… a tak, po tom, čo som odpísala túto modlitbu… vyšla som na balkón do tmy-netmy nekonečnej inverzie týchto dní a zazdalo sa mi, že za oblakmi sa vynára nejaké svetlo… nie žiadne ufo – po čase Mesiac!!!… nie, nepodarilo sa mi uvidieť Jupiter so Saturnom po západe slnka, ale predsa len… nad mestom sa rozthla obloha a na nebeskej klenbe sa ukázali sa hviezdy, ktorých názvy nepoznám… ale to teraz nie je podstatné… sú tam bez ohľadu na to, či ich nejaký človek pomenuje a zaznačí do vedeckých análov… sú tam, vysoko nad nami… svetlá v temnote… a medzi nimi sa vznáša nádej… nádej, že tu dole medzi nami… pod hviezdami bude stále živá… láska…

9_Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzalo práve na svet/Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. (Ján1)

… a tak dnes (ďalší deň, keď pokračujem v písaní tohtro traktátu), som na chvíľu po daždi videla za oblakmi aj slnko a potom sa oblaky zdvihli od horizontu a ukázali sa kopce blízkej krajiny, ktorá už patrí Rakúsku a za nimi ďalšie kopce – už posypané snehom, ktoré naozaj vidieť len pri dobrej viditeľnosti… a tak som si pomyslela, že niekde za Rakúskom je Taliansko a okolo neho more… a more sa cez Gibraltár spája s Atlantikom… Panamským prieplavom do ticha… Tichého oceánu a cez Suez naspäť…. a že je to úžasné, že sme súčasťou tohto sveta, aj keď si dnes nepobežím (ani virtuálne) kupovať letenku niekam (je úplne jedno či na sever, juh, západ alebo východ)… jednoducho mi nejak docvaklo, že hmla, v ktorej sa teraz ocitáme je len do času… a nádej vertikály hviezdnej oblohy doplnila nádej horizonály diaľok…
… a tak som si vlastne uvedomila, že som sa v písaní nejak nechala uniesť inšpiráciámi atmosferickými za oknom, odpusťte mi a pusťte si niečo príjemné do atmosféry v interéri:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá špeciálne viac hudby:Bing
..a spev do ticha noci

…a Sváťa káže
…zbor, ktorý máva každoročne adventný koncert
…a trochu jasu jazzu
pokojné sviatky vianočné, radostné chvíle (i celé dni) sviatočné🌟vám praje zo srdca vaša Sally Lu*

p.s. – pridávam celkom čerstvé dekupáže – napríklad ikonku na drievku – zo stromčeka, ktorý stojí na Hlavnom námestí v Bratislave (keď ho inštalovali, nasla som na dlažbe tento malý úlomok)))) a tiež pár foto ilustrujúcich popis atmosfér v texte
p.s.2 – a  ako darček pridávam poviedku, ktorú som čítala pred rokom na predvianočnej výstave vo Vitaji

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak som pred pár dňami išla okolo jedného kostola, bolo z neho počuť zvuk organu a spev, pozrela som na hodinky – zrejme omša, pomyslela som si a dostala som chuť pozrieť sa do vnútra a aspoň na chvíľu byť účastná…. na hlavnom priečelí bolo troje dverí a ani jedny sa nedali otvoriť… poodstúpila som a videla, že cez kľúčovú dierku prechádza svetlo z interiéru a tak som sa vrátila a cez tú kľúčovú dierku uvidela zlatý oltárny obraz z mozaiky – bolo to čarovné!!!…. keď som odchádzala, po pár minútach som sa obzrela a videla ľudí vstupovať a vychádzať bočným vchodom, ktorý som si nikdy pred tým nevšimla….nevrátila som sa, obraz cez kľúčovú dierku bol jedinečný!!!
…a tak som nedávno nadránom nemohla spať… nie, žeby mi bol tento stav neznámy… a nie, že by som nespala vôbec, občas som upadala do nejakých polospánkov… ale tentokrát mi ráno v tej nevyspatosti napadlo niečo celkom nové: „bdenie – bdelosť“… noc… nevedomie… „zobudiť sa“ v metafyzickom, alebo filozofickom kontexte… bdieť — nie mať nad všetkým a všetkými kontrolu ale… nechať sa viesť… (občas zviezť:), ale teraz myslím viesť… vlastnou intuíciou a silami nad nami… bdelo, jemne, citlivo vyhodnocovať signály, ktoré nás vedú nejakými cestami, k nejakým ľudom, k nejakej komunikácii, k tvorbe, k naplneniu, k spokojnosti… v pokore, dôstojne, s úctou… … a tak som si v ten istý deň ráno povedala, že by bolo dobré doplniť zásoby na tvorbu dekupáží (plátienka, lepidlá atď.)… a tak som sa vybrala trochu inou cestou ako obyčajne… „niekedy je lepšia krajšia a dlhšia cesta“…a tak, keď som sa vynorila spoza zákruty videla som na ceste vyhradené miesta zákazu vstupu opáskované červeno-bielymi páskami, dvaja pracovníci v reflexných vestách strážili na ceste a traja sedeli na stromoch a pílili (jeden z nich dokonca telefonoval), vystihla som chvíľu, keď nastalo ticho bez pílenia a padania konárov a išla som si zobrať pár úlomkov dreva, keď to videl jeden z mužov v reflexnej veste ponúkol sa mi, že mi nejaké kúsky odpíli, vybrala som si jeden z padnutých konárov a o chvíľu som mala ruksak plný dreva na dekupáže – presne také, aké som potrebovala, poďakovala som a s úsmevom za rúškom poodišla ďalej a ešte chvíľu som pozorovala ich prácu… muž na strome vypílil niečo ako malý klin (dva z nich som mala v ruksaku), klin vyletel prudkým oblúkom a dopadol na cestu, pár sekúnd za ním aj celý veľký konár (…neviem prečo, ale mysľou mi prebehlo podobenstvo o klenáku)… a tak som si spomenula, že väčšina mojich dekupáží – z jari tohto roku –  na dreve, je vytvorených práve na týchto klinoch… usmiala som sa a pokračovala v ceste a celý dej plynul ďalej za chrbtom… a v tom ma prepadli myšlienky: „kto dal tým mužom povolenie, aká firma to je, majú zaplatené dane, je to mestská firma, a majú ako podklad dendrologický výskum a či to muselo byť????? – to pílenie!!!!“… a tak som sa takto zamyslela a nechala zaplaviť bežnými myšlienkami… a nestihla trolejbus….
… a tak by sme mohli v týchto dňoch vidieť hviezdne divadlo – keď sa nám vyjasní… (jav sa bude diať aj za oponou oblakov… bez divákov z dolniakov:))
…a tak som sa dnes dozvedela správu, že zo svetiel a tieňov, šera a hmly tohto sveta odišiel psychológ Dušan F. – z môjho uhla pohľadu (skúseností) hviezda vo svojom odbore…
a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:aleluja
more
a more
….jas na oblohe i v duši vám prajevždy vaša Sally_Lu*
p.s. – pridávam pár čerstvých minidekupáží „z Klimtovho kalendára“… dúfam, že mi pán Klimt odpustí tú dehonestáciu jeho nádherných malieb… (tak ako možno odpustil tomu, čo ten kalendár z jeho diel vytvoril:))

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak dnes máme sviatok Lucie… a vraj si kedysi ľudia na vidieku mysleli, že práve toto je najkratší deň v roku – neviem, či mestskí obyvatelia to mali spočítané lepšie, každopádne marí sa mi niečo v zmysle, že ráno sa deň skracuje inak ako večer a môže to mať tento súvis – ak o tom niečo viete, napíšte:)))… a tak v našich krajoch Lucie, v germánskych Berty, vo Švédsku „noc matiek“….a Germáni vraj nepočítali čas na dni ale na noci, ako je to aj v židovskej tradícii…Lucia v pôvodných mýtoch zodpovedala „bielej panej“ = dobrá, prívetivá a radosť prinášajúca bohyňa… v tento deň sa púšťali svetielka po vode a všakovako sa svetlá a svetielka pripomínali… nie nadarmo vymysleli Dáni Hygge = čím viac svetiel a svetielok v interiéri (hlavne tom severskom a zimnom) – tým lepšie:))
… a tak pozdravujem všetky Lucie!!!
… a tak toto všetko  – hľadanie a privolávanie svetla a nádeje v tme, prísľub, že život bude pokračovať, že sa opäť rozjasní sa deje v období strelca… symbolom strelca je šíp, ktorý sa snaží preniknúť temnotou – je stelesnením úsilia po svetle a poznaní… intuícia strelcovi umožňuje nájsť vlastnú tvár, vlastnú hlbokú pravdu… rozširuje horizonty…… a tak som zalovila v hlbinách netu, kníh a života a vylovila pár strelcov, ktorý majú, alebo by mali v tomto čase narodeniny… a podľa môjho povrchného prieskumu si dovoľujem povedať, že „vášeň pre prácu“ prežarovala ich životy:
… a tak pekne po poriadku:

Ludwig van Beethoven (17. 12. 1770) – 250r. – a propos, vraj presný deň jeho narodenia nie je istý – aj môj starý otec, kt . sa narodil niekedy na Vianoce, bol zapísaný až v novom roku 1896:)) – dôležitý bol dátum zápisu u notára alebo v matrike…

Adolf Loos (10. 12. 1870) – 150r. – nemyslím si síce, že ornament je zločin (v architektúre sa mu pripisuje tento výrok) – ale jeho interiéry sú dodnes skvostné a svojim spôsobom nadčasovo ornamentálne…

Frank Sinatra (12. 12. 1915) – 105r. – kto nepozná Sinatru – nech sa ani nehlási:)

Kim Ki Duk (20. 12. 1960) – v piatok prebehla svetom šokujúca informácia, že odišiel z tohto sveta … na „Ostrov“… „…a jar“ už nevyčkal a ani na tých 60r. – ale jeho filmy!!! – ak sa vám dostane do pozornosti „3-iron“ – film o filme – je tam v jednoduchosti a geniálne zhrnuté ako sa vysporiadal s matériou a časom pri jeho nakrúcaní (napr.namiesto hlavného hrdinu jazdil na svojej vlastnej motorke – herec by sa to do termínu natáčania nestihol naučiť:)) – priznám sa, že som nevidela zdaleka všetky jeho filmy a ani tie, čo som videla som nedokázala rovnako stráviť… ale že to bol geniálny režisér pohybujúci sa na hrane, to je jasné…

… a tak musím pridať ešte jedného nadšeného strelca – nášho otca, ktorý má dnes presne 80 rokov! – pred chvíľou som počúvala v rádiu „hráme našim jubilantom“ – túto reláciu som nepočula už sto rokov – minulý týždeň prišlo listom – poštou avízo, že mu budú hrať a ani sme nevedeli, kto o to požiadal… ukázalo sa, že kolegovia!!! – skvelá partia, ktorú si pamätám od detstva, priznávam, že mi slza vyhŕkla a týmto sa im chcem poďakovať, že v tejto dobe našli túto priam archaickú ale prekvapivo sviežu cestu ako potešiť:))
… a tak sa škorpiónske obdobie naplno prehuplo k strelcovi, ktorý je vlastne temnejším obdobím, ale blízkosťou slnovratu a Vianoc optimistickejším….
… a tak som si spomenula na traktát o Pablovi Picassovi, v ktorom som napísala výzvu, že kto zoženie servítku s jeho reprodukciami, nech mi ju pošle… a verte-neverte (alebo aj „nikdy nehovor nikdy“)… asi 1-2týždne po tejto význe prišla poštou do schránky obálka s picassovskými motívmi – (vďaka!!!:)- a tak som dnes z nej urobila prvú dekupáž – a tak ju prikladám medzi tými najnovšími s výzvou. „kto chce mať pod stromčekom originál (dekupáže) Picassa“ (a nebojí sa poštára, ktorý vždy zvoní 2x:)) – nech mi hneď napíše – aj s adresou, na kt. ju mám poslať:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:Lucii
Frenky boy:
strelkyňa Tina:
… za svetla troch sviec na venci sa s vami dnes lúčivaša sally Lu*

p.s.1 – zdroj o ľudových obyčajoch – Iso Karrer

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak bolo v nedeľu Mikuláša a ak ste nedostali nič do čižmy, dostanete tento mail do schránky:))
….a tak práve pozerám dokumentárny film o vynálezoch od morseovky cez telefón po bezdrôtovú komunikáciu… vďaka ktorej vám napríklad teraz môžem napísať a poslať tento mail a tak pridávam  do čižmičky pár životopisov:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Samuel_F._B._Morse https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexander_Graham_Bell https://sk.wikipedia.org/wiki/Guglielmo_Marconi https://cs.wikipedia.org/wiki/Hedy_Lamarrov%C3%A1
… a tak pridávam do čižmy aj jeden víkendový zážitok: cestovala som autobusom MHD v meste Ba z bodu A do bodu B (štart a cieľ teraz nie je podstatný)… prekvapilo ma, že v sobotu dopoludnia je spoj tak plný, že som ostala stáť pri dverách… prisadnúť si k niekomu neznámemu mi v „rúškových časoch“ nepripadá vhodné…na ďalšej zastávke, však vystupovalo toľko cestujúcich, že som sa okamžite rozhodla, že sa ďalej budem viezť po sediačky… blížila som sa k prázdnemu dvojsedadlu… dvere boli ešte otvorené, keď som na sedadle zbadala dne desaťeurovky – okamžite som sa vrhla k dverám a čo mi sily stačili, kričala som cez rúško na slečnu na zastávke, že jej vypadli peniaze… a ona so zatvárajúcimi sa dverami busu kričala, že tam na sedadle už boli predtým ako si tam sadla…. a tak som si sadla vedľa desaťeuroviek – tie sedeli pri okne a ja pri chodbičke:))… a tam mi preblesklo hlavou: „čo ak tu čakajú na mňa – veď je Mikuláša!?“…a na vedľajšom dvojsedadle sedel pár dôchodcov – pán sa na mňa otočil a dostatočne nahlas potvrdil slová slečny vystúpivšej, že tam tie peniaze už boli…. a tak mi preblesko hlavou, či nie je v buse nejaká skrytá kamera, či to nie je nejaká hra alebo online prenos… a či tie bankovky sú vôbec pravé… a tiež mi napadlo, že možno tí dôchodcovia pôvodne mali už dávno vystúpiť a vezú sa na konečnú len kvôli nim… a tak už vôbec nepripadalo do úvahy si ich privlastniť… a tak som o dve zastávky ďalej vystúpila a celkom by ma zaujímalo, ako to celé dopadlo… napokon ja som mala dobrý pocit, že som kvôli „dvacke“ neporušila nejakú vesmírnu hru (pamätáte si také listy a neskôr maily, ktorých reťazenie sa v žiadnom prípade nemalo prerušiť, lebo minimálne nedostanete pár korún alebo…?)… a tak netuším, či si šofér za ne na konečnej kúpil cigarety a deťom čokolády alebo naspúpil za mnou niekto iný, kto sa vôbec nerozpakoval a nezamýšľal…. čo by ste urobili na mojom mieste? – ak máte chuť, napíšte  mi:))

…a tak mi na záver nedá nepripojiť živý obraz z detstva – „mikulášske ráno“… posteľ som mala otočenú tak, že som pozerala na okno, medzi okennými krídlami bola medzera, kde som si večer dala pekne vyčistené čižmičky a ráno som s prižmúrenými očami pozerala či tam je aj niečo iné okrem nich… a bolo!!!! najčastejšie balíček k burskými orieškami a malými čokoládkami, ale raz, raz tam boli naozaj krásne červené rukavičky — palčiaky… úžasné… po pár dňoch nosenia som jednu z nich stratila niekde na ceste do alebo zo školy – bola som fakt zúfalá… alé tú druhú mám dodnes – ušila som si z nej ihelníček v tvare abstrahovanej mačičky (foto niekedy nabudúce:)))

….a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
lhasa
slová
…sklíčka
…príjemné dni mikulášske vám prajevždy vaša Sally Lu*

p.s. – pridávam pár starších a pár novších dekupáží – ich výstavu som ukončovala pred rokom: https://www.luholikova.sk/dekupaze/

• 

• 

• 

• 

• 

… a tak som si pred rokom kúpila fajné topánky, mäkké, pohodlné, lesklé, čierne… (v mojom ponímaní) jednoducho krásne…
… a tak som sa v nich pár dní po zakúpení vybrala na Katarínsku zábavu… a pretancovala v nich noc (v skutočnosti len pár tancov:))… každopádne som si predstavovala ako tie topánky na jar perfektne využijem…. ale viete ako to bolo na jar A. D. 2020!!!!
… a tak som tie topánky po roku našla na dne skrine, zabalila do igelitky a vzala so sebou do práce (nie že by sa mi žiadalo ich len tak prevetrať – takpovediac vyvenčiť…)… obula som som si ich na rokovanie – samozrejme Online!!!… topánky sa mi krásne leskli a rokovanie dopadlo dobre:)))
… a tak mi došlo že tento rok žiadna Katarínska zábava nehrozí:)))… a tak je dnes Ondreja – kedysi sa v tento deň v ľudových tradíciách rôznych krajín praktizovali zvyky na odvrátenie démonov zimy a zvýšenie plodnosti a úrodnosti… dievčatá v zrkadle vodných hladín hľadali tváre svojich nastávajúcich (a verím, že nie vodníkov:))…niekde mládež zaháňala duchov hrozným rámusom… (to sa robievalo aj vo štvrtok pre začiatkom adventu – hluk, klepanie na drevo, kravské zvonce) mne v poslednom čase robil rámus v hlave pracovný virvar a iné…
… a tak som sa vybrala v piatok večer na nákup potravín do jedného z obchodných reťazcov… medzi mrkvami, zemiakmi a citrónmi som objavila niečo nečakané…(pre mňa)…“adventné vence“!…(na to, že v reťazci – celkom vkusné)… a tak som tam zastala (bol večer, obchod takmer prázdny..)… a nejak sa mi spojili obvody v hlave a vygenerovali otázku: „v nedeľu bude prvá adventná…?“ – stojac medzi ovocím a zeleninou som zavolala „priateľovi na telefón“ a ten mi to potvrdil… a tak som náhle medzi regálmi bola osvietená myšlienkou: „temnota jesene raz skončí – svetlo vianoc sa objaví na konci tunela“https://sk.wikipedia.org/wiki/Advent
… a tak som zalovila v múdrych knihách a zistila, že označenie „advent“ pochádza z latinského „advenire“ = prichádzať… „Svetlo sveta“… (sviatok Božieho narodenia presunula cirkev na zimný slnovrat v 4. storočí)… a obdobie adventu je obdobím 4 nedieľ pred Vianocami… 4 sviece na venci…veniec vyjadrujúci túžbu po svetle… čím viac temna do slnovratu tým viac horiacich sviec na venci…
… a tak pozerám do slovníka cudzích slov (tlstá kniha, žiaden net:)) – a zisťujem, že je tam šesť strán plných slovíčok začínajúcich na „ad“ (a to v dvoch stĺpcoch a drobným písmom)… napríklad: ad absurdum, adresa, adjustáž, administratíva, adaptovať, adoptovať, adolescent, adrenalín, advokát, adžívik……a tak som včera videla v TV avízo na adventné koncerty (stv2) – jeden z nich bude v „Palacke na Sliači„(dovoľujem si tento skomolený názov pretože presne tam sme mali cca v takomto období pred x-rokmi stužkovú!!!!…. ))))
…a tak AD REVIDENDUM…MMXXIIIIII!!!!!(?)
…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Zeppelini
…opravdu andělská
…stužková

krásne adventovanie a najmä pevné zdravie vám prajevždy vaša Sally Lu*
p.s. – pridávam pár čerstvých dekupáží
p.s. – ďakujem knihe I. Karrera za inšpirácie a vhľady do obyčajov týchto dní

…

• 

• 

• 

• 

•