… a tak sa musím s vami podeliť o príhodu z tohto týždňa: už pred Vianocami som si objednala cez inernet jednu knižku… prišlo mi upozornenie, že bude dodaná až po sviatkoch – nevadí – povedala som si, veď je pre mňa…. keď mi po sviatkoch prišlo upozornenie, že kniha je už na „odbernom mieste“ snažila som sa dátum jej prevzatia predĺžiť na čo najneskorší termín až… až tento týždeň bolo nutné ísť knižku vyzdvihnúť… a tak som z úcty k autorovi a mojim financiám išla pre ňu… poslavila som sa za dve zákazníčky pred obchod a po nedlhom čakaní som sa dostala dnu k pultu… slečna najprv nevedela zabalenú knižku v regáloch nájsť a keď ju konečne našla, opýtala sa ako ju chcem zaplatiť… vtedy mi došlo, že kniha nebola zaplatená a že teda mohla byť kľudne odoslaná niekam naspäť do centrálneho skladu (ako sa tak trochu v mailoch vyhrážali…) … ale inak som mala cestou zo seba dobrý pocit… doma som knižku zbavila igelitových obalov a pribalenej faktúry a len tak letmo som ju prelistovala… trochu ma prekvapili husto popísané stránky v jej útrobách (mala to byť kniha poézie, resp. poetických textov)… knižku som odložila na inokedy… večer mi však nedalo a začala som v nej viac listovať, chvíľu sa mi na nej zdalo niečo divné a v zápätí som nejakým krátkym citátom pocit „divnosti“ odohnala… pozrela som si film a išla si ľahnúť… po chvíli ležania som si zas spomenula na knižku a tak som vstala prešla k stolu a vzala ju do postele, že si z nej predsa len niečo prečítam… listovala som ju spredu aj odzadu… začítavala som sa podrobnejšie… stále viac mi tam niečo nesedelo… ale hovorila som si, dni sú zvláštne.. už začínam aj zvláštne pozerať na veci okolo seba… a v tom som sa dočítala niečo…niečo, z čoho mi to docvaklo – jasné: toto je kniha od menovca!!!… resp. meno autora je rovnaké, ale autor je niekto celkom iný ako som si myslela, že si objednávam… prišlo mi to absurdné i smiešne.. (zo zvedavosti som sa ešte chvíľu pokúšala čítať ale… ale nič ma neupútalo a zaspala som…) … je možné, že táto udalosť bude vačším zážitkom ako samotná kniha … a tak som na druhý deň pozrela na stránky internetového obchodu s myšlienou: ….“kde udělali soudruzi chybu?!“… a na moje prekvapenie mi vyhľadávač opäť ponúkol aj túto knihu zadaného autora, ale v zátvorke aj rok narodenia, ktorý bol celkom iný ako rok narodenia pri ďalšej knihe („správneho“ autora)…
…a tak si hovorím, že aj ponuky na webe treba čítať dôsledne… myslím, že sa tomu hovorí: „čítanie textu s porozumením“:)))
…a tak som siahla po mojej obľúbenej knihe, ktorú som ale tak dávno nečítala, že som si jej dej pamätala len rámcovo, lepšie povedané matne, aby som sa priznala… skoro vôbec…ale pocit, pocit je stále ten istý… ani nie pocit… skôr presvedčenie: „je to geniálna kniha!“… nie som znalkyňou Hesseho diela, tak si netrúfam priam povedať, že on bol geniálny… dovoľujem si však domnievať sa, že dokázal napísať geniálnu knihu!….
…a tak som si knihu dôsledne pozrela – okrem krásnych autorových ilustrácií som zistila, že presne pred 20-timi rokmi bola vo vydavateľstve Petrus vydaná v slovenčine po prvýkrát….
ale Hesse ju vydal vo Vajmare skoro presne pred sto rokmi:https://cs.wikipedia.org/wiki/Siddhartha
…a tak priznávam, že toto nie je kniha, ktorú by som náhodne listovala v kníhpupectve, ani mi ju nik neodporúčal, ani som si ju neobjednala cez internet… rovno som ju dostala… dostala som ju pred x-rokmi od kamaráta, ktorý mal vždy v zásobe niekoľko exemplárov a s potešením ich rozdával…
… a tak sa v tomto bode musím podeliť o jednu info, ktorá sa ku mne dostala v prvých dňoch tohoto roka, je však vysokopravdepodobné, že to už viete: na svetlo sveta prišiel „digitálny spisovateľ!!!“ – hoci sa narodil (asi) len minulý rok, jeho poviedky sú už načítané v rozhlase (nie, že by som závidela:))))… priznám sa, že som ostala na chvíľu „onemetá“ a mozgové bunky sa mi na chvíľu zašprajcovali a ozubené kolieska v hlave zaškrípali… asi nemám vyvinutý dostatočný software na uchopenie…
…a tak som si následne spomenula na jednu knihu od Haleizovu (prvé vydanie – 1927…ďalšie 1992) a dovolím si z nej citovať pár myšlienok: ...“ po roku 1994… čísti se bude stále méně a méně, lidé budou informováni o udalostech jiným, zpusobem nez nyní, k čemuž přispěje asi zdokonalení a rozšíření radia. Knihovny budou navštěvonány tak jako nyní musea a lidé se budou diviti, že se nám chcelo trávit čas nad knihami, zatím co život utíkal… nastane rozumné užívaní života…“
...a tak ho asi nenapadlo, že budú existovať aj knihy načítané na CD… knihy adaptované a sfilmované (lepšie, či horšie:))…
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
give me love
Dola re Dola
Tina mantra /2h!/
…a tak sa v závere tohto traktátu lúčim s príslovím: „každý má povedať čo vie, dávať čo má a robiť čo môže“…- s prianím krásnych príbehov v knihách i v živote!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – slov sa dnes urodilo dosť, tak pridávam len pár čerstvých dekupáží
art blog prose
