Mesiac: marec 2021

… a tak prichádza letný čas… hoci len pred týždňom oficiálne začala jar…
… a tak je to vraj posledný letný čas (podľa legislatívy)…. uvidíme dokedy… a tak jedným dychom (napriek všetkým zrejmým racionálnym argumentom) bezostyšne priznávam, že mne vyhovujú tie neskoršie rána a dlhé letné večery)))… rozhodne som doteraz videla viac západov ako východov slnka:))… nie som síce žiadna sova, ale vstávanie za svitania som si ešte celkom neosvojila  (iba ak v období zimného slnovratu:))… ale raz som bola na jednom letnom meditačnom pobyte neďaleko Budapešti, a tam sme mávali prvé meditácie o štvrtej ráno!… pamätám si to fakt len matne, lebo som sa vždy v nejakom polospánku presunula, zabalená v deke, do sály, a tam som ďalej skôr spala ako meditovala… ale jedno ráno, keď som sa asi ako posledná z našej chatky, presúvala parkom do hlavnej budovy, uvidela som líšku… stála tam v rannej prízemnej hmle ako zjavenie z Malého princa… tiež som zastala a chvíľu sme tam na seba pozerali… to bolo naozaj čarovné… podobný bol aj náš spôsob dorozumievania s maďarskými spolumeditujúcimi… väčšinou sme na na seba pozerali a usmievali (našťastie jedlo bolo v cene pobytu a pre všetkých rovnaké:))
…a tak som si  pred rokom v tzv. „prvej vlne“ na základe dobrej rady: „hormón noci, melatonín, sa tvorí v úplnej tme medzi polnocou a 3 hod (neviemktorého času) a tak je dobré mať v spálni zatemňovací záves“… objednala zo známeho nábytkového domu zatemňovacie závesy (podľa popisu v netovej ponuke), keď prišli zistila som, že zadná vrstva je tmavošedá a tak by to malo fungovať, skrátila som ich z 3 na 2,5m a zavesila…. a až ráno nasledujúceho dňa zistila, že až také zatemňovacie nie sú … teda takmer vôbec, svetlo nimi presvitá jedna radosť… ešte, že sú pod nimi tie staré žalúzie… ale inak farba je krásna:))

…. a tak okrem toho, že v nedeľu začne letný čas  bude aj „Deň učiteľov“!… voľný deň, ale keby aj tento sviatok nepripadol tento rok na nedeľu, zrejme by sa v školách veľa nenaoslavovalo… no a teraz váham, či sa fakt pustiť do traktátu o školách a školstve, ale niečo vo mne mi hovorí: „prrŕŕŕ!“… to by bolo na viac ťažkotonážnych  traktátov… a tak sa vrátim len k tým, ktorí nám v školách vedomosti odovzdávali…. učili nás memorovať alebo myslieť… načúvať alebo prejavovať svoj individuálny talent… a tak sa mi s odstupom času čoraz viac vynárajú ich ľudské vlastnosti: láskavosť, trpezlivosť, zhovievavosť, zmysel pre humor, sebastrednosť, enormný zmysel pre disciplínu až drezúru,  tolerantnosť, ochota a neochota vystúpiť zo zabehnutých koľají školského poriadku, vyžívanie sa pri určovaní študenta vyvolaného k tabuli, vtipné glosovanie javov prebiehajúcich za chrbtom pedagóga, ochota poradiť aj v súkromných problémoch (mimo vyučovacej hodiny), vťahovanie študentov do sveta umenia – aj keď to nebolo v osnovách, ťažko zadržateľný smiech pri počúvaní originálnych výhovoriek typu: „nemohol som sa naučiť básničku, lebo mi strekla šťava z mandarínky do oka“… 
.. a tak mi nedá konkrétne nespomenúť… napríklad sestru starej mamy, ktorá bola učiteľkou, mala nesmierne zvučný hlas a nesmiernu šírku vedomostí, vrátane histórie a politiky… a tak som sa raz, keď už žila len v našich spomienkach… spýtala tety, či učila dejepis niekde na strednej škole a ona mi, na moje prekvapenie, odpovedala, že učila malé deti na prvom stupni (1-4) – napríklad aj pani Pavelekovú…
…a tak chcem v tomto bode poďakovať všetkým učiteľom a profesorom, za ich energiu a snahu odovzdať nám to, čo vedeli či nevedeli:)… a dodávam, že učiť nás môžu nielen profesionáli, ale aj deti (nielen tie vlastné)…nezabudnime na veľkých učiteľov ľudstva… a koniec koncov aj my sami… ako sa hovorí..“ na vlastných chybách“… život je plný lekcií:))… a tak dodávam, že pokiaľ svetový deň učiteľov je oficiálne stanovený na 5. októbra (od roku 1994)… v Československu sa od roku 1955 slávi Deň učiteľov v deň narodenia Jána Amosa Komenského
… a tak mi nedá nedoplniť súrodníkov v tento deň (nie rok:)… ak chcete, ich vzájomné kombinácie si doplňte sami… napríklad: mohol učiteľ Zdeněk Svěrák učiť žiačku Lady Gaga?… no to skôr jej mother (lebo učil len do r.1962) … ale teoreticky mohli (môžu) spolu oslavovať narodeniny aj spolu s pánom Hrabalom, pani Feldekovou či Vicou Kerekes:)) – každopádne „všetko najlepšie!“

…a tak mi nedá nespomenúť aj na pohyblivý sviatok – kvetnú nedeľu, aj keď palmové listy sú v týchto dňoch zatiaľ nahradené snežienkami, fialkami a prvosienkami… na stráni…
…a tak nečakane pridávam spomienku na Tú, čo mala „vanu plnou fialek“… levanduľovú (nekorunovanú) kráľovnú slovenského a českého šansónu Hanu Hegerovú

… a naša hudobná redaktorka dnes tematicky vyberá:
severní vítr
A star is born
Ne me quitte pas
Lásko má
Potměšilý host
táta mněl rád
tak abyste to vědela

…s prianím príjemného predveľkonočného letného času – nielen pre učiteľov…sa sa vami lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – aby to bolo kompletné: v sobotu večer si pripomenieme „Hodinu Zeme“ a v nedeľu bude aj „prvý jarný spln“ – 20.48 Lč. a meniny majú Soničky:)
p.s.2 – a pridávam najnovšiu „etnodekupáž“ 

• 

… a tak máme jar pred dverami…. nemyslím tým plastovú nádobu so saponátom, ktorú tam zabudla upratovacia služba…. myslím ročné obdobie, v ktorom sa príroda prebúdza zo zimného spánku… aj keď po tom čo som včera videla snehové vločky, nie na monitore ale „naživo cez okno“, si hovorím, že zima sa ešte nechce dať a využíva každý deň, ktorý sme jej v našej civilizácii odklepli… jar meteorologická síce už začala 1.3. ale tá astronomická začína na rovnodennosť 20.3. o 10.37
…a tak som si uvedomila, že u nás je napríklad „jar“ ženského rodu, ale už hen v Česku majú „jaro“ (myslím, že nie ten Jaro ale to jaro:)… v Stredomorí od Portugalska cez Španielsko aj v Taliansku „primaveru“, v Poľsku „wiosnu“, a tiež ďalej na východ – „TÚ“ – „vesnu„… (ak prosím niekto viete, z čoho vzniklo slovo „jar“ napíšte mi:))
…a tak som si spomenula na to ako sme so starkou chodievali do obchodu s textilnou galantériou, ktorý sa volal „Vesna“ (hneď vedľa konzumu oproti zastávke autobusov), bola tam vŕzgavá drevená dlážka, trochu prítmie… v policiach úhľadne nastohované uteráky, utierky, posteľná bielizeň a hlavne… v drevenom, zhora presklenom pulte, vreckovky… tie detské v igelitových ploských priesvitných vrecúškach s plastovými farebnými rúčkami… v každom vrecúšku tri alebo štyri vreckovky s podobným obrázkovým motívom, niekedy sa líšili len farbou lemu… občas, keď si išla starká kúpiť pamoky na vyšívanie, tak som ju nahovorila a kúpila aj tie vreckovky – no boli úžasné!!!… a bodrú pani, kamarátku starkej, ktorá to dedinské mikrokráľovstvo mala pod rukou… tak tú sme volali „vesnárka“ … nie „vestálka„… 

….a tak sa raz na jar vybral na výpravu do Afriky jeden priateľ, myslím, že bol v rámci tej cesty aj v JAR-e….
…a tak som v čase jeho expedície ležala na váľande u rodičov a zaostrila som zrak na glóbus vyložený na skrini… pozerala som na svet „od Antarktídy“… a tak mi napadlo, že mu pošlem niekam do tej JAR-y sms… znela asi takto: „…nikdy mi nebol Mys dobrej nádeje tak blízko ako teraz…„… prišlo mi to celkom vtipné… naspäť ku mne po poludníku nedoletela žiadna odpoveď…. a po rokoch som sa dozvedela, že ho tá sms ho nenašla, teda on nenašiel ju… ale Mys dobrej nádeje ostáva… a je na ňom maják… 
…a tak som si spomenula na jeden verš: „...sústreď v nás svoje svetlo – nech je k úžitku, tak ako lúče majáku ukazujú cestu...“
…a tak sa prehupnem zas z južnej pologule našej zemegule, kde práve na rovnodennosť začína jeseň, naspäť na sever… …a tak zatiaľ tohtoročné dni, týždne, vlastne mesiace…. chodievam na výpravy najčastejšie v okruhu pešej dostupnosti… …a tak som si obľúbila jeden malý súkromný rybníček za plotom z obyčajného drôteného pletiva… minule, som sa pri ňom opäť pristavila… a odrazu, ako som tam stála, akoby som tam v jednej chvíli uvidela štyri ročné obdobia naraz: …párik divých kačiek pripomínal jar… slnečné odlesky hladiny vody na spodných konároch tují pripomínali leto pri vode… suché lístie naviate na kôpkach po brehoch jeseň… a tie veľké ryby tesne pod hladinou – kapre – zimu… celý kruh roka v jednom malom kruhovom jazierku…….a tak, keď som potom šla domov popri boroviciach vysadených medzi panelákmi, počula som jeden z pre mňa najobľúbenejších jarných zvukov… pod lúčmi čoraz silnejšieho slnka –  praskajúce šišky borovíc – dokonalé!!! čo viac si priať?… už hádam len to zdravie pre všetkých:)….a výlety bez hraníc….

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
spring Waltz
vesna
J.A.R.

… s prianím nádejne dobrej jari! sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*
p.s. 20.3. je vraj aj deň vrabcov, šťastia a ústneho zdravia!
p.s.2 – ako prílohu prikladám dekupážovú maľbu (50/70), ktorú som robila uplynulé cca dva týždne, ale pripravenú som ju mala roky:))

• 

• 

• 

…. a tak internetové šopy začínajú ponúkať t-shirty a šortky… ale lyžiarska sezóna ešte len vrcholí a vrcholoví lyžiari lyžujú na vrchoch…. a TV poskytuje priame prenosy pretekárov a pretekáriek svištiacich po viac či menej ľadových zjazdovkách medzi viac či menej husto rozostavenými paličkami… a keď je zlé počasie, tak sa preteky posúvajú, prekladajú, rušia….
  … a tak komentátori na športových i nie celkom športových kanáloch chŕlia zo seba komentáre (akoby sme tie závody niekedy sledovali v rádiu:)

„..skvelá dynamika oblúka… ideálna vysoká stopa… mala pevne stáť na nohách… zbytočne dlho stála na jednej lyži… lyže vôbec nepustila, celý čas ich mala pod kontrolou… ani keby zostala v jednom postoji… prestala útočiť a hnať lyže dopredu… prvý medzičas má výborný…ešte stále trištvrte sekundy k dobru… v druhom kole zvykne zariskovať… ešte tesne pred cieľom môže dohnať stratu… veľmi vydarená jazda… musí tlačiť do lyží a agresivity… veľmi uhladený štýl… urobila veľký kus práce, ale akoby ju niečo ťažilo… ďalšia lyžiarka, ktorá skončila v bezpečnostných sieťach – našťastie je v poriadku… ďalšia lyžiarka, ktorá nedokončila… je to veľká škoda… dala do toho stodvadsať percent!… životný závod!“ 

…a tak som si posledný februárový víkend pozrela ženské preteky svetového pohára v alpskom lyžovaní vo Val di Fassa… hneď v úvode komentátor skonštatoval, že trať je ideálna a nenáročná… ale keď spadla nórska lyžiarka a v priamom prenose bolo počuť ako zachytená do sietí kričí od bolesti… záchranári… helikoptéra…. a potom pád rakúskej pretekárky, ktorej sa noha ohýbala v neprirodzených uhloch… povedala som si, že až tak „fassa“ to zas asi nie je a vypla som Tv prijímač a radšej som sa šla prejsť do hnedého lesa bez snehu…. 

 … a tak som si spomenula, chtiac-nechtiac, ako som sa v takomto období (konkrétne 12. marca) bola raz lyžovať na Chopku – južná strana… 
…a tak s odstupom času, musím skonštatovať, že podmienky na lyžovanie v tú sobotu vôbec neboli ideálne – chumelilo od rána… (preteky sa mali odložiť alebo zrušiť, ale na Chopku sa vtedy vlastne ani žiadne nekonali…)…a  tak sme si hore na Kosodrevine, niekedy cez obed, povedali, že to už nemá zmysel – lyžovať v tom ťažkom jarnom snehu –  a, že to bude posledná jazda a dolu na Srdiečku budeme radšej ostatných čakať pri čaji s rumom… a tak po čase konštatujem, že nejaká múdrosť radí, že sa nemá spomínať „posledná jazda“… možno až v cieli!… no ale tesne pred tým cieľom som v tom čerstvom ťažkom snehu spadla… žiadne elegantné šuchnutie na zadok, ani akrobatický výkon… jednoducho som chcela zastať, ale prekrížili sa mi lyže, neudržala som rovnováhu a pomalým, pomaličkým  tiahlym pádom smerovala k zemi… je to až neuveriteľné ako sa v takýchto momentoch úplne inak vníma čas, pripadalo mi, že padám nekonečne dlho a v hlave mi preklikávali slovíčka „zlomí sa – nezlomí sa?“(vážne!!!)… pádu som už fyzicky nedokázala zabrániť… a tým pádom napätie v krute v kostiach povolilo… (fyzika nepustí)…z dvoch použiteľných kostí v predkolení bolo zrazu päť nepoužiteľných…. priznám sa, že si vôbec nepamätám, že by som bola kričala od bolesti… šok bol asi tak veľký, že som ostala nemá… zato, keď mi asi o dve hodiny neskôr v nemocnici v Brezne vyzúvali lyžiarku z inkriminovanej nohy, tak som si to pekne vynahradila a kričala som z plného hrdla na celý špitál…. ale ešte sa vrátim do snehovej periny, v ktorej som ležala, kým neprišli chlapi z horskej služby, nepichli mi nejakú injekciu (asi proti tomu šoku) a nenaložili ma na kanadské sane… niektorí spolužiaci mi potom túto jazdu závideli, ale priznám sa, že si ju pamätám len matne – pozerala som na svet z horizontu lyžiarky – myslím teraz „topánku na lyžovanie“ na zasnežené stromy okolo svahu a lyžujúce postavy..:)…. zato si celkom dobre pamätám žoviálnu debatu v chate horskej služby, vypočula som si dobré rady a prognózy, bola som úplne v pohode (nebola som žiadna hrdinka len injekcia evidentne zabrala)…. netušiac, čo všetko táto zlomenina zmení (zlomí, prelomí, odlomí) v mojom živote (nielen v negatívnom zmysle…:)… nielen najbližšie dni, týždne a mesiace… (ale to už mám rozpísané v inej poviedke  – možno z nej bude novela alebo román, akurát neviem, koľko humoru sa mi do textu podarí vpašovať – priznám sa, že boli mnohé momenty, keď mi naozaj do smiechu nebolo)… ale pridám ešte odchod z Chopku: blížila sa sanitka (žiaden vrtuľník!), ale vzhľadom na tú celodennú chumelicu sa na Srdiečko nevedela dostať… a tak čakala niekde na príjazdovej na ceste a mňa dolu zvážali z horskej služby v nejakom otvorenom kombíku – nohy mi takmer trčali z auta (značku si nepamätám) – neviem, či mi stihli na lyžiarku navliecť nejakú červenú ponožku:)))… a tak sa priznám, že som trochu s malou dušičkou počúvala priebežne komentáre o príprave pretekov v Jasnej… veď Chopok!!!… (len žiadne nemocnice!!!!)… 
… a tak správy avizovali perfektne pripravené trate… ale na druhej strane „ľudský faktor“….ale, ako iste viete, preteky dopadli úspešne (nebyť sťažnosti na dlhú výmenu zlomenej tyčky bránky pred cieľom (druhý deň v druhom kole), keď sa poslednej pretekárke na štarte, ktorá chcela byť zjavne prvou – zdalo, že výmena trvá aj desať minút (nekonečno) a že jej to robia naschvál, ale riaditeľka pretekov trvala na tom, že výmena trvala len dve minúty – no ako som už spomínala, čas vo vypätých momentoch plynie nejak inak…)  a pre našu lyžiarku bol víkend v Jasnej úspešný zvlášť!!! ….komentátorka skonštatovala, že „Petra to dala na Pucciniho – podľa výroku z Turandot:  „Až vyjde ráno slnko – zvíťazím!!!“….. zbystrila som pozornosť… a vzápätí mi docvaklo, že to bude pečať vplyvu talianskeho trénera!… (pozn.: v sobotu bolo zamračené a posnežievalo – skončila druhá a v nedeľu, keď bolo slnečno vyhrala!)
…a tak mi nedá neposkytnúť nevyžiadanú dobrú radu:) „keď v sobotu chumelí, nechoďte lyžovať a ak pôjdete umyte si predtým vlasy (viem čo hovorím:))
… Jasná…. jasná…. jasná princezná!!! 
alebo aj Jasná Poľana…. ale to už som trochu mimo…(žeby trvalé následky pádu na lyžiach:))?

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Turandot 
The Dream Before
cosmic girl
scorpions
snad je jí tu líp
  …a tak  na záver konštatujem že „dolámané ženy“ nie sú synonymom pre „zlomené ženy“… a tiež, že namiesto: „nešťastie nechodí po horách ale po…“ by som jednoducho navrhla niečo totálne optimistické ako napríklad: „šťastie chodí po horách ale aj po ľuďoch (v nich“:))) 
…bez lyží ale srdečne sa s vami dnes lúči s prianím všetkého dobrého doma pri PC či na svahu – vždy vaša Sally_Lu*
p.s. – a Petre ďakujem, že lyžuje aj za nás a pre nás! – a veľa slnečných dní!!!

• 

…a tak som si dnes kúpila „poučenie“ (nie cez internet – živá skúsenosť! – strata „civilizačných návykov“?) – ale pekne poporiadku – občas sa aj v týchto časoch, keď sa nedá inak, odveziem niečo vybaviť MHD –  bez električenky, na ktorú som inak roky zvyknutá… a tak si kupujem do zásoby lístky a snažím sa nezabúdať ich „cvakať“… 
…a tak som dnes stála na zastávke a trolejbus sa zdal byť v nedohľadne…. a tak mi napadlo, že si doplním zásoby lístkov…. stlačila som štyrikrát tlačítko na automate, vhodila dve dvojeurové mince… a v tom pristál predo mnou očakávaný spoj… no, spanikárila som… rýchlo som uchmatla prvý lístok z automatu a nepočkala na ďalšie tri ani na výdavok… o dve zastávky ďalej sme stáli s otvorenými dverami asi dve minúty (asi pri menšej premávke na cestách vyrovnávajú takto vodiči MHD grafikon)… a tak mi bolo v tej chvíli jasné, že keby som šoférovi bola gestom naznačila, že čakám na pomaly padajúce lístky (ako lístie z dubu))- bol by ma aj s tými dvomi zádumčivými pasažiermi počkal… a tak mi pamäť ponúkla známe: „nemému dieťaťu…“ alebo aj niečo „…z oplašenia“… veď som mohla tak pekne po taliansky pogestikulovať rukami – nohami… trochu hravosti, šarmu… a tak, aby som zmenila uhol pohľadu pozrela som sa na vec z opačnej strany… verím, že sa niekto poteší, keď v automate namiesto jedného lístka dostane štyri a ešte pár drobných k tomu – taký charitatívny počin!!!… (ak chcete to byť vy  – na vyžiadanie pošlem gps automatu:))…. no priznám sa, že ma tá „nevedomá charita“ až tak neuspokojila… za štyri eurá som možno mohla byť už niekde v Nitre… ale treba na veci pozerať kontextuálne: pamätám si, koľkokrát som si počas pandémie zabudla cvaknúť lístok? – nepamätám!!! a tak sa dúfam touto udalosťou zneutralizovali energie a môžem sa v traktáte pohnúť o krok ďalej…:))

… a tak tu máme nový mesiac a obdobie rýb sa nám pekne rozbieha, priam až prehupuje do druhej polovice… cyklus prírodného roka sa uzatvára (v histórii malo súhvezdie rýb rôzne mená – ako napríklad: nebeská biela ryba, ale aj lano alebo povraz…je tu aj symbolika svetového oceánu a rýb ako prvých živočíchov alebo tiež malinkého človiečika plávajúceho ešte v plodovej vode…. ale po narodení … a v dospelosti sa môže prejaviť….ako býk, baran, panna či lev!
…a tak mi nedá neskonštatovať, že niektoré ryby na mňa pôsobia ako levy… alebo spisovne rybi ako levi(?) – neviem čím to je… (možno ascendentom:) — myslím levy nie levice (aj keď nechcem týmto priam uraziť maturitnú otázku – kozmonautku Valentinu)) 
… a tak mi dnes nedá nevypichnúť konkrétny dátum 6.3….aj keď boli časy, keď dátum o dva dni neskôr (8. 3.) bol oveľa viac v kurze…… a tak som raz v tento deň bola na nezabudnuteľnej svadbe mojich priateľov (nehovorím o sobáši, ten bol klasicky v meste), ale svadobná hostina bola na chate v horách (SK), a keďže to bola „česko-slovenská svadba“, tak české pivo sa chladilo v snehu pred chatou …. chata bola objednaná na celý týždeň po svadbe a každý účastník mohol ostať dovtedy, kým ho práca alebo iné povinnosti nepovolali späť do civilizácie (nezabudnuteľné bolo tiež ako nevesta v miestnej krčme hrala šípky)….  ostala som vtedy asi tri dni – ale teraz by som nebežala predčasne do dolín… a ostala až do konca… …a  tak si jedným dychom spomínam na jedného kamaráta, ktorý má narodeniny s týmto dátumom… v 90-tych rokoch pracoval intenzívne v rodinnej firme (ako manažér) a keď mal všetkého plné zuby, vytratil sa a šiel rúbať medzi drevorubačov drevo do lesa (samozrejme inkognito)…

….a tak si spomínam na jednu víkendovú reláciu v SR, v tej relácii bola rubrika: „mohli sa stretnúť?“ (František z Assisi a Sissi:)… a tak sa pomaly ale iste prepracovávam k hudbe (nie všetky ryby sú nemé – alebo len rybi nie sú?:))— a to sú práve „tí levi!!!“ …a tak, keby sme sa opýtali, či sa mohli stretnúť Mejla Hlavsa, Jiří Schelinger a David Gilmour? – tak odpoveď znie jednoznačne, že mohli – a to možno aj na jednom pódiu!!! – tí prví dvaja sa dokonca narodili v ten istý deň, mesiac a rok (len mesto bolo iné)!… a slávili by práve túto v sobotu 70-ky( …keby neboli odišli z tohto sveta pred 20-timi a 40-timi rokmi!!!…(vedia plávať ryby lepšie ako rybi?)…
…a tak, dúfam, že David -75 oslávi aj za kolegov… tú charizmu, šarm, hravosť, talent, cit, čo dostali do vienka…. a to či sa naozaj niekedy stretli vie snáď nejaký Čech – napríklad František Ringo… alebo snáď Bondy, Magor aneb Sváťa… ale tí sú už tiež niekde v
„hospodě hospodinově“
… a tak predpokladám, že z určitých pochopiteľných a pomenovateľných dôvodov sa tí traja naozaj nestretli a teda stretávajú sa až dnes – v tomto traktáte:)…. Milan Hlavsa
Jiří Schelinger
David Gilmour
… a tak z tých ďalších „levov“ narodených 6.3. ešte vyberám:Michelangelo 
Andrzej Wajda 
a levica Zita 
…a tak dodávam, že meniny majú Radoslavovia!!! … zdravím do Košíc!!!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá z bohatej ponuky tohto dňa:
Wish You Were Here

muchomurky

je to nebezpečný

mandarin

hej štartér

holubí dom

… a tak, čo dodať?- všetkým Rybám, Rybanám a Rybkám všetko najlepšie!!!!
pozdravuje vás a na dnes sa s vami lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s.: …a ak by ste sa v sobotu večer nudili, spoza hraníc sa bude na nás ceriť český lev (aj s účastníkmi z SK)!
p.s.2: a keby ste videli nejakú osobu mávajúcu na zastávke MHD – možno, že to budem ja:))
p.s.3: naša starká nás volala „rybky moje zlaté“, ale to nemalo so znameniami nič spoločné:))

•