… a tak máme jar pred dverami…. nemyslím tým plastovú nádobu so saponátom, ktorú tam zabudla upratovacia služba…. myslím ročné obdobie, v ktorom sa príroda prebúdza zo zimného spánku… aj keď po tom čo som včera videla snehové vločky, nie na monitore ale „naživo cez okno“, si hovorím, že zima sa ešte nechce dať a využíva každý deň, ktorý sme jej v našej civilizácii odklepli… jar meteorologická síce už začala 1.3. ale tá astronomická začína na rovnodennosť 20.3. o 10.37
…a tak som si uvedomila, že u nás je napríklad „jar“ ženského rodu, ale už hen v Česku majú „jaro“ (myslím, že nie ten Jaro ale to jaro:)… v Stredomorí od Portugalska cez Španielsko aj v Taliansku „primaveru“, v Poľsku „wiosnu“, a tiež ďalej na východ – „TÚ“ – „vesnu„… (ak prosím niekto viete, z čoho vzniklo slovo „jar“ napíšte mi:))
…a tak som si spomenula na to ako sme so starkou chodievali do obchodu s textilnou galantériou, ktorý sa volal „Vesna“ (hneď vedľa konzumu oproti zastávke autobusov), bola tam vŕzgavá drevená dlážka, trochu prítmie… v policiach úhľadne nastohované uteráky, utierky, posteľná bielizeň a hlavne… v drevenom, zhora presklenom pulte, vreckovky… tie detské v igelitových ploských priesvitných vrecúškach s plastovými farebnými rúčkami… v každom vrecúšku tri alebo štyri vreckovky s podobným obrázkovým motívom, niekedy sa líšili len farbou lemu… občas, keď si išla starká kúpiť pamoky na vyšívanie, tak som ju nahovorila a kúpila aj tie vreckovky – no boli úžasné!!!… a bodrú pani, kamarátku starkej, ktorá to dedinské mikrokráľovstvo mala pod rukou… tak tú sme volali „vesnárka“ … nie „vestálka„…
….a tak sa raz na jar vybral na výpravu do Afriky jeden priateľ, myslím, že bol v rámci tej cesty aj v JAR-e….
…a tak som v čase jeho expedície ležala na váľande u rodičov a zaostrila som zrak na glóbus vyložený na skrini… pozerala som na svet „od Antarktídy“… a tak mi napadlo, že mu pošlem niekam do tej JAR-y sms… znela asi takto: „…nikdy mi nebol Mys dobrej nádeje tak blízko ako teraz…„… prišlo mi to celkom vtipné… naspäť ku mne po poludníku nedoletela žiadna odpoveď…. a po rokoch som sa dozvedela, že ho tá sms ho nenašla, teda on nenašiel ju… ale Mys dobrej nádeje ostáva… a je na ňom maják…
…a tak som si spomenula na jeden verš: „...sústreď v nás svoje svetlo – nech je k úžitku, tak ako lúče majáku ukazujú cestu...“
…a tak sa prehupnem zas z južnej pologule našej zemegule, kde práve na rovnodennosť začína jeseň, naspäť na sever… …a tak zatiaľ tohtoročné dni, týždne, vlastne mesiace…. chodievam na výpravy najčastejšie v okruhu pešej dostupnosti… …a tak som si obľúbila jeden malý súkromný rybníček za plotom z obyčajného drôteného pletiva… minule, som sa pri ňom opäť pristavila… a odrazu, ako som tam stála, akoby som tam v jednej chvíli uvidela štyri ročné obdobia naraz: …párik divých kačiek pripomínal jar… slnečné odlesky hladiny vody na spodných konároch tují pripomínali leto pri vode… suché lístie naviate na kôpkach po brehoch jeseň… a tie veľké ryby tesne pod hladinou – kapre – zimu… celý kruh roka v jednom malom kruhovom jazierku…….a tak, keď som potom šla domov popri boroviciach vysadených medzi panelákmi, počula som jeden z pre mňa najobľúbenejších jarných zvukov… pod lúčmi čoraz silnejšieho slnka – praskajúce šišky borovíc – dokonalé!!! čo viac si priať?… už hádam len to zdravie pre všetkých:)….a výlety bez hraníc….
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
spring Waltz
vesna
J.A.R.
… s prianím nádejne dobrej jari! sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*
p.s. 20.3. je vraj aj deň vrabcov, šťastia a ústneho zdravia!
p.s.2 – ako prílohu prikladám dekupážovú maľbu (50/70), ktorú som robila uplynulé cca dva týždne, ale pripravenú som ju mala roky:))
