Mesiac: apríl 2021

…a tak bolo v sobotu „Juraja“…kto na Slovensku nepozná aspoň „Jánošíka“?… naša stará mama by mala práve v ten deň 115 rokov!… na jar mávala  v tzv. „predzáhradke“ najkrajšie tulipány… žlté, červené, biele, bielo-červené s modrými stredmi… usmievali sa na celú dedinu… nepestovala Georgíny ani Jiřinky (český názov Dálií)… a nepoznala sa ani s pani Jiřinou B., ktorá bude mať o pár dní veľmi okrúhle narodeniny… videla ju vo filmoch a tiež ako stojí na pódiu žmolí vreckovku a glosuje spolu s pánom Dvořákom v jednej zábavnej relácii… mňa zaujala najmä vo filmoch „Světáci“ a „Čtyři vraždy stačí, drahoušku“ a tiež, že priviedla na svet herečku Simonu Stašovú… (mimochodom je zaujímavé, že nemáme slovenský ekvivalent mena „Jiřina“ – Jurajka – Ďurka… alebo nejaké poznáte?:)
…a tak sa pred pád dňami s posunom dvoch mesiacov, ale predsa… v LA udeľovali  ceny filmovej akadémie „Oscar“… vraj bola menšia sledovanosť… priznám sa, hoci som sa v noci zobudila niekedy nadránom… nenabrala som v sebe toľko sily a statočnosti, aby som zapla tv-prijímač a pozerala na priamy prenos… počkala som si na večerný zostrih a ten (miestami) stál za to!… nielen, že som zistila, že ak sa chcem stať úspešnou režisérkou, musím nosiť dva vrkoče:))… ale najmä kórejská kartárska babička vo vedľajšej roli – alias herečka Yeo-jeong Yoon  svojou úprimnou a prirodzenou ďakovačkou s vtipom aj pokorou…(predpokladám) oslovila mnohých… a verím, že tú rolu s Bradom P. dostane!!!
… a tak už vieme víťazov… hoci to neznamená, že sa už môžeme húfne pohrnúť do kín… priznám sa, že sa na ten víťazný film „Zem nomádov“ teším (ten minuloročný víťaz nebol priam mojou šálkou kávy)… a tak si zatiaľ dnes môžeme v pokoji domova pozrieť napríklad Funésovho Oskara…. upozorňujem hlavne na skvelého Paula Préboista vo vedľajšej roli:))… alebo film poľa divadelnej hry Oscara Wilda „Vejár lady Windermerovej“ so šarmantnou Helen Hunt v hlavnej roli…. alebo aj životopisný film Oscar Wilde – Jude Law, tam bol jednoducho „na zabitie!“ = výborný…

„Mnohí ľudia sú vychovaní pridobre na to, aby rozprávali s plnými ústami,
 ale vôbec sa to nerozpakujú robiť s prázdnou hlavou.“
„Neexistuje morálna alebo nemorálna kniha. Knihy sú buď dobre alebo zle napísané.“
„Muži túžia byť prvou láskou ženy a ženy poslednou láskou muža.“
„Život je príliš krátky na to, aby sme sa naučili po nemecky.“
Oscar Wilde /Zdroj: citátyslávnych

…a tak sa nadránom (SLČ) v pondelok udeľovali sošky Oscarov… a nadránom v utorok nám všetkým bol pridelený jeden zo „supersplnov“ tohto roka… pár hodín pred ním odišiel na večnosť bývalý šéfredaktor časopisu Vesmír Ivan M. Havel… alebo mal chuť ísť sa naň pozrieť celkom zblízka?… bol to „zvídavý“ vedec a spisovateľ… (rada by som si teraz prečítala jeho odpoveď)… cez československé médiá prebehla správa o odchode mladšieho „brata prezidenta“… spomínam si na jeho veľmi ľudské a výstižné vstupy v diskusii v Starej tržnici v Bratislave pri príležitosti 30 výročia „nežnej“ (nehovoril ako brat, ale ako skúsený človek s nadhľadom)… spomínam si tiež na prednášku o snoch na pôde VŠVU… spolu so spisovateľom Michalom Ajvazom napísali knihu „dopisov o snoch“  – „Snování“…a málo sa  vie o výtvarnom talente I.M.H. =   renesančný človek… pri príležitosti jeho 80-tych narodenín sa konala výstava jeho kresieb – cyklus „Dědci“… a aj jeho kniha „Arsemid“ je ilustrovaná autorovými kresbami…. … a tak mi nedá na záver necitovať citáty z menovanej knihy:

– obraz 18 – „Arsemid se neurazí. Arsemid není ješitný.“ /Václav Havel
– obraz 20 – „Co vede k tomu, že jsem právě touto osobou a ne žádnou jinou?“ Bento Spinoza
– obraz 39 – „Po další hluboké pokloně nasazuje Ostric klobouk a odhopká.“ William Shakespeare

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Oscar Peterson 
George Gershwin
Oskar Rózsa 
nesmúť za mnou 

… s prianím príjemných snov – filmových, nočných či denných… sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: obrázky k dnešnému traktátu –  cyklus „Dědci“ z roku 1957 od I.M.H., verím, že by mi dal veľkoryso zvolenie na ich uvedenie v tomto traktáte
p.s.2: pridávam foto zo supersplnu (bez kvalitnej techniky:)
p.s.3: a 30. apríla je v kalendári uvedený ako „Medzinárodný deň jazzu!“

• 

• 

…a tak v týchto dňoch ohnivý baran odovzdáva v zvieratníku žezlo zemskému býkovi (nenechajte sa odradiť, dnes neprebehne traktátom stádo býkov – len pár:) … zrejme táto zhoda okolností nemá nič spoločné s Dňom Zeme a posunom jeho pôvodného termínu … Deň Zeme bol stanovený na jarnú rovnodennosť na konferencii UNESCO v San Franciscu v roku 1969 to navrhol John McConnell   … ale o rok neskôr prebehla konferencia na túto tému 22.4. a dátum konania akcií k Dňu Zeme už zostal v aprílovom termíne… mimochodom v ten deň mal práve 20 rokov +1 deň Karol Duchoň, alebo  2 roky + 1deň spisovateľ Márius Kopcsay, prípadne 44 rokov +1deň kráľovná Alžbeta ll. a tiež presne 33 rokov Jack Nicholson (film Bezstarostná jazda mal možno necelý rok:))
…a tak – dôležité je, že Deň Zeme bol stanovený… a to nielen preto, že si môžem pripomínať ako som raz pri takejto príležitosti vyhrala svoj prvý fotoaparát- značky Smena… v rámci detskej výtvarnej súťaže (v mojej vtedajšej vekovej kategórii)… a až na výstave som pochopila, asi prečo… medzi kresbami a maľbami plnými dymiacich komínov v šedo-hnedých tónoch svietila jedna kresba pestrofarebnej záhrady plnej kvetov… (bývali sme vtedy ešte u starých rodičov na dedine, komíny som v zornom poli nemala a o ekológii nič nevedela…))))
… a tak sa vrátim k ZEMi…. a budem sa snažiť aby som nebola príliš prízemná… hoci v niektorých cvičeniach sa priam odporúča „uzemniť sa“ tým, že si ľahneme na zem (myslené podlaha, alebo aj lúka…) tvárou dolu – tzv. na brucho… takto som videla ležať aj nastávajúcich kňazov na vysviacke v kostole (ak viete, pls. napíšte mi, ako je to v tomto prípade myslené… vďaka!)…nebudem tiež preberať žiadne „poZEMné stavby“ ani „pod ZEMné“… a tiež ani „podZEMnicu olejnú„

…a tak som si naklikla rôzne preklady názvu našej planéty „ZEM“ v rôznych jazykoch (preferovala som tie, ktoré sú písané latinkou:)…a tak kým jazyky v západnej a južnej Európe (ale aj Latinskej Ameriky:) vychádzajú z latinského pojmu „terra“ – La terre – la tero – La terra – A Terra – La tierra…. anglickému The Earth sa celkom podobá nemecké Die Erde… estónskemu Maa fínske Maapalo… a v slovanských jazykoch Zemľa – Ziemia – Zem… Tá Zem!!!…a tak dnes nebudem písať o pojme Terra incognita – nielen preto, že oficiálne je (vraj) povrch Zeme geograficky náležite podrobne preskúmaný – zmapovaný… zaujímavý je skôr názov našej planéty ZEM, ktorý nielen v slovanských jazykoch vyzerá, že je ženského rodu (nie som ani náhodou polyglot – ak sa mýlim – opravte ma:))… aj Hviezdoslav vo svojej básni veršuje o „Matke Zemi„… ale napríklad v staroegyptskej kultúre bola obloha ženského rodu – bohyňa Nut – a jej manžel –  zem – Geb…

…a tak zem je aj krajinou – kráľovstvom – ako Zem kráľa Miroslava… ale zem nie je len územie… niekedy možno „zemský ráj to napohled„… nemyslím ten film… ani jednu konkrétnu krajinu…. ale tú krásnu zem, ktorá je niekomu domovom… ZEM, ktorá je našim domovom…

… a tak ale Zem nie je svet…. čo by bola Zem bez ľudí?… aká je a môže byť Zem ľudí?… a môžu byť ľudia bez Zeme?…… a tak Antoine de Saint – Exupery v Liste rukojemníkovi (1944-nedokončený) /zbierka Zem ľudí hovorí:… Ak sa cestovateľ, ktorý prekročí horu v smere jednej hviezdy, priveľmi zahĺbi do problémov výstupu, vystavuje sa nebezpečiu, že zabudne, ktorá hviezda ho vedie. Ak koná len preto, aby nestál na mieste, nedôjde nikam. Ak sa prenajímateľka stoličiek v katedrále zaoberá výlučne prenájmom stoličiek, môže zabudnúť, že slúži Bohu. Rovnako, ak sa uzamknem do nejakej straníckej vášne, vystavujem sa nebezpečiu, že zabudnem, že politika má význam, iba ak je v službe duchovnej skutočnosti. V hodinách zázraku sme zakúsili určitú chuť ľudských vzťahov: v nich spočíva pre nás pravda….  Nik spomedzi nás nevlastní monopol na čistotu zámeru… ale musím rešpektovať toho človeka v rovine Ducha, ak sa namáhavo uberá k tej istej hviezde… Civilizácia musí predovšetkým stavať na tom podstatnom. Najskôr ide o slepú túžbu človeka po určitom teple. A len potom človek, od chyby ku chybe nachádza cestu, čo ho privádza k ohňu….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Marika G. – Zem menom láska
QUEEN – Heaven For Everyone 
Karol D. Ja viem 

… s prianím všetkého dobrého našej drahej planéte Zemi – zdravie jej i nám všetkým! – sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s. 1 – ako ilustráciu pridávam jednu dekupáž na dreve a rovnakú dekupáž 3D dotvorenú keramickou kvetinou od Lucie Strassnerovej
p.s. 2 – a 23.4. si pripomíname Deň anglického jazyka a tiež Deň knihy a autorského práva – tak dopĺňam jedno autorské čítanie M.K. 

• 

• 

…a tak kým cez uplynulý víkend to vyzeralo na kotlíkový baraní guláš v prírode… dnes to vyzerá skôr na baranicu:))!!!
…a tak  hoci súhvezdie barana práve večer nevidíme na našej oblohe… (nielen vďaka dažďu ale hlavne preto, lebo ním prechádza slnko za dňa a večer barana uvidíme až v auguste)… tí, čo sú narodení v tomto znamení by teraz mohli zaplniť hľadisko nejakého pekne veľkého futbalového štadióna (prázdnych je ich zatiaľ dosť… a tiež nie kvôli dažďu…)… a vyvolávaním dátumov deň po dni vytvoriť v tom hľadisku obrovskú mexickú vlnu… a to nespomínam ešte tohtotýždňové meniny (Esterky, Alešovia, Justínky, Fedorovia, ale najmä Dany a Danky, Rudolfovia…)… ale aby som sa vrátila k štadiónu – na jeho ploche by mohol byť nejaký skvelý koncert – napríklad nejakého „barana“ alebo „baranky“ (to nie je gramatická chyba, nemyslela som barmanky, je to novotvar pre ženy narodené v znamení barana:)… (nie ovce!… tie by mohli trávnik spásť:)))… a tak si spomínam ako ma v nejakej 3-4 triede na ZŠ vyvolala na prírodopise triedna a mala som hovoriť o ovciach a baranoch… no veľa som zo seba vtedy nedostala.. a tak som dostala asi prvú trojku v živote!… ale keby som vtedy začala hovoriť o znamení alebo súhvezdí barana… no to by bolo buď na čistú guľu alebo by triedna omdlela a spolužiaci by mi mesiac nosili desiaty z vďačnosti, že sme sa jej zbavili:))
… a tak ako znie replika z  Lelouchovho filmu Krásny príbeh:…“o tvojej mame by sa dala napísať kniha … a poznáš niekoho o kom by sa nedala?“….mohla by som najprv písať o chlapcovi – vlastne už mužovi, ktorý mal v pondelok 18-te narodeniny… jeho príbeh by už teraz vydal na román… hoci wikipédia zatiaľ o ňom nepíše (aj keď komponuje a hrá na klavír)… alebo… alebo….

… a tak preskakujem Gagarina a jeho let a raketovo sa presúvam do hudobných sfér… v pondelok – na Deň kozmonautiky… uplynulo 77 rokov od narodenia pesničkára Karla Kryla (odišiel pred 27 rokmi)…

 …a tak preletím ešte ďalšie dva dni a výber sa razantne zastavuje na dátume 15.apríl…… a tak priniesol tento dátum napríklad aj hudobníka… Mareka Brezovského (odišiel v tom istom roku ako Karel Kryl)… jeho životný príbeh je zachytený v dokumentárnom filme „Hrana„… odporúčam…

…a tak sa priam upriamim na hudobníka, výtvarníka a básnika o sedem rokov mladšieho ako Kryl… lebo 77-7=70!.. Pavla Zajíčka (P.Z.)
… a tak mi nedá nedodať, že knihu P.Z.  „DG 307 – Texty z let 1973 – 1980“ som si kúpila ešte ako študentka v Artfóre… listovávala som si tam s obľubou v knihách neznámych autorov… otvárala na náhodných stránkach a čítala… až som si tú knihu musela kúpiť… a tak to bolo aj s týmto nenápadným paperbackom… inšpirovala ma… kreslila som podľa nej niekoľko obrázkov – kvázi ilustrácií… raz ich uvidel jeden spolužiak a opýtal sa ma, či som počula niekedy „DéGé-čka“? … priznala som, že nemám potuchy o ich  hudbe a zaujímajú ma len tie slová a ich spojenia… literatúra P.Z….
…a tak DG 307, ktorú v 70-tych rokoch založil P.Z. s Mejlom Hlavsom, som prvýkrát počula až v tomto tisícročí… napríklad ako  ozvučenie nemého filmu „Upír Nosferatu“ na festivale 4 živly v Banskej Štiavnici – na nádvorí Starého zámku… no nesmierne sugestívne!!!!… mimochodom exteriéry filmu z roku 1922 boli natočené na Oravskom hrade! 
…a tak, keď sme si šli po koncerte neskoro večer sadnúť na terasu jedného z miestnych podnikov po štiavnickom trotoári (vyvýšený chodník na ulici Andreja Kmeťa)… P.Z. skonštatoval, že mu to pripomína Pražskú Nerudovku 70-tych rokov, kde stretávali maliara Jana Zrzavého, ktorý mal neďaleko ateliér…
… a tak okrem ozvučovania filmu pridávam aj filmové pôsobenie P.Z. – napríklad rozhlasák v Zelenkových „Knoflíkároch“ (po slovensky presnejšie – „Gombíkároch“:))

… a tak, kým v hudobnom svete je dátum 15.4. štedrý (viac ešte objavíte v p.s. tohto traktátu:)… vo svete architektúry je to tak trochu „black day“… totiž okrem toho, že pred 575 rokmi!!! odišiel vo Florencii na večnosť autor kupoly jej skvostného dómu – Brunelleschi… pred dvoma rokmi zachvátil najznámejšiu katedrálu Paríža a asi aj celého Francúzska (sveta?)  – Notre Dame požiar!!!!!!!

… a tak k výroku (nespomínam si kto je jeho autorom):„Architektúra má chrániť a velebiť ľudské bytosti!“…dodávam:…“a ľudské bytosti by mali chrániť a velebiť (dobrú) architektúru!“

…a tak mi nedá nedodať, že si v nedeľu pripomíname Svetový deň kultúrneho dedičstva alebo aj  Deň pamiatok a sídiel… a mimochodom, v tento deň sa narodil aj architekt Kaplický…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Kryl – Děkuji
DG 307 – Boticelliho anděl
DG 307 – Ono se to k tobě blíží
DG 307 – Nosferatu

…s prianím všetkého dobrého baranom i nám ostatným:)) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s.1 – P.Z. sa pôvodne chcel stať architektom… ale o architektoch – hudobníkoch niekedy nabudúce:))p.s.2 – ako ilustrácie dnes prikladám tie spomínané „pôvodné“ obrázky na texty P.Z.  
p.s.3 –  …a kto nevidel nikdy Samanthu Fox alebo Allu Pugačevu – narodené tiež 15.4. – má teraz jedinečnú možnosť (výber ich hitoviek necháva hudobná redaktorka na vás:))
p.s.4 – 15.4. sa narodila aj Claudia Cardinale, ale nenašla som žiadnu jej hudobnú stopu…

• 

• 

• 

• 

• 

…a tak sa pri dátume 8. 4. objavuje v kalendári „medzinárodný deň Rómov„
…a tak som predvčerom dostala do mailovej schránky mail s odkazom od Idy Kelarovej (citujem jeho podstatný fragment):

…bála jsem se, že letos budeme muset koncert ke dni Romů zrušit, stejně jako před rokem. Když ale přišla Česká televize s tím, že by náš slavnostní večer vysílali k divákům u obrazovek, nadchlo mě to. Vždyť si v letošním roce připomínáme desáté výročí založení dětského pěveckého sboru Čhavorenge a byla by velká škoda to neoslavit! Připojte se k nám 8. dubna ve 20:15 hodin, jste srdečně zváni!….Letošní koncert se bude vysílat z divadla La Fabrika bez diváků a vy ho můžete zdarma sledovat na YouTube České filharmonie a samozřejmě také v televizi na ČT Art. Bude to pro nás všechny něco úplně nového. Kontinuita je však zejména pro děti velice důležitá. Proto věřím, že to i v této jiné podobě krásně dopadne a vy všichni si ten večer užijete s námi. /Děkuji vám. Ida Kelarová

… a tak som si spomenula na ten predĺžený víkend, ktorý som strávila s Idou, jej mužom a ostatnými kurzistami (hlavne kurzistkami) na kurze spevu… rozprávali sme sa o živote, ale hlavne sme spievali… a to po rómsky! – Ida nám objasnila tento jej postup tým, že je to jazyk, ktorý určite neovládame, nebudeme rozmýšľať nad slovami a preto budeme vnímať viac emóciu, ktorá je za textom… najmä v hudbe…. bol to veľmi osobitný zážitok… ešte si pamätám niektoré slová piesní, aj keď možno skomolene… a tak, keď som dnes chcela, len tak nahrubo, v internetovom prekladači niečo z tých textov preložiť a priložiť…. nenašla som okrem rómskeho slovníka nič, čo by mi poslúžilo… napríklad slovo „palikerav“ (teda ak si dobre spomínam…)…. a tak som použila klasický „translator“… a postupne sa mi začalo pri písaní zobrazovať nasledovné (tzv. „preklad z rozpoznaného jazyka„): 

PAL – angl.: kamarát/ PALI – gréc.: ešte raz/ PALIK – litovčina: vľavo/ PALIKE – filipínčina: palike/ PALIKERAV – hindčina: palikerao (to by mal byť ten výraz po slovensky:)

…a tak som neskočila do Indie, aby som zistila viac, ale si spomenula na dokumentárny seriál Martina Slivku „Deti vetra“, v ktorom mapoval rómske komunity v Európe… ich životy zachytené v dokumente pôsobili ako lakmusové papieriky jednotlivých krajín – štátov…

…a tak som si spomenula na detstvo u starých rodičov… v každej triede, aj v tej našej, bolo pár (2-5) rómskych detí… niektoré žili v dedine a niektoré v osade za dedinou… pamätám si ako na kopci medzi dedinou a osadou postavili nadšenci lyžovania vlek a potom otec hovoril, ako vyvážal mojich spolužiakov z osady hore na svojich lyžiach (stáli vzadu za ním na jeho lyžiach a držali sa ho jednou rukou za pás… s lavórom pod pazuchou) a potom sa spúšťali dolu kopcom na tých lavóroch:)… z tejto osady bol aj „slovenský Paganini“ Rinaldo Oláh… pamätám si ho ako obrovského (bola som malá) usmiateho chlapa (trochu ako Budha) v čiernom obleku, s čiernymi očami a futrálom… keď sa občas vrátil pozrieť príbuzných…v dedine všetci vedeli…. prišiel Rinaldo!!! (Rinaldo s veľkým „R“) 

… a tak mi nedá nespomenúť ďalšieho huslistu Jána Berkyho Mrenicu, ktorý sa narodil o 5km ďalej (ale jeho žena pochádzala z rodiska Rinaldovho) 
…. a tak nabieha ďalšia spomienka – ako chodili niektoré rómky, ale my sme vtedy hovorili „cigánky“, z osady k starej mame s hríbami a ona im dávala nejaké oblečenie po starom otcovi… myslím, že jedna z nich sa volala Dora alebo Eva-cigánka (možno to bola Rinaldova mama, aj tá sa volala Eva)… nebrala som to oslovenie hanlivo, bolo to len nejaké upresnenie mena….. lebo po Máriách, Zuzanách a Annách bolo v tom čase meno Eva v dedine tiež početné…
… a tak priznám… nepopieram… nie všetky skúsenosti sú tak ružové…. ako Ružové sny… s Ivou Bittovou 
 … a tak si spomínam aj na jednu VŠ prax, kde nám miestni obyvatelia malého mestečka hovorili, že vo vedľajšej obci žijú len rómovia (tzv. „biely“ sa „asimilovali“)…ale ako hlása grafiti na neďalekom múre: „len ten, kto rešpektuje rôzne uhly pohľadu, jedného dňa nájde pravdu univerzálnu“…… a tak dávam do placu ešte niekoľko (hraných) filmov:Cigáni idú do neba alebo „Tabor uchodit v nebo“ (podľa literárnej predlohy Maxima Gorkého) Čierna mačka, biely kocúr (Kusturica ma fakt dostal – v kine som od smiechu skoro spadla pod sedadlo) Loli paradička (asi najnovší) Slepé lásky (epizóda o rómskom mužovi a nerómskej žene) ale trochu aj Skřivánci na niti.
… a tak sa mi pri písaní tohto textu okrem spolužiakov zo ZŠ a známych hudobníkov… vynárajú tiež adoptované rómske deti mojich priateľov a známych…. frajerky niektorých priateľov… otcovia niektorých priateliek… žiaci niektorých priateľov… a tiež jedna spolužiačka z gymnázia… oslava jej 18-ky na májovej lúke za mestom (babská jazda vyobliekaných tínedžeriek…) bola fakt nezabudnuteľná!… a keď študovala na VŠ a oslňovala svojim šarmom a vtipom… boli takí, čo si mysleli, že je nejaká exotická prisťahovalkyňa – možno z Brazílie:)… a aby som nezabudla na susedu z pavlačového privátu… chodievala ku mne do kuchyne telefonovať (niekedy aj každý deň – mala širokú rodinu, ktorá u nich v jednoizbáku občas aj prespávala)… a keď sa občas  hádala s mužom, mala som pocit, že jej zvučný hlas zborí stenu medzi bytmi… a jej (vtedy asi 5-ročná) dcéra ku mne chodila maľovať a hrozne ju to bavilo (chcela som pridať nejaký jej obrázok, ale žiaden som nenašla – asi sa stratili niekde pri sťahovaní:)…
.. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Rinaldo
Iva B.
Čhavorenge
J.B.Mrenica

… s aktuálnym prianím z lunárneho kalendára:  „Láska je zázrak majte sa radi“- sa s vami dnes lúči – vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: – „o šero“ – znamená po rómsky „hlava“ – viac v slovníku 
p.s.2.: – a ilustráciou sú dnes celkom čerstvé dekupáže, ale mohla by som pridať aj nejaké „cigánske tkanice“ 

• 

• 

…a tak od dnes budeme mať v názvoch 30 dní apríl, kým v susednom Česku je APRÍL len dnes:))- to nie je prvoaprílový žart – je to tak cca od 17.storočia!
…a tak tu máme prvý aprílový deň…. deň vtákov, bláznov a zelený štvrtok v jednom… Zem sa točí… tráva rastie…vtáci spievajú (…no dobre, nie všetci sú spevavce, ale slávik naozaj spieva…)
… a tak som sa raz v takýto deň nachádzala v Slávičom údolí… nie, nešla som počúvať spev slávikov, tie predsa spievajú v máji… spevom sa tam pán farár lúčil s mojim krstným otcom… obrad bol niekedy na poludnie, dopoludnia bolo cítiť ešte zimný chlad ale popoludní som v ten deň videla prvý rozkvitnutý strom… tak zvláštne v ten rok prišla jar…..a tak na Veľkú noc roku 1722 bol objavený Veľkonočný ostrov a prví misionári referovali, že sa tam koná súťaž o Vtáčieho muža… súťaž o získanie prvého vajca vtáka nazývaného manutara, morská lastovička (Onychoprion fuscatus), prineseného z malého ostrova Motu Nui, ktorý je v blízkosti Veľkonočného ostrova. Súťažiaci museli na trstinových viazaniciach prekonať prieliv oddeľujúci ostrovy (plný žralokov)… nájsť vtáčie vajce, vrátiť sa naspäť na ostrov a potom ešte vyšplhať na útes… kto to dokázal ako prvý získal titul „Vtáčí muž roka“…. víťaz a jeho rodina potom po celý nasledujúci rok mali oprávnenie kontrolovať a riadiť rozdeľovanie potravín na ostrove…   

…a tak sa vraciam do našich zemepisných šírok, lebo zelený štvrtok je aj v našich končinách bohatý na tradície:
… a tak už niekoľko dní počúvam ráno, keď otvorím okno, také zvláštne zvuky – akoby bľačala malá ovečka(asi v 5-tej triede ZŠ, naša triedna si potrebovala ísť cez hodinu niečo vybaviť a nechala nás strážiť predsedníčke triedy, ktorá bola dosť ostrá a priamočiara… ale nechala nás robiť si, čo chceme a keď sa triedna vrátila, pýtala sa jej, či sme boli ticho a ona vyhlásila: „nie bľačali!“:))… no ale teraz nemám v dosahu žiadnu školu… a ten zvuk je miestami až srdcervúci… možno je to len nejaká pískacia hračka nejakého batoľaťa alebo psíka… žeby naozaj niekto choval baránka… na balkóne bytovky… alebo pri neďalekom kostole…?…ešte som to nevypátrala… a tak  pridávam jednu staršiu poviedku k téme – „Baránok„:

…a tak je tu zelený štvrtok a s ním spojená posledná večera…. a jej odraz vo výtvarnom umení…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:personal jesus
the last supper

PPU – Pašiové hry velikonoční

…môj názor a presvedčenie
vrcholí v poznaní
že ľudstvo v dnešnej dobe
potrebuje viac silu modlitby
ako kedykoľvek v dejinách(W.V.B. 1912-77)

…a tak s prianím: „príjemné veľkonočné sviatky, nech je na nás každý vírus krátky!“:))…sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1: a ako ilustrácie pridávam dnes celkom nové dekupážové ikonky –  podľa majstra Leonarda 
p.s.2.: a prvý traktát k Veľkej noci 
p.s.3: …a tak mi po dopísaní traktátu nedalo a išla som sa pozrieť ku kostolu: je pri ňom ohrádka a v nej dve jahniatka:))

• 

• 

•