Mesiac: máj 2021

…a tak máme posledný májový týždeň tohto roka… a tak mi nedá nenapísať ešte pár postrehov k jari… máju… květnu… a tak sa priznám, že do dnešného dňa som si myslela, že v Česku majú „květen“ odjakživa… a tak som im trochu závidela tento výstižne rozkvitnutý názov mesiaca – ale dnes som sa dočítala, že český názov „květen“ vytvoril filolog, prekladateľ a prvý profesor češtiny na gymnáziách v Česku: Jungmann  v roku 1805, keď prekladal Chateaubriandovu novelu „Atala aneb láska dwau diwochu na paušti“ … a nezastaviť sa v máji pri láske dvoch divochov na púšti… to by bol snáď aj hriech:))
… a tak keď som si to povedala a zahĺbila sa hlbšie do útrob internetu… zistila som, že nešlo o komédiu  s Adamom Sandlerom a Drew Barrymore ani o niečo ako Šesť dní, sedem nocí s Harrisonom Fordom a Anne Heche… práve naopak – podľa webového popisu je to tragický romantický príbeh z prostredia Louisiany 18. storočia (v atmosfére stretu pôvodného indiánskeho obyvateľstva a kolonizátorov…)… pre zaujímavosť známy romantický Máchov Máj bol napísaný o 30 rokov neskôr… a tak dodávam, že Jungmann bol Máchovým profesorom (a mladého básnika prežil o 10 rokov)…a tak by som si mohla pospomínať na Litoměrice, kde svojho času obaja (každý zvlášť) pôsobili… v pamäti mi utkvel romantický organový koncert v katedrále počas búrky, keď po stenách z okien stekali do lode cícerky vody a zvuk hromu sa organicky spájal s organom… a tak som tam raz zašla do Severočeskej galérie a milé panie v pokladni ma tam naschvál zdržiavali (práve som sa ani nikam neponáhľala:) a hovorili mi: …“ mluvte s náma slovensky, nám se slovenština moc líbí“… a tak si vôbec nepamätám aká výstava bola vtedy v galérii, ale ten rozhovor áno…

Dospievaj teda poslednú pieseň a odíďme.
Zabudni na tú noc, keď už skončila.
Koho sa to pokúšam zovrieť v náručí?
Sen sa nedá uchopiť.
Moje dychtivé ruky pritláčajú na srdce prázdnotu a ona ma zraňuje…
Záhradník (51) /R.Thákur 

… a tak máme tento týždeň aj Deň mlieka (24.5.), Uterákový deň (25.5.), Sviatok susedov (28.5.) a Deň hier (28.5.)!!!… a tak ak nechcete ísť s fľašou mlieka pod pazuchou, len tak v uteráku… ísť sa pohrať do susedov…. môžete tam v takomto vystrojení poslať aspoň deti :))… a vy sa pobaviť s Kandinského hracími obrazmi, ktoré som nedávno objavila… a tiež jeho ďalší rozohratý „tvorca“ (The Creator – nechajte sa uniesť klikom na tento link)…. mimochodom, milujem farebnosť jeho obrazov… neviem ako na vás, ale na mňa pôsobia úplne sviežo a jarne ( a hoci Kandinskij prišiel aj odišiel z tohto sveta v decembri, zaraďujem ho do jarnej májovej nálady))

… a tak pridávam pár odkazov na tohtotýždňového okrúhleho vždy štíhleho oslávenca Boba Dylana (viem, zaslúžil by si menej stupídny vstup do kapitoly, ospravedlňujem sa pán Zimmerman))… o jeho hudbu sa postará naša hudobná redaktorka… a tak ešte niekoľko filmových linkov na záver (dokumenty o ňom a s ním sú fakt zaujímavé ale idú práve v Tv…) a tak ponúkam: „…šesť tvári Boba Dylana„, z ktorého stojí za pozornosť tvár v podaní Kate Blanchet… a chcela som uviesť aj Warholku – práve jeho postava mi v tomto životopisnom filme mi totiž utkvela v pamäti… a dnes som sa na margo tohto filmu dozvedela, že (vraj): BD sa vyhrážal producentom filmu žalobou… a tak sa jeho postava vo filme nazýva len „muzikant“… a tak aby som voľným oblúkom zokruhovala tento traktát – film Warholka (odohrávajúci sa v New Yorku) sa z veľkej miery točil (z finančných dôvodov) v Luisiane… ale vo Warholovej Factory to bola celkom iná divočina ako u Chateaubrianda…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá
Dylan
Lay, Lady, Lay  
Like a Rolling Stone – Rolling Stones  

… a tak… ak by ste si nevybrali niečo z výberu našej hudobnej redaktorky, dávam do pozornosti práve prebiehajúci hudobný festival KONVERGENCIE (v interiéroch, exteriéroch i online)…s prianím: „majte ešte príjemný hravý či romantický máj… najlepšie aj aj:))“ sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1: pridávam ilustráciu toho čo mi práve kvitne na balkóne:)
p.s. 2: a 31. 5. je „dňom otvárania studničiek“

• 

• 

… a tak som sa raz na jar – myslím, že práve takto v máji – vyskytovala na výlete v Tiských skalách na severe Čiech… bolo vlhko a sviežo po nočnom daždi… skaly boli temné šedočierne pri úpätí… na vrcholoch v priebehu dňa vyhriate a slnečné… práve rašili jemné svetlúčkozelené ihličky červených smrekov (česky „modřín“… máme rozdielne vnímanie farieb – červená… modrá? – tak povedzme, že smrekovec opadavý:))… bola som tam s partiou skalolezcov, ktorí tam zdolávali stĺpovité skalné útvary…na vrcholoch skál sa zapisovali do kníh vo vrcholových skrinkách… niektorí skákali z vrcholu na vrchol ako kamzíky, hoci sme neboli v Tatrách… z pozície diváka som mala rešpekt z tých skál i skalolezcov… a tak som si spomenula, že aj poblíž Zvolena – resp. Detvy, sa chodí liezť na skaly do oblasti Kalamárka… a dokonca som videla skalolezcov v centre Bratislavy… nie, nemyslím na terase kaviarne na Ventúrskej ulici s bielym psíkom na kolenách… ale v podhradí na Zuckermandli na skale za útvarom, ktorý sa volá „Skalný nos„…. a tak priznávam, že najväčší skalolezecký zážitok pre mňa nakoniec nebol v prírode ani v centre mesta, ale na jeho okraji… pred dvomi rokmi… v kine (v shopping centre!…:))) — naozaj!!! … na filme Free Solo!!!!….  sedela som v prvom alebo druhom rade a miestami som sa pristihovala pri tom, že zabúdam dýchať, že skala padá na mňa, že o chvíľu vystrčím ruky do priestoru, že vypínam mozog i strach, že leziem spolu s Alexom na El Capitan…. naozaj neuveriteľný výstup, neuveriteľný lezec, neuveriteľné sprostredkovanie autentického zážitku cez film… na filmovom festivale!!! …a tak práve začína ďalší ročník tohto festivalu –  HORY A MESTO… a tak odporúčam pozrieť si niektorý z ponúkaných filmov… zasnívať sa… nechať sa inšpirovať, uniesť do hôr či inej krajiny… a tak som sa dnes dozvedela, že tohtoročnú cenu festivalu robil práve kamarát (s ktorým som minulý rok spolupracovala na výrobe dekupážovej komody:))

Na stupňoch Himalájí
sedí veľký Višnu
a sníva.
Nekonečný je večer vôkol Himalájí.
V belostnom rúchu
stojí pútnička ako malý bod v purpurovej žiare.
Všemocný,
považuj môj život
za okamih tvojich snov…
/úryvok z poézie Edith S. 1892-1923

… a tak ak sa vám z hôr točí hlava… a vonku stále prší, prší len sa leje… ponuka filmov sa dá stočiť na nejakú „klasiku“ – napríklad československého (resp. českého) filmu … a tak kým nedávno plnila virtuálny i papierový bulvárny i kultúrny priestor „Bohdalka“… teraz prichádza na rad jej o desať rokov mladšia kolegyňa „Janžúrka“… žena – býk, alebo žena ako bič?! – napríklad v „Svadbe ako remeň„, alebo v komédii „Čo tak dať si špenát„:)) – jej dvojrola matky a dcéry je nezabudnuteľná… a tiež jej prevleky  vo filme „4 vraždy stačia…“ (vzájomný súboj JB a IJ v kúpeľni je skvostný:)))… pre mňa je však vrcholom komediálneho talentu IJ  film „Pane vy jste vdova“  – sci-fi komédia s absurdnými preoperovaniami mozgov medzi postavami, ktoré hrali Janžurová, Hrzán, Cupák a Rúžičková… pol filmu som verila, že tam hrá Hrzán… a to len IJ hrala ako Hrzán – postavu astrológa SH, hovorila zadŕhavo ako on, fajčila fajku, hovorila jeho zážitky, mala jeho túžby… a vyšperkovala to prevtelením sa do postavy Heleny R… „zavři oči brouku!“:))) … nezabudnuteľná aj vo filmoch „Morgiana“, „Petrolejové lampy“, „Marečku, podejte mi pero“… ale aj „Teorie tigra“ či „Teroristka“… a tak mi nedá nedodať (vyznieva to ako fráza, ale úplne sa s tým stotožňujem), že by bez nej český film bol o dosť chudobnejší… a to sa vôbec nezmieňujem o divadle a o televíznom seriáli, kde by sa podľa (postavy) Kopeckého vznášala na okraji mesta…ako holubička:))… a tak (predpokladám, že do Prahy): „všetko najlepšie pani Iva!“

…a tak som mohla byť minulý týždeň v Prahe… a cez víkend možno aj v Tatrách… ale momentálne píšem z Bratislavy… a tak si jedným dychom spomínam na vernisáž architektonickej výstavy (horské stavby v CZ i SR) Ó HORY, Ó HORY, Ó HORY v Starom Smokovci v roku 2018, ktorá putovala z Prahy, cez Bratislavu až do Tatier…. (jej obsah je zhrnutý v rovnomennej knihe)… ale keby ste sa predsa len dostali aktuálne do Prahy Fragnerova galéria je opäť otvorená!…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Pane, vy jste vdova 
…špenát 
O hory, o hory 

… a tak s prianím „majte príjemný máj na horách či v meste, s filmom či na ceste“ sa s vami dnes lúči –  vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a  ako ilustráciu pridávam pár najnovších dekupáží…
p.s.2 – a 23. mája bude „Svetový deň korytnačky“ (nič tým nesledujem:))
p.s.3 – o ešte odkaz na dekupážovú komodu

• 

…a tak som pred pár dňami pozrela z okna a vidím… sneží!!!… nálada ako na Ladovom obraze (maliar Lada by na aute Lada nemohol odviezť princeznú – Lada :)… potom som vyšla len tak naľahko na balkón a vôbec nebola zima.. dážďovníky krúžili povetrím… pozrela som sa lepšie – snežilo – z topoľov:)))
… a tak sa pred týždňom naháňali ľadoví muži za pukom… lepšie povedané muži na ľade za pukom… z piatich zápasov štyri vyhral jeden tím… a tým tím Zvolena vyhral aj celú extraligu… a tak som otvorila po skončení zápasu balkón a z chuti som si zakričala na celé sídlisko: „Zvoléééén!“ – nech aj susedia, ktorí nepochádzajú z tohto mesta, z víťazstva niečo majú:))… apropo: je to zvláštne, ale nepoznám nikoho, kto nepozná niekoho zo Zvolena!!:))
…a tak musím podotknúť, že sa to finále odohrávalo na Zvolenskom štadióne!!! …. a tak mi nedá nepristaviť sa pri tomto fenoméne… trávili sme totiž istú časť stredoškolských rokov (resp. dní) práve na tomto zvláštnom mieste  – doslova pod Pustým hradom…. dodnes som nepochopila excentrické umiestnenie tohto športoviska – bližšie k srnkám v lese ako k mestu… na štadión a zo štadióna putovali na zápasy davy – to bolo niečo ako zvolenské korzo… keď bol nudný zápas – vášnivá hra prebiehala niekedy viac v hľadisku ako na ľade (niektorí spolužiaci tam hrali karty:))… ale niekedy sme sa na štadióne vyskytli aj celkom v kľude popoludnia po škole – na tréningu (jedna spolužiačka chodila s hokejistom:)… tento fenomén hokeja som začala vnímať ešte o pár rokov skôr – oproti našej ZDŠ s matematickými triedami bola zrkadlová budova ZDŠ ale s hokejovými triedami… a tak bolo na našich dvoch školách toľko chalanov, že sme ich na oficiálne školské večierky požičiavali na iné školy, kde bolo zas viac dievčat:))… 
… a tak až nedávno som sa dozvedela, že v tých časoch, keď som chodila na ZDŠ, mnoho nadšených mladých hokejistov putovalo na tréningy peši pustým mestom, rannou tmou… aj niekoľko kilometrov…pod Pustý hrad… za svojím snom:)… neviem, netuším, či je to stále tak, alebo či všetkých vozia dnes autami…rodičia s ich snami…(ale to už by bol iný traktát:)

… a tak tu máme ľadových mužov – Pankrác, Servác a Bonifác a za nimi ľadová žena  – pozor nie „Bába z ledu“ – to nebola Žofia ale Zuzana v rovnomennom filme:))

…a tak ľudové pranostiky hovoria: Pred Servácom niet leta, po Serváci niet mrazu  /no včera a predvčerom bolo priam leto:)) Gazda čaká na prejdenie troch zmrzliakov /snáď ich iný gazda nemá prejsť vozom:) Na ľadových svätých mráz všetky kvety spáli /dúfam, že nie naozaj:)  Traja ľadoví muži a Žofia je ich kuchárka  &Keď prejde zamrznutých kuchárka, sadieva sa paprika  Svätá Žofia stromy rozvíja –  alebo aj – Svätá Žofia víno vypíja  

…a tak sa tento rok majstrovstvá sveta v hokeji presúvajú zo začiatku mája na jeho koniec… a tak už asi nebudú kvitnúť orgovány (možno nie v Bratislave, ale v Poprade snáď ešte áno:)… a verím, že v Rige určite:))… mimochodom slovo „orgován“ je vraj tureckého pôvodu, ale v Česku majú „šeřík“ (žeby farba fialkastého šera?)… každopádne je to moje obľúbené slovo – hlavne pri pive s českými priateľmi:)…a tak napríklad 14. mája 2000 – Slovensko síce prehralo vo finále majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Petrohrade s Českom 3 : 5…. ale!!! napriek tomu získalo striebornú medailu, prvú medailu v ére samostatnosti Slovenska:)… a Jeteborg tiež nie je ďaleko… takmer na rovnakej rovnobežke!!! – a tam Slovenskí hokejisti legendárne vyhrali v roku 2002!!!…. (no celkom rada by som si v lete išla zažiť takmer polárny deň v niektorom z týchto miest… kľudne aj bez hokeja so zmrzlinou v ruke)…
…a tak si spomínam na jednu vetu z kurzu angličtiny: „Is Slovak ice hockey good?“…. netrúfam si odpovedať… uvidíme o týždeň:))… Slovenskooooóóó))))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
samba v dešti   
dievča z reklamy 
to France
…a orgován:))

… a tak s prianím príjemného ládovania sa niečím dobrým pri sledovaní hokeja alebo nejakého dobrého filmu, či rozprávky so zlatou hviezdou:))sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – ilustračná foto orgovánu z neďalekej opustenej záhrady…
p.s.2 – pripájam poviedku Orgován od Henriety Ruf/ kniha Mimobežky (prvá poviedka v ukážke) 
p.s.3 – v útrobách netu sa dajú nájsť aj posteľné obliečky s Ladovou zimou!!! keby ste sa chceli pripraviť v duchu:“keď sa ťa leto opýta, čo ste ne/robili v zime?“ :))

• 

…a tak som mala byť pred rokom cca o tomto čase na konferencii v Lisabone… najprv sme s kolegyňou zrušili ubytovanie (a to sme mali pôvodne rezervované dva hotely, lebo sme si nevedeli vybrať…)… a potom zamestnávateľ zložito rušil letenky (vlastne ani neviem ako to dopadlo… dôvod bol nielen celoeurópsky ale aj celosvetovo pochopiteľný…) 
…a tak sa 1.5. konal „európsky koncert 2021“ (tradičný prvomájový koncert Berlínskej filharmónie)… podľa komentára sa mal tento rok konať v chráme Sagrada Familia v Barcelone (…predpokladám, že more ešte chladné, ale mesto sa už rozohrieva, Rambla, tržnica s jej vôňami.. a Sagradu by som si po rokoch opäť raz pozrela ako rastie…) … minulý rok sa tento koncert mal konať v Tel Avive… mali tam hrať súčasne dve filharmónie – jedna z Nemecka a druhá z Ruska (alebo prvá z Ruska…)… každopádne sa tento symbolicky koncipovaný projekt ani minulý ani tento rok nekonal tak ako bol plánovaný… ale snáď naň ešte príde…. a snáď naň raz príde aj množstvo divákov a poslucháčov…
… a tak sa tohtoročný koncert konal na domácej pôde – v Berlíne v jedinečnom „stánku“ Berlínskej filharmónie pod taktovkou ruského dirigenta židovského pôvodu Kirilla Petrenka, ktorý od 18-ky žil s rodičmi v Rakúsku…
…a tak sme sa tento rok „vďaka“ situácii… okrem vypočutia si koncertu mohli oboznámiť aj s útrobami budovy od architekta Hansa Scharouna (priznám sa, že v skutočnosti som sa svojho času dostala len do foyeru… ale koncertnú sálu by som raz chcela zažiť naživo… aj s hudbou – hráčmi i poslucháčmi)… budova filharmónie(1956) mala v povojnovom Berlíne stáť uprostred mesta… mala byť tým základným prvkom urbanistickej koncepcie znovuvybudovaného centra mesta… s Berlínskym múrom (1961) tento koncept nerátal…

…a tak sa tento skvostný šiator – svätostánok hudby ocitol nakoniec uprostred „ničoho“ – tak trochu ako vo Felliniho filme…. akurát nie niekde na okraji Ríma, ale uprostred rozdeleného Berlína… jeho krásne interiéry vitráže, sklené mozaiky na podlahách (po ktorých sa nedá poriadne chodiť – najmä návštevníčkam v ihličkách)….guľovité svietidlá  zložené z päťuholníkových platničiek (vraj výmena žiarovky v takom svietidle trvá asi tak jeden deň:)…a tak koncerty v jedinečnej, prelomovej sále, ktorá bola inšpirovaná pouličnými koncertami… kde je hudobné teleso uprostred ako nejaké vajco v hniezde a diváci – poslucháči sedia dookola a svojim dychom zblízka zahrievajú to vajce, aby sa z neho vyliaha nejaká zázračná hudba, ktorá im potom bude niekoľko dní znieť v hlave a pomáhať im nadľahčovať sa nad riekou každodennosti… tak túto budovu mohli do roku 1989 navštevovať v podstate len obyvatelia Západného Berlína… a tak sa po páde múra konečne dočkala architektonických susedov vrátane rekonštrukcie samotného Reichstagu…

… a tak tu máme Deň Európy…. nemyslí sa tým deň bájnej kráľovskej dcéry Európy… myslí sa tým svetadiel, ktorý nesie meno tejto mytologickej postavy…
… a tak som si spomenula na motív „únos Európy“… zvečnený na niekoľkých známych obrazoch (kto rád maľoval krásne bohyne v rozviatych šatách nesúcich sa na býkovi – Diovi – na Krétu, nemohol si nechať tento motív ujsť:)…Rembandt, Boucher, Lorrain… ale najznámejší je asi ten kus od pána Tiziana… s prekvapením som zistila, že tento obraz visí v nádhernej galérii (podľa fotografie ako niekde v Alhambre)… ale tá záhradná galéria je v Bostone! – žeby únos „Únosu Európy“? (netuším akou cestou sa tam dostala…verím, že legálnou  – ak o tom niečo viete, napíšte mi, prosím:)… …a tak som narazila na titul knihy, ktorý by sa dal preložiť ako „krádež – únos Európy“ (alebo aj niečo horšie))… o osude európskych pokladov výtvarného umenia počas tretej ríše…

„História nás učí, že ľudia a národy sa chovajú múdro až vtedy, keď vyčerpali všetky ostatné možnosti.“Abba Eban

… a tak je pred nami víkend Európy“ = Deň víťazstva nad fašizmom a Deň Európy – Valné zhromaždenie OSN 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny… a tak si v jednom týždni pripomíname vstup do EU aj oslobodenie Európy…… a tak si konečne môžeme slobodne (za určitých opatrení) pozrieť nejakú výstavu – napr. v SNG.

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Berlínski filharmonici s dirigentom Petrenkom 
Kutiman v Hamburgu 
Trans Europa Expres –  Kraftwerk 

… a tak sa s vami s prianím krásneho týždňa v krásnej Európe (alebo aj mimo nej:) lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – ako ilustrácie sú použité najnovšie dekupáže na dreve – ryby… (z Dunaja, či Stredozemného mora:))& v dekupážovom rámiku reprodukcia z Umeleckohistorického múzea vo Viedni „La Bella Gata“ (prekladač preložil ako“krásna mačka“:) od Tiziana
p.s. 2 – a Deň bez diét je 6.5. –  – doprajte si niečo dobré:)) – ak chcete pošlem vám recept na cheescake alebo mrkvovú tortu!
p.s.3 – a v nedeľu bude aj Deň matiek – všetko najlepšie!

•