Mesiac: jún 2021

…a tak sa v týchto dňoch rok láme na polovicu… máme polovicu dní roka za sebou =183… a polovicu =183 pred sebou…
…a tak sa vtieravo vtiera známe optimisticko-pesimistické: „je nádoba spolovice plná či prázdna?„…. a tak verím, že nastávajúce prázdniny budú pre deti plné zážitkov a tým sa ten ubúdajúci počet dní v roku vykompenzuje:)
…a tak niečo k tohto-týždňovým oslávencom: Petrom, Pavlom a Petrám… kto nepozná nikoho s takýmto menom, nech sa mi seriózne prihlási… navigujem vás aspoň na istého Petra N…. s ním iste nikdy nezostárnete:))…. a tak som si spomenula na koncert – cca v takomto letnom čase na štadióne medzi Karlovkou a Dúbravkou – ale to bol iný Peter – konkrétne Gabriel:))— ak si dobre pamätám, tak si len tak odskočil v rámci koncertovania vo Viedni a boli sme dosť smutní, že napriek búrlivému potlesku nepridal žiaden prídavok… zrejme sa bál, že ho nepustia naspäť cez hranice (hoci železná opona už bola v tom čase zlikvidovaná:)))

… a tak som si vdojak nevdojak spomenula aj na architektúru… len tak letno – letmo Chrám sv. Petra v Ríme… a tak som si uvedomila, že ak je Vatikán v Taliansku štátom v štáte, tak bazilika je mestom v meste… ten vnútorný priestor je tak obrovský, že Berniniho baldachýn s cca 30-metrovými stĺpmi (cca výška 10-podlažného domu – to si budem musieť ísť niekedy zmerať! – keď som tam bola prvýkrát bola som jednoducho unesená a na meranie som nemala pomyslenie… ale aj preto, lebo môjho spoločníka v krátkych nohaviciach do chrámu nevpustili… a druhýkrát tam bolo toľko turistov, že až…) pôsobí napriek kolosálnej mierke prívetivo a to nehovorím o kolonáde v predpolí chrámu, ktorá vás víta ako otvorená náruč… a Katedrála sv. Pavla v Londýne?… z vonka takmer rovnako veľkolepá ako bazilika v Ríme, z vnútra však pocitovo „civilnejšia“- menej zdobná (alebo si to len menej pamätám:)…. ale napríklad cca na polceste – konkrétne v Brne je spoločná Katedrála sv. Petra a Pavla (tzv. Petrov)…. svieti nad mestom ako maják…. ktovie, čo si o tom myslia sv. Peter a sv. Pavol (sám bol výrobcom stanov!)… a čo Petra?… a tak sa musím priznať, že som na rozdiel od Brna, Londýna  a Ríma – Jordánsku Petru zatiaľ nenavštívila…. dostala som sa len po Ierapetru – na ostrove Kréta… ale odtiaľ si nepamätám chrámové lode – len lode na mori:))
 … a tak samotný Londýn by vydal na niekoľko samostatných traktátov… k nemu sa aj v tom dnešnom na chvíľu vrátim… a tak konštatujem, že na mieste kde dnes stojí katedrála s stával v staroveku megalit a neskôr chrám zasvätený bohyni Diane… a tak sa v júli pred 40-rokmi v Katedrále Sv. Pavla vydávala Diana za princa Charlesa…. a mimochodom 1. júla svieti v SK kalendári meno Diana a spomínaná nositeľka tohto mena by mala práve teraz 60 rokov!… a tak si ešte v rýchlosti spomínam na výklady obchodov so suvenírmi  (medzi iným aj s postavičkami členov kráľovskej rodiny mávajúcimi ručičkami či hlavičkami) v Notting Hill… a tiež rovnomenný film s Hughom Grantom (len o pol roka starším ako Lady D.)…a tak dopĺňam, že sa o šesť rokov neskôr v tento deň narodila aj Pamela A. (v Britskej Columbii pri narodení rozdávali v tento deň celkom iný sofrware i hardware.. a čo nerozdali to dodali plastickí chirurgovia:).. a pred 122 rokmi prišiel na tento svet aj nezabudnuteľný profesor z „Cesty do hlbín študentovej duše“ – Jindřich Plachta… 

… a tak ak sa vám toto leto nepodarí dostať sa do Londýna, Ríma, či do Napoli ... dajte si nejaké napolitánky, pôlky (egreše) a polovičné plavky (dámy:))… a vyberte sa niekam kde si môžete pod stromom (pomeditovať, zdriemnuť) alebo zahrať karty –  prípadne v nejakom bazéne vodné pólo:)) – hlavne aby veselo v lete bolo!… a to všetko pod heslom:

„Známkou duchovnej vyspelosti je vedomie vlastnej lenivosti.“ /M.Scott Peck

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Peter G. – Steam 
Peter B. – 5 tribute to Folksong 
Peter N. – So mnou nikdy nezostárneš 

… a tak s prianím príjemného letovania a nabratia nových síl pre druhú polku roka… a pre žiakov a študentov pre prvý polrok nového školského roka… sa dnes s vami lúči vždy vaša Sally Lu*

p.s. 1 – polka roka by si zaslúžila niečo od Pollocka, ale namiesto neho pridávam pár čerstých dekupáží:))  
p.s. 2 – a všetkým, ktorí majú v tieto dni sviatok – všetko najlepšie!!!:))

• 

…a tak, kto v sobotu pozeral priamy prenos alebo záznam stretnutia Nemecko – Portugalsko… mohol si povedať: „Na já – na!“… aj keď ešte nebolo „na Jána:))“…a tak ešte neboli ani svätojánske ohne a vatry a horúčava taká, že ledva som pozliepala písmenká tohto traktátu… a to už nehovorím ani o myšlienkach, ktoré sa posledné dni točia len okolo vody (piť i ponoriť sa do nej…. jednoducho schladiť sa ako sa len dá:))… a tak som zistila, že hoci v našich končinách je skôr známa tradícia svätojánskych ohňov … inde – napríklad: v Nórsku, Švajčiarsku, Taliansku i Nemecku bolo zvykom sa na svätojánske noci kúpať… správa Petrancu (1333) z Kolýna nad Rýnom znie: „na sviatok Jána Krstiteľa mnoho krásne zdobených žien držalo svoje belostné ruky vo vode a odriekalo nezrozumiteľné formulky, aby odvrátilo všetko nešťastie v nastávajúcom roku…“…podľa ľudových tradícií mal kúpeľ v túto noc 9-násobnú silu uzdravenia a pomáhala proti všetkým chorobám a neduhom!!!
… a tak bude tento traktát zrejme kvôli horúčavám celkom krátky… hoci keby som sa pustila do opisu rôznych Jánov… známych či neznámych… to by sa celkom rýchlo objem slov naplnil (ale Jánov prenechávam našej hudobnej redaktorke:))

… na ôsmy deň mu chceli dať meno Zachariáš, po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik tak nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a on napísal: „Ján sa bude volať.“  A všetci sa divili. V tom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil… Lk 1, 57-64 (cit.)

… a tak okrem slnovratu, splnu a sviatku všetkých Jánov, Jankov, Janíčkov, Jendov, Honzov, Hansov a Johnov (všetko najlepšie:))… pridávam ešte pár zaujímavostí tohto týždňa:… jeden z lunárnych kalendárov hovorí, že 21. júna je okrem prvého letného dňa (a narodením šéfa) aj  Deň kvetov, hudby, jógy… ale aj Deň trpaslíkov!!! a tričiek!!! ale to ešte stále nie je nič oproti 22. júnu, keď je „Deň bez nohavičiek!“ – ak ste náhodou nevedeli:)) … mimochodom, niektoré „Dni…“ sú všeobecne známe a niektoré mi pripadajú tak, že sa tvorcovia kalendára nechali trochu uniesť, aby to nebolo nudné a každý rok rovnaké…. ale potom som hodila heslo do útrob netu a dozvedela sa, že tento „Deň…“ neobsahuje len mnou používaný kalendár… a že teda nebol vymyslený pred rokom, ale vraj niekedy v polovici 80-tych rokov minulého storočia s tým, že existuje časť populácie, ktorá s obľubou nepoužíva spodné prádlo a leto je na to najvhodnejší čas… a tak v čase horúčav, on-line porád a „domácich kancelárií“… žiaden problém!!!!… ortodoxnejší sú určite v tomto ešte slobodnejší:))…. a tak verím, že ak ste si nestihli uctiť tento deň, tak to bude pre vás inšpiratívne pre iné dni leta:))… a tak pokračujem, že 25. júna je deň námorníkov a 27. deň rybárstva… no ono to leto fakt ťahá k vode… 

… a tak sa s teplom a aktuálnym rozpúšťaním tvrdých opatrení aktivuje kultúra a ponúka možnosti exteriérových (aj interiérových) zážitkov… a tak som sa včera večer ocitla na skvelom večeri na „Tyršáku“ pri Dunaji a mohla som si vypočuť Muzičku aj ďalších hudobníkov –  hlavne speváčky a dokonca uvidieť aj svätojánske tance náhodných návštevníkov koncertu za svitu Luny, fakieľ a svetiel Starého mosta – a to všetko v rámci festivalu tRadovanie, ktorý pokračuje aj v ďalších dňoch… a ak by ste mali chuť v sobotu – SND pripravuje koncert pred „novým SND“   a keby ste boli práve vo Francúzsku, tak sa môžete ísť pozrieť aj na festival komiksu do Angouleme…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

MUZIČKA… v MHD, keď sa v nej dalo spievať a tancovať:))) 
Jan Hammer a …šialene smutná princezná… 
Ján Ambróz
Jan P. Muchow 

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného slnovratovania v klimatizovaných miestnostiach, pri vode, v tieni domov či stromov a keď to naozaj niekto obľubuje – aj v žiare slnka…. KRÁSNE LETO, radosť zo života a pevné zdravie!!! ….vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – pridávam ilustračné ale celkom čerstvé foto – západ slnka 21.6. – nie nad bazénom ale nad výťahovou šachtou paneláku oproti:))
p.s. 2 – a ďalšie čerstvé foto zo „svätojánskej noci na Tyršáku“ –  na Tyršovom nábreží v Ba
p.s. 3 – a schladiť môže aj nejaký zápas na Eure (napríklad ten včerajší… :))

• 

• 

• 

… a tak som sa včera po polroku vracala vlakom z rodného mesta do mesta hlavného… a tak som si v hlave rozpisovala tento traktát… totiž téma sa mi podsunula celkom spontánne a to som ešte netušila, že má narodeniny herečka Helen Hunt, ktorá si napríklad s Jackom Nicholsonom herecky zakoncertovala vo filme „Tak dobre ako sa len dá“… kde on bol (minimálne prvé 2/3 filmu) stelesnením „antisuseda“ (aj keď mi je jasné, že sa v realite sa vyskytujú aj omnoho otrlejšie exempláre…)… a tak práve susedstvo a SUSEDIA…(zvláštne slovo: su-sed…. akoby mali vedľa seba sedieť… na priedomí?:))))))
… a tak sa najskôr vrátim k víkendu, aby som sa neskôr mohla vrátiť k dnešnému dňu… a tak som si cez víkend v záhradách a uliciach v okolí domu rodičov uvedomila…. všetci ma pristavujú, pýtajú sa ako sa mám, vlievajú do rozhovorov zážitky od momentu, keď sme sa nevideli, ukazujú jazvy, hovoria kto sa ako mal… koho v nemocnici zachránili a koho… a ja automaticky robím to isté a viem, že keď ich požiadam o pomoc, tak budú ochotní, veď sa roky poznáme… rodičia, deti, starí rodičia (priznám sa, že tie deti, čo sa narodili minulý rok som nestihla pozrieť…)… a tak som tento jav podrobila podrobnejšiemu skúmaniu… sťahovala som sa dosť často na to, aby som mohla zhrnúť svoje skúsenosti-neskúsenosti… a tak som si tak trochu štatisticky zaškatuľkovala nasledovne: susedia v rodinných domoch (pokiaľ ich neoddeľujú dvoj a viacmetrové ploty))) sa poznajú tak, že to môže byť až nepríjemné nazeranie do polievky, ale ak dokážu udržať istú zdvorilosť (t.j., ak nechovajú tucet ošípaných meter od spoločného plota alebo si z dvora na dvor neprehadzujú nevyžiadané predmety – ako napríklad v jednom z filmov „Slunce, seno…“:))… môžu sa vytvoriť priateľstvá a podpora na roky rokúce….
a tak som si uvedomila, že úplne iné skúsenosti mám s bývaním v bytových domoch, kde podľa mojej skúsenosti nastáva priam priama úmera medzi počtom výťahov a kontaktami medzi obyvateľmi (čím vyšší dom – tým viac výťahov – tým menej kontaktov)…a tak čím menej podlaží… resp. ak v dome nie je výťah… minimálne sa na spoločných chodbách a schodištiach človek môže pozdraviť s nejakými obyvateľmi turistikujúcimi po rovnakých vertikálnych cestách:))… a tak som si spomenula ako mi suseda Celestína raz v takomto dome dosť nezdvorilo vynadala, že „čo sme to v noci robili!!!???“ – a pri tom som mala na návšteve priateľov a len sme sa cca o desiatej večer náramne smiali na nejakom filme… a tak som si spomenula aj na iných susedov v tomto dome, s ktorými sme nadviazali priam komunitné vzťahy a navštevovali sme sa… a tak, keď som sa presťahovala som domu s dvoma výťahmi ledva som sa zdravila s pár susedmi vo vchode a roky som si nebola istá, kto tam naozaj býva a kto ide na návštevu – výnimku tvoril sused zhora, ktorý ma dvakrát vytopil a susedia podo mnou, ktorých som síce vytopila, len raz, ale poriadne… no ale ani to ma neprimälo potykať si s nimi (ani ich so mnou:))… a tak som si uvedomila, že teraz už pár rokov bývam v ďalšom dome  a to len s jedným výťahom… pred rokom som o takomto čase stretla susedu s kočíkom (počas prvej vlny pandémie… ani som nevedela, že je tehotná…)… a tiež mi docvaklo, že si tykám len s jedným susedom v dome – s tým, ktorý raz v nejakom alkoholovom opare a rozmare, takmer na mňa spadol vo výťahu… a aby sme situáciu odľahčili, tak sme si potykali… a tak sa pomaly ale iste dostávam k dnešnému dňu… a tak som sa dnes vracala z obchodu a oproti vchádzala do vchodu suseda s troma psami… väčšinou im nechám pre seba celý výťah a počkám si, ale dnes mi ponúkla, že sa zmestím a tak som gesto prijala a navrhla som spontánne (alebo pod vplyvom tohto traktátu:)) tykanie… za tých pár poschodí vo výťahu som sa následne dozvedela jej životný príbeh… a to do dnešného dňa na mňa pôsobila „extra cool odmerane a nekomunikatívne“…

„Dobré ploty robia dobrých susedov.“ R. L. Frost
„Dobrý sused – najlepšia ohrada.“ (SK príslovie :))
„S vlastnými myšlienkami môže naše srdce besedovať ako s dobrými susedmi svojich citov.“ Egid z Assisi

… a tak som dnes dostala mail z Poľska… susednej krajiny (aby sme boli stále v téme:)… že, čo sme im to v tom zápase v pondelok „na Eure“ vyviedli???… a tak som si na druhý deň pozrela ako naši južní susedia – Maďari – bojujú so západnými susedmi Španielska… ale pokiaľ je to len hra… „a ten míč kulatý…“:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
… zelená je tráva…  
...po schodoch… 
…LIO…
 
…a tak sa dnes s vami lúčim s prianím dobrých susedov (alebo aspoň takých, ktorých nie je počuť – cez stenu:)) vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – pridávam jednu lampu v ostrom slnku + vlak
p.s.2 – a 17.6. je deň jablkovej štrúdle – ak by ste sa chceli s nejakými susedmi spriateliť…:))
p.s.3 – a 20.6. bude Deň otcov – všetko najlepšie!

• 

• 

…a tak bolo včera Medarda… ale zrejme ľadoví muži spolu s Žofiou vyčerpali všetku vodu z oblakov… a tak záhrady treba pomaly polievať … a tak som si spomenula ako som sa na jar pred rokom občas chodila prejsť pomedzi záhrady neďalekých rodinných domov…. a tak nejak som závidela obyvateľom, čo si tam tak pekne kopkali a niečo sadili… a tak som sa celkom nedávno vyskytla v jednej záhrade a keď som tam už bola ponúkla som pomocnú ruku… no ale moje ruky odvyknuté od záhradných prác ma následne celkom boleli a nechápali ako majú ťukať ako ďateľ do klávesnice…. a tak som si spomenula na nejaký slogan o nesprávnom držaní pracovného nástroja (nemyslím tým klávesnicu…:) a tak dodávam jedným dychom, že určite sú na vine tie nožnice a v duchu sľubujem, že si kúpim nejaké kvalitné vlastné a budem ich so sebou nosiť na záhradné návštevy… kým sa neprehupnú z jarných prác do letných záhradných slávností:))
… a tak som si z tej záhrady odniesla ako odmenu omylom vykopané korene chrenu… podujala som sa, že ho spracujem na pochutinu, no ale až doma pri jeho, nie jednoduchom, čistení a strúhaní som sa opýtala internetu…. a internet mi poradil, že sa chren vyberá a pripravuje na jar a na jeseň (a asi nie na prahu leta…)… a tak som si spomenula, ako starý otec na Veľkú noc vykopával chren a strúhal ho radšej na dvore, aby nemal ujmu nielen on ale aj ostatní členovia domácnosti… na vôňu čerstvého chrenu sa nedá zabudnúť… a tak som si trochu v kuchyni pokýchala a horko-ťažko nastrúhaný zaliala nálevom a uložila do chladničky (že možno zmäkne alebo čo… nedokázala som ho hneď vyhodiť:))… a tak som si spomenula na záhradu starých rodičov – dosť dlhá a asi nie veľmi široká (v detstve sa mi javila obrovská… ale záhrada už neexistuje, stala sa stavebným pozemkom pre neznámych ľudí, ktorý si na jej konci, niekde tam kde rástol chren a boli včely a úle… postavili dom)))… geometriu záhrady a jej rozloženie si však pamätám jasne – na začiatku bol trávnik, pár stromov, potom ríbezle, červené a čierne, egreše, vľavo jahody a vpravo tzv. parenisko, kde sa pestovali priesady, pivónie a potom samotná produktívna záhrada snáď na milimetre rozdelená stredovým chodníkom na pravú a ľavú časť… a tak, keď nám v škole hovorili niečo o dvojpoľnom poľnohospodárstve, mala som v tom jasno…na jednej strane sa vždy pestovali zemiaky a na tej druhej zelenina: mrkva, petržlen, zeler, kapusta, kaleráb, hrášok, fazuľa, uhorky, tekvice… a na druhý rok presne naopak… priznám sa, že som sa do práce na záhrade príliš nehrnula, ale keď už to bolo nutné a vyfasovala som nejakú motyčku, predstavovala som si, že som archeológ a nájdem nejaký poklad (občas som našla nejaký hrdzavejúci obal zo zubnej pasty, ale inak nič) … možno, keby som vtedy fakt bola niečo vykopala, bolo by mi to fatálne ovplyvnilo život a kariéru:))… nenapadlo mi, že samotná záhrada je vlastne pokladom, že sme nemuseli v zelovoci kupovať nič okrem citrónov… ale keďže nielen zeleninou je človek živý (teraz nemyslím tie tri sliepky, čo behali po dvore)))… ale tie nádherné žlto-ružové ruže v predzáhradke… to bola pýcha starého otca, hoci tam boli aj červené, čo majú také drobnejšie kvety, ktoré sa vo váze vynímali spolu so štíhlymi bielymi ľaliami…. ale tie žlté boli úžasné…
… a tak som si spomenula ako som bola pred pár rokmi v takomto období vo Viedni a videla som v cente centrovatom park plný ruží, nespočetné množstvo druhov, malé veľké, biele, žlté, oranžové, červené, ružové, pri každej tabuľka s názvom… a tak som minulý víkend bola na návšteve u kamarátky, za nenápadným vysokým živým plotom od ulice sa zrazu zjavili obrovské kríky ruží obsypané kvetmi… úplne ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke!!!
… a tak som si uvedomila, že som nikdy nebola v ozajstnom rozáriu …a pritom vraj máme jedno v Dolnej Krupej – boli ste tam?… a tiež som si pred pár dňami spomenula, že som od detstva nebola ani v Arboréte v Tesárskych Mlyňanoch….

…a tak určite je vám známe, že existuje aj choroba, ktorá sa ľudovo volá „ruža“ a napriek poetickému názvu sa prejavuje nepoetickými útvarmi na koži.. a rada pre predchádzanie takejto somatizácii znie:

 „…čo doteraz nebolo povedané prejavovať nielen kvetom, ale aj priamo… priviesť k rozkvetu to, čo je v hĺbke našich bytostí ukryté… prejaviť sa… čerpať energiu z otvorenosti… mať radosť z vlastných výtvorov… užívať si otvorenosť vlastných hraníc.“ /R. Dahlke

… a tak, kto nevie ako sa „kvitne“, nech si pozrie Natašu Gollovú ako zháňa „záhorských ružu“ vo filme „Eva tropí hlouposti„:))
…a tak by som celkom zabudla na šípové ruže, šípky (tie na čaj, nie čo sa hádžu do terča:))…alebo aj Malého princa…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Šípková Ruženka 
modrá ruža
E. Cotten

…. a tak sa dnes s vami lúčim s prianím: nech plody našich dobrých skutkov a prianí zbierame po celý rok….. vždy vaša Sally_Lu*

p.s. – a ako ilustráciu pridávam jednu z čerstvých záhradných dekupáží
p.s.2 – a 10. 6. na poludnie bude čiastočné (v našich končinách11%) zatmenie slnka 
p.s.3 – a okrem klasických záhrad som videla (najmä vo filmoch a v knihách) aj produktívne záhrady na lodiach, balkónoch, strechách… i na parapete okna:))
p.s.4 – a nedá mi nepridať k Ruženke nesmrteľnú Popolušku

• 

…a tak som pred pár dňami vycestovala z mesta „A“, aby som sa dostala do mesta „B“ a potom po pár dňoch do mesta „C“ odkiaľ som sa zas vrátila do mesta „A“…. trasa bola dopredu vytýčená, ale spojenia a časy neboli isté… na spiatočnej ceste som mala pocit, že už ani neviem koľko dní som na ceste… nejaký jemný drobný (v stotinách milimetrov či mililitrov… nespočítateľný a neodmerateľný)…závan nomádstva… v skutočnosti to bolo dokopy len asi 130km… na Slovensku:)
…a tak som nedávno počúvala rádio a rádio (SR teda RTVS) mi povedalo… niečo o nomádoch… napríklad, že v niektorých nomádskych kmeňoch vyberajú nevesty matky a sestry ženíchov… hovorili o tom muži, vyjadrovali sa veľmi prakticky a uznanlivo, bez dešpektu… stotožnení s tradíciou… logika veci bola fakt logická:))… ženy sú väčšinou spolu so ženami a muži s mužmi… a tak logicky vedia ženy lepšie odhadnúť kto sa ku komu hodí a muži nemusia strácať drahocenný čas „zaľubovaním sa“ (neviem, čo na to tie mladé ženy:)… a z iného zdroja som sa zas dozvedela, že kým pre „usadlého človeka“ má zväčša veľkú hodnotu veľa majetku… pre nomáda je to práve naopak – čo najmenej! a veľmi účelného (cca: stan, nožík, deka a nádoba s vodou..a nejaké to zvieratko alebo stádo, ak sa zvieratá dajú vôbec považovať za majetok…:.)

… a tak konštatujem, že nomádi sú ľudia, čo sa sťahujú z miesta na miesto… príčiny môžu byť rôzne... od nedostatku potravy pre dobytok po nedostatok potravy pre dušu... „…ký nepokoj ťa ženie?“ (… to je už Ahasver?:)

…a tak som si spomenula na sen spred pár dní…ocitla som sa niekde na hraniciach medzi Francúzskom a Španielskom… blízko Atlantiku… samotné hraničné pásmo bolo treba prejsť peši prašnou cestou…. najbližšie mestečko bolo takpovediac „čo by kameňom dohodil“… a tak to nebol žiaden problém, dokonca nám niekto hneď pri vstupe do mesta odporučil hotel či hostel celkom na dosah… na podlahách izieb boli lacné béžové linoleá a na stenách drahé (aspoň tak vyzerali) veľké vzorované koberce… ale hlavne tam bolo čisto a miestnosti boli priestranné, s vysokými stropmi, svetlé… a keď som sa lepšie pozrela z okna videla som more… more bolo rozbúrené ako pri zmene počasia… nechystala som sa v ten deň plávať… samotný pocit blízkosti mora mi robil dobre… (dej , ktorý sa v tom sne odohrával v hoteli nie je pre tento traktát dôležitý, práve naopak, vnášal by len iné kontexty)… a tak, keď som sa zobudila, uvedomila som si, že to bolo zrejme na ceste do Santiaga de Compostela… zrejme na jednej z ciest (tej najsevernejšej)… nikdy som tam nebola (na žiadnej z nich)… občas mi napadne, že by bolo fajn zažiť takú púť… čítala som o tom pred pár rokmi knižku (jednu z x-kníh na túto tému, ktorá prináša atmosféru a detaily i peripetie putovania)….a tak v skutočnosti osobne poznám, len jedného kamaráta, čo túto púť absolvoval… a tiež mám jednu kamarátku, ktorá sa na ňu chystala a potom zistila, že je tehotná a cestu na neurčito odložila… a tak sa v tomto bode pýtam – boli ste… alebo – chystáte sa?… a tak pútnik na nejaký čas  nie je zrejme to isté ako nomád… je nomád aj ten, čo bez ťavy autom alebo vlakmi putuje… chvíľu žije v jednom dome, potom v inom… v jednom meste, potom ďalšom a ďalšom… v jednej krajine (štáte) a potom zas v inej a ďalšej…. je nomád v pocite alebo presnej charakteristike životného štýlu?… existuje mestský nomád?… zastávam názor, že áno!…

… a tak som si jedným dychom pridávam aj architekta Santiaga Calatravu… narodil sa síce dosť ďaleko od tohto pútnického miesta – vo Valencii, ale v Španielsku… a práve som zistila, že toto leto oslávi 70-ku!!!… jeho výstava pred troma rokmi v Prahe bola úchvatná: od excelentných precíznych modelov mostov až po nečakanú keramiku… priam na úrovni antických amfor… a tak som si práve spomenula ako som sa asi rok po absolvovaní FASTU ocitla vo Švajčiarsku… z toho jeden deň v Bazileji… bez mobilu, mapy, internetu… bez predstavy, čo tam môžem za ten deň vidieť… ale chovala som sa ako rozvážna školáčka, nabehla som do najbližšieho kníhkupectva a listovala knihy o meste a robila si poznámky…. a tak som objavila skvelú galériu s Rodinovými sochami ale hlavne divadlo so schodiskom od Calatravu!!! – napísala som si na papierik adresu a poďho za architektúrou… samozrejme bolo zatvorené, ale nakoniec som sa dovnútra… dodnes nechápem, ako som prehovorila mojou zúfalou nemčinou tú pani na vrátnici, že ma tam na chvíľu pustila aj mimo času večerného predstavenia… ale zážitok mám dodnes… ďakujem, milá neznáma pani… ďakujem, Santiago!!!

…a tak sa ešte na chvíľu vrátim do Francúzska… zo sna do reality… nedávno doputoval (skôr virtuálne doletel) odtiaľ ku mne celkom nečakaný mail… od kamaráta, ktorého som nevidela, nepočula, nečítala… no naposledy niekedy v minulom storočí:))… našiel web- blog- traktát… napísal… žije tam už roky.. sťahuje sa z miesta na miesto…ako nomád.:))

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Mišík & ETC …bloudí tak jako Ahasver…
Paco De Lucía Entre Dos Aguas 
Lokah Samastaha (mantra cca 2hod.) 
… a tak s prianím šťastných ciest (v rámci možností aj mimo možností… nielen v snoch:) … a dobrých topánok!!! sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1. – ako ilustráciu pridávam dekupážové zvieratko na cestu:))
p.s.2 – a pripomínam, že 3.6. je deň bicyklov…
p.s.3 – a putovať sa dá rozhodne aj naboso!!!

•