traktát_nomádí))))))))))))))

…a tak som pred pár dňami vycestovala z mesta „A“, aby som sa dostala do mesta „B“ a potom po pár dňoch do mesta „C“ odkiaľ som sa zas vrátila do mesta „A“…. trasa bola dopredu vytýčená, ale spojenia a časy neboli isté… na spiatočnej ceste som mala pocit, že už ani neviem koľko dní som na ceste… nejaký jemný drobný (v stotinách milimetrov či mililitrov… nespočítateľný a neodmerateľný)…závan nomádstva… v skutočnosti to bolo dokopy len asi 130km… na Slovensku:)
…a tak som nedávno počúvala rádio a rádio (SR teda RTVS) mi povedalo… niečo o nomádoch… napríklad, že v niektorých nomádskych kmeňoch vyberajú nevesty matky a sestry ženíchov… hovorili o tom muži, vyjadrovali sa veľmi prakticky a uznanlivo, bez dešpektu… stotožnení s tradíciou… logika veci bola fakt logická:))… ženy sú väčšinou spolu so ženami a muži s mužmi… a tak logicky vedia ženy lepšie odhadnúť kto sa ku komu hodí a muži nemusia strácať drahocenný čas „zaľubovaním sa“ (neviem, čo na to tie mladé ženy:)… a z iného zdroja som sa zas dozvedela, že kým pre „usadlého človeka“ má zväčša veľkú hodnotu veľa majetku… pre nomáda je to práve naopak – čo najmenej! a veľmi účelného (cca: stan, nožík, deka a nádoba s vodou..a nejaké to zvieratko alebo stádo, ak sa zvieratá dajú vôbec považovať za majetok…:.)

… a tak konštatujem, že nomádi sú ľudia, čo sa sťahujú z miesta na miesto… príčiny môžu byť rôzne... od nedostatku potravy pre dobytok po nedostatok potravy pre dušu... „…ký nepokoj ťa ženie?“ (… to je už Ahasver?:)

…a tak som si spomenula na sen spred pár dní…ocitla som sa niekde na hraniciach medzi Francúzskom a Španielskom… blízko Atlantiku… samotné hraničné pásmo bolo treba prejsť peši prašnou cestou…. najbližšie mestečko bolo takpovediac „čo by kameňom dohodil“… a tak to nebol žiaden problém, dokonca nám niekto hneď pri vstupe do mesta odporučil hotel či hostel celkom na dosah… na podlahách izieb boli lacné béžové linoleá a na stenách drahé (aspoň tak vyzerali) veľké vzorované koberce… ale hlavne tam bolo čisto a miestnosti boli priestranné, s vysokými stropmi, svetlé… a keď som sa lepšie pozrela z okna videla som more… more bolo rozbúrené ako pri zmene počasia… nechystala som sa v ten deň plávať… samotný pocit blízkosti mora mi robil dobre… (dej , ktorý sa v tom sne odohrával v hoteli nie je pre tento traktát dôležitý, práve naopak, vnášal by len iné kontexty)… a tak, keď som sa zobudila, uvedomila som si, že to bolo zrejme na ceste do Santiaga de Compostela… zrejme na jednej z ciest (tej najsevernejšej)… nikdy som tam nebola (na žiadnej z nich)… občas mi napadne, že by bolo fajn zažiť takú púť… čítala som o tom pred pár rokmi knižku (jednu z x-kníh na túto tému, ktorá prináša atmosféru a detaily i peripetie putovania)….a tak v skutočnosti osobne poznám, len jedného kamaráta, čo túto púť absolvoval… a tiež mám jednu kamarátku, ktorá sa na ňu chystala a potom zistila, že je tehotná a cestu na neurčito odložila… a tak sa v tomto bode pýtam – boli ste… alebo – chystáte sa?… a tak pútnik na nejaký čas  nie je zrejme to isté ako nomád… je nomád aj ten, čo bez ťavy autom alebo vlakmi putuje… chvíľu žije v jednom dome, potom v inom… v jednom meste, potom ďalšom a ďalšom… v jednej krajine (štáte) a potom zas v inej a ďalšej…. je nomád v pocite alebo presnej charakteristike životného štýlu?… existuje mestský nomád?… zastávam názor, že áno!…

… a tak som si jedným dychom pridávam aj architekta Santiaga Calatravu… narodil sa síce dosť ďaleko od tohto pútnického miesta – vo Valencii, ale v Španielsku… a práve som zistila, že toto leto oslávi 70-ku!!!… jeho výstava pred troma rokmi v Prahe bola úchvatná: od excelentných precíznych modelov mostov až po nečakanú keramiku… priam na úrovni antických amfor… a tak som si práve spomenula ako som sa asi rok po absolvovaní FASTU ocitla vo Švajčiarsku… z toho jeden deň v Bazileji… bez mobilu, mapy, internetu… bez predstavy, čo tam môžem za ten deň vidieť… ale chovala som sa ako rozvážna školáčka, nabehla som do najbližšieho kníhkupectva a listovala knihy o meste a robila si poznámky…. a tak som objavila skvelú galériu s Rodinovými sochami ale hlavne divadlo so schodiskom od Calatravu!!! – napísala som si na papierik adresu a poďho za architektúrou… samozrejme bolo zatvorené, ale nakoniec som sa dovnútra… dodnes nechápem, ako som prehovorila mojou zúfalou nemčinou tú pani na vrátnici, že ma tam na chvíľu pustila aj mimo času večerného predstavenia… ale zážitok mám dodnes… ďakujem, milá neznáma pani… ďakujem, Santiago!!!

…a tak sa ešte na chvíľu vrátim do Francúzska… zo sna do reality… nedávno doputoval (skôr virtuálne doletel) odtiaľ ku mne celkom nečakaný mail… od kamaráta, ktorého som nevidela, nepočula, nečítala… no naposledy niekedy v minulom storočí:))… našiel web- blog- traktát… napísal… žije tam už roky.. sťahuje sa z miesta na miesto…ako nomád.:))

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Mišík & ETC …bloudí tak jako Ahasver…
Paco De Lucía Entre Dos Aguas 
Lokah Samastaha (mantra cca 2hod.) 
… a tak s prianím šťastných ciest (v rámci možností aj mimo možností… nielen v snoch:) … a dobrých topánok!!! sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1. – ako ilustráciu pridávam dekupážové zvieratko na cestu:))
p.s.2 – a pripomínam, že 3.6. je deň bicyklov…
p.s.3 – a putovať sa dá rozhodne aj naboso!!!

•