…a tak som už mala v hlave skoro hotový traktát o BB a ZV… (pod BB nemyslím keksy ani puding rovnomennej značky…. ani známu sexi herečku, ktorá roky zachraňuje trpiace zvieratká)… myslím tým mesto Banská Bystrica, ktoré leží len 20km od rodného mého mesta…. vyskytujem sa tam dosť zriedka… nie je za tým, v mojom prípade, nejaká „klasická nevraživosť“ (verím, že len také „slovné naťahovačky“) medzi týmito mestami… (pravdupovediac hoci som sa narodila v pôrodnici vo Zvolene, za rodné mestečko považujem Zvolenskú Slatinu, možno aj preto tú „nevraživosť“ nemám v krvi… aj keď práve v detstve som v BB zažila nesmiernu – z pohľadu dieťaťa – traumu, a tá je možno niekde stále uložená… jednoducho: bola som tam asi ako trojročná v nemocnici – našťastie sa po pár dňoch ukázalo, že planý poplach… rodičia mi tam doniesli krásnu knižku, ktorú som si okamžite zamilovala… pri odchode, mi ju sestričky zabavili pod heslom, že „ z infekčného sa nič neodnáša“…. možno keby mi vysvetlili (zaklamali), že si ju chce prečítať ešte ďalších 100 detí… ale takto rezolútne to moje malé detské ego nechápalo a nezvládalo… ešte po rokoch som tú knižku rozmazane videla pred očami a pociťovala nenaplniteľnú túžbu po nej… ale dnes ju vidím už tak rozmazane, že ten názov naozaj neviem prečítať (len sa mi marí, že bola farebná a formát na výšku))) a do BB sa teda nehrniem)…
…a tak som bola nakoniec minulý týždeň v BB… celkom neplánovane… asi trikrát… a nebola to ani túžba po pomste ani po romantickom výlete… bola som na návšteve (v nemocnici… v tomto bode pridávam praktickú info: ak idete do nemocnice na návštevu mimo návštevných hodín odporúčam ležérne biele nohavice + biele tričko s nejakou modrastou potlačou a prípadne aj biele sandále a nenápadný účes a len tak nejakú minerálku do ruky… normálne to funguje, lekári vás začnú po chodbách zdraviť, lebo si nie sú istí, kto ste (zrejme nejaká nová zdravotná posila) …a upratovačky s kýblami sa vám vystúpia z cesty)… a tak, keď už som bola v BB a po návšteve, povedala som si cestou na vlak, že sa prejdem po centre mesta… a tak som sa pomalým krokom horúceho dňa sunula k námestiu Hornou ulicou popred Vilu maliara Dominika Skuteckého… na plagáte pred ňou bolo napísané, že je novozrekonštruovaná a otvorená… a tak som si povedala, že tam niekedy zájdem (túto vetu si hovorievam na tomto mieste už roky rokúce)… a tak ma zrazu osvietilo: „kedy inokedy ak nie teraz?!“… a tak som zmenila smer cesty a navštívila túto oázu umenia a bola som nadšená… nadšená dielami aj samotným priestorom vily a súčasne rozosmutnená, keď som si čítala o osudoch jej obyvateľov počas vojny… a tak ďalší deň som sa na rovnakej trase zastavila o kúsok ďalej – v kostole Nanebovzatia Panny Márie v areáli mestského hradu na hornej strane námestia… vchádzala som do vnútra v momente, keď končila omša a zvuk organu sa hromovo rozliehal priestorom tak, že som mala pocit, že iluzívna maľba na strope vyletí to neba…splynie s ním… a mňa to tým otvorom vycucne niekam do stratosféry – úžasné… nadpozemské!!!…po posledných tónoch sa pomaly začali zhášať lustre v interiéri a západnou vitrážou kaplnky prenikalo pestrofarebné slnečné svetlo presne na oltár od Majstra Pavla z Levoče… bola som tak unesená, že ma skoro v kostole zamkli, ale podarilo sa mi nakoniec nájsť posledný otvorený východ práve včas tak, že som ešte stihla v galérii naproti výstavu fotografií Jána Viazaničku z dediniek z „bystrickej strany“ Podpoľania – vo veľmi sviežej inštalácii… a tak som sa osviežená opäť vracala do Zvolena…
… …a tak som už mala v hlave skoro hotový traktát o BB a ZV, keď som sa v nedeľu večer (18. 7.) stretla v rodnom Zvolene s niekoľkými spolužiakmi „na pive“… vyliezli sme po zotmení a po náhlom impulze na vyhliadkovú terasu s barom nad námestím… a tak trochu sme ešte mohli vidieť štvrté premietanie cestovateľského festivalu priamo „v obývačke pri kostole sv. Alžbety“ – Himaláje na plátne pod nami, ale hlavne hory okolo… Pustý hrad jemne do fialova nasvietený svetlami osobnej stanice, hmlu valiacu sa od priehrady a druhú oproti od Bienskej doliny… bolo v tom niečo povznášajúce (mesto v kotline a nad ním hviezdy)… spolužiaci ma išli potom odprevadiť popred divadlo… na zemi tabuľky s menami osobností… medzi inými aj ML… prešli sme nevšímavo okolo… bavili sme sa o starých fotografiách mesta na pútačoch (na jednej z nich boli na námestí palmy!)… až na druhý deň som si tú tabuľku naozaj všimla… na zemi vedľa nej ležali kvety.. niekoľko kytičiek, jedna s čiernou stužkou… Milan Lasica, narodený vo Zvolene v roku 1940… odišiel… verím, že bol okamžite vzatý na nejakú nebeskú scénu, pódium alebo aspoň do štúdia N… od nedele bolo o ňom popísané mnoho a verím, že ešte aj mnoho bude… veď o kom inom?… keď som sa túto správu dozvedela, spomenula som si ako som ho občas vídavala v uliciach bratislavského starého mesta… ale hlavne na jeho texty – knihu i album „Bolo nás jedenásť“… na jeho filmové role (náhodne vyberám) – „Sladké hry minulého leta„, „Utekajme už ide„, „Srdečný pozdrav zo zemegule,“ „Výchova dívek v Čechách„… jeho glosovanie aktuálnych tém, rozhlasové relácie… nedá sa to matematicky vyčísliť ani slovami presne pomenovať… a tak som si spomenula na jednu jeho hlášku z jedného z rozhovorov z posledných rokov (nie som si istá, možno mierne parafrázujem): „O mne sa už nebude dať povedať, že som v mojom veku umrel predčasne…“ (vtedy som sa musela usmiať – „typický Lasica – aké trefné!“) – ale dnes, pár dní po Vašom odchode hovorím: „verte mi, pán Lasica, že sa to o Vás povedať dá… pre našu kultúru… pre našu spoločnosť…. vďaka Vám, že ostávate súčasťou nášho sveta!“
…a tak, keď v utorok ráno na rádiu Devín púšťala Z.G. ukážky z rozhovoru s ním, v ktorých sa zmienil o tom, že vo Zvolene s Hot Serenaders koncertovali aj 2x a v BB ešte aj v kostole… nesmierne ma zamrzelo, že som to vystúpenie nevidela naživo… a ani už neuvidím.. že som si v správnom čase nepovedala: „Kedy inokedy ak nie teraz?“
… Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš a potom zahoď všetky do studne.
A rovno z prvej várky skús život bez pretvárky a uvidíš, či z Teba ubudne. M.L.
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pokojného leta… vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a len tak na okraj – najprv vznikol Zvolen a potom BB ako = „Nový Zvolen“J)
p.s.2- pridávam kvet pre ML
