…a tak sa viac či menej nápadne prázdniny chýlia ku koncu a s nimi aj melónová sezóna… hoci – zdalo sa mi, že aj na foto z červeného koberca (vo Varoch) som nejaké melóny ešte zahliadla……a tak som nahliadla do útrob netu a uvedomila si, že v detstve sme používali skôr označenie „dyňa“ ako melón, ale čo som nevedela, že je to: „jednoročná husto chlpatá bylina s poliehavým rastom!“ …. husto chlpatá???… a bylina??? a ten rast!!! – a tento rok nie je ani Agrokomplex – že by som to šla do Nitry skonzultovať:))… a kým niektoré stránky webu ho opisujú stručne a neutrálne iné ho vyzdvihujú ako skvelý liek na všeličo….a to nehovoriac o vod(k)ovom melóne na horúce letné večery…:))
…a tak som si spomenula ako som bola niekedy uprostred tohto leta na návšteve… na jednej slovenskej dedine (miesto v tomto príbehu nie je podstatné)… tesne po tom ako sme doobedovali ozvalo sa ulicou tiahle ampliónové „Pozor, pozor!!!“ – sladký ženský hlas ponúkal sladučké žlté a červené melóny… a tak, keďže bolo dosť teplé letné popoludnie a chcela som prispieť niečím k nedeľnému popoludniu… povedala som si, že pôjdem jeden kúpiť… kým som našla peňaženku a vybehla na ulicu auto už bolo za rohom… o desať minút sa však vracalo po tej istej trase – s tou istou výzvou… išlo však tak rýchlo, že kým som opäť vybehla na ulicu, bolo tesne pred zákrutou…. ale keďže som mávla ako veterný mlyn vo víchre, zaregistrovalo ma a vrátilo sa… z auta vystúpil muž (ženský hlas bol len na nahrávke)…. otvoril kufor… a z kufra sa na mňa usmievali guľaté žlté a oválne zelené (červené) melóny… s úsmevom som i jeden z červených som vybrala a opýtala sa na cenu… pán melón odvážil a povedal sumu… keďže mi prišla príliš vysoká, zdalo sa mi, že som zle počula…. tak som sa sa pre istotu opýtala ešte raz, ale cena bola potvrdená, dokonca podložená výpočtom… úsmev na tvári mi napriek teplému letnému dňu náhle zamrzol… „keby aspoň nebol cúval!“… pomyslela som si a zaplatila… bolo mi trápne melón vrátiť, a nemalo zmysel ho ani vymeniť – aj tak bol jeden z najmenších čo v aute mal…. a keď už som ten melón zaplatila, nadýchla som sa a opýtala sa konverzačne…. s predstavou, že som aspoň podporila neznámeho slovenského pestovateľa… „odkiaľ tie melóny sú?“… očakávajúc názov nejakej, mne neznámej, obce z okresu Komárno, Nové Zámky, Dunajská Streda, Galanta, Nitra a pod…. odpoveď, že sú to grécke melóny!!!…mi vyrazila dych…. zarazená som ostala stáť…. melón položený „šoférom-predavačom“ na smetiaku mi aspoň nevypadol z rúk… auto s ampliónovým milým hlasom sa presúvalo ležérne do neznáma…v tej chvíli som bola tak zaskočená, že som sa ani na nikoho nehnevala… dokonca ani na seba…
…a tak, keď som sa z tohto zážitku dostatočne vyrozprávala ( a teraz vypísala:)) uvedomila som si, že všetky školenia asertivity mi v tej chvíli boli celkom nanič… a to už ani nespomínam iné dobré rady… tie by som zhrnula asi do vety: „nebež na unikajúcim podomovým obchodníkom… choď do najbližšieho obchodu, v pokoji si prepočítaj cenu…rozhodni sa v pokoji – kúp-nekúp“…. jednoducho mi docvaklo, že cca pred dvoma a viac rokmi by som ten melón zrejme nebola kúpila……a tak si hovorím, že pomaly končia prázdniny a deťom nastane nový školský rok… a tak by som odporúčala, aby sa do osnov zaradili okrem matematiky, jazykov, vedeckých predmetov (vo vyšších ročníkoch) a výtvarných a hudobných predmetov (v nižších ročníkoch) aj „komunikačné zručnosti“ (asertivita, resp. „zdravý sedliacky rozum v kombinácií so zdravým podrezaným jazykom“:)))
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
…kúpte si banány…
Debussy
Radiohead
…a tak sa s vami lúčim s čerstvo nakrájaným melónom na tanieri (včera som ho dovliekla z trhu a je fakt dobrý:) a prianím voňavých a šťavnatých letných dní!… vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a prikladám jednu celkom odveci ilustráciu – kto uhádne, čo na nej je, nech mi napíše:))
p.s.2- a kto chce môže si k melónu prečítať Brautigana
p.s.3- a keby niekto veľmi chcel napíšem recept na jednu melónovú kúru, ktorú som sa nikdy neodvážila vyskúšať:))
