…a tak som pred pár dňami našla na dne knižnice zabudnutú knihu „Japonci ako ich nepoznáme“ … a tak som si spomenula, že som si tú knihu kúpila kedysi celkom účelovo (internet nebol k dispozícii)))… písala som nejakú semestrálku o japonských čajových domoch – vytiahla som niečo z kapitol k téme… a ako teraz pri listovaní zisťujem…. ostatné kapitoly – napr. o jazyku, o „vnímaní MY a ONI“ alebo kapitolu IV. – “ o zvláštnostiach vzájomného styku v Japonsku“ som zjavne nečítala…
… a tak – v Japonsku som nikdy nebola…a priznávam, nemala som ani ambície tam ísť… hoci priatelia, ktorí tam boli boli, vrátili sa očarení (nielen architektúrou)… a niektorí svoju návštevu aj zopakovali…
… a tak mi nedá nevybrať aspoň malý citát zo zmienenej knihy (konkrétne z kapitoly IV.)- „Dôverné zošity“ Sei Šónagon písané v žánri „džuihicu“ (v stopách štetca):
Čo je milé:
Detská tvárička nakreslená na melóne.
Skrotený vrabček, skáčúci za tebou, keď pištíš ako myška: tí, tí, tí!
Kuriatka, ktoré ťa predbiehajú na dlhých nožičkách.
… a tak som si spomenula ako raz kolegyňa priniesla originálnu japonskú bonboniéru… so zvedavosťou sme ju otvorili – v krásnej okrúhlej krabičke na vrchu s krajinkou dvoma ťahmi štetcom (doteraz ju mám na uloženie šperkov) boli bezchuťové želé kocky… ale to len na prvé ochutnanie – ak každý deň jete minimálne 80%-nú čokoládu, prípade aj s chilli… tak potom chvíľu trvá, kým chute zjemnejú a človek pocíti nečakané odtiene… nečakané odtiene inej kultúry… (a tak som si vypočula nedávno zaujímavé pojednanie o prekladateľoch a ich úžasnej roli sprostredkovávať kultúrne njuansy nejdnotlivých národov, ale o tom niekedy nabudúce…)
…. a tak som si cez víkend vychutnávala priame i nepriame prenosy z Tokia… tak trochu som zo solidarity so športovcami (musia pobývať len v olympijskej dedine – resp. na nejakých tréningových pobytoch aj mimo Tokia a -vraj- nemôžu sa ísť prejsť do ulíc mesta)… a tak som takmer ani ja nevyšla z domu… a tak som si vychutnala finiš zmiešanej poľskej štafety v behu (myslím, že na 400m)… úžasné závody v trojskoku žien – s rekordom dlhonohej Kolumbijky v poslednom skoku… vikingských diskobolov zo Švédska…. aj neuveriteľný záver skoku do výšky mužov, kde sa súperi z Kataru a Talianska v závere dohodli, že zhodne dostanú obaja zlaté medaily!!!… a tak som v pondelok večer prepínala TV programy…. a tak som zistila, že v tom istom čase môžem pozerať kráľovnú športov „atletiku“ alebo aj „Angeliku a kráľa“… a tak som zvolila šport a mala som možnosť vidieť prekvapivého gréckeho skokana do diaľky… a tak som si spomenula na Atény… aktuálne tam majú 42 celziových stupňov… a tak je nakoniec asi lepšie, že sa LOH konajú na rôznych miestach sveta… lebo asi ani v pôvodnom dejisku starovekých OH – Olympii dnes asi nebolo chladnejšie… hoci nakoniec ako tak počúvam obedňajšie zápolenia v Tokiu pod holým nebom sú tiež na prahu únosnosti…
…a tak mi na záver nedá ešte nedoplniť niekoľko japonských prísloví:
Keď sa radujú druhí, raduj sa tiež.
Ani Konfuciovi sa vždy nedarilo.
Keď sa žene zachce, aj cez skalu prejde.
Kto má ľudí rád, bude dlho živý.
Spisovateľ spisovateľa neuznáva.
Aj Budha má len trikrát trpezlivosť.
Vetvy, v ktorých chládku sedíš, nestínaj!
Na darček sa nesťažuj.
… a tak verím, že hoci sa športovci nedostanú na LOH do bežných japonských ulíc a uličiek, duch Japonska sa dostáva až k nim:))
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Big in Japan
Japanese girls
Japonská hymna
…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím letného ozvláštnenia vanúceho od Japonska…(ale nejaká tá medaila by potešila:))… vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – pridávam jednu tohtoročné dekupáž
p.s.2- ale ak by ste namiesto športu a Japonska si radšej cheli užiť festival 4 živly – tak nech sa páči!
