…a tak som sa tento týždeň vybrala do divadla (hoci by mali byť divadelné prázdniny, divadlá sa snažia dobehnúť aspoň ako tak vákuum predošlého polroka….)…a keď do divadla – tak rovno na premiéru… mala som na sebe lesklé čierne šaty a na priesvitných rukávoch nepriesvitné bodky…. mohlo by sa zdať, že sú tie šaty temné, ale lesk a líčenie urobili svoje… a tak, keď som sa uvidela vo veľkom zrkadle na chodbe divadla, musela som sama sebe povedať, že fakt vyzerám dobre!!!… chodba bola plná elegantne nastrojených návštevníkov, niektoré róby boli priam na ples v opere alebo na červený koberec…. fakt nádherné vo svojej farebnosti od žltých do oranžových tónov, páni v smokingoch… vo virvare ľudia na seba pokrikovali, gestikulovali, hľadali sa, oslovovali a pomaly sa sunuli do sály…. a zrazu som si v tom predpremiérovom chaose všimla na plnej divadelnej chodbe detský kočík a v ňom ani nie ročné vyplašené dieťa (uf, povedala som si a trochu ma striaslo, lebo mi prebleskla hlavou nesmrteľná scéna z Ejzenštejnovho „Krížnika Potemkin„…)… dieťa vôbec neplakalo, nie z nejakej extrémnej poslušnosti – skôr vyzeralo, že je tak vydesené z davu, že nedokáže vydať ani hláska… chytila som kočík za rúčku, odtiahla trochu nabok a skúšala hľadať rodičov… po chvíli naozaj prišla (nepochopiteľne nevydesená) matka dieťaťa… zarazenosť v detskej tvári sa rozpustila ako zmrzlina v tropický deň… a nakoniec sa na mňa z náručia matky aj usmialo… a tak som mohla pokračovať v predieraní sa do sály… a konečne zhliadnuť tú premiéru…. ale nezhliadla… a tak… a tak som sa zobudila a pozrela na mobil, že je 6.55…. po daždi, svieži vzduch prúdi z odchýleného okna… ležím v posteli v bledomodrom pyžame…
…a tak sa podobne ako LOH 2020 konali v 2021 (nebojte sa, ujisťujem vás, že už nenapíšem štvrtý traktát k LOH:)))… a tak sa podobne 55. medzinárodný filmový festival Karlovy Vary nekonal minulý rok ale začína tento piatok – teda o rok a takmer dva mesiace neskôr ako zvyčajne… a tak budú „českí levi“ tiahnuť do Varov… a tak môžu návštevníci festivalu zhliadnuť okrem nich a (určite) zaujímavých filmov aj zahraničných a zámorských „levov filmového plátna“ (snáď naozaj naživo:) nielen Johna Deepa ale aj Michaela Caina alebo aj Ethana Hawka…. a tak kým niektorí (blogeri, novinári/ky) sa chopia (vo svojich komentároch) určite nielen hostí ale aj ich súčasných a bývalých partneriek… kto nepozná medzierku medzi zubami Vanessy P. ….alebo 180cm vysokú Umu T. z P.F.?… v prípade Michaela Caina??? – o modelke a manželke Shakire si netrúfam nič podtrhnúť, trúfnem si len vložiť jeho citát:
„Rozdiel medzi filmovou hviezdou a filmovým hercom je tento: filmová hviezda povie: Ako môžem zmeniť scenár, aby sa ku mne hodil? A filmový herec povie: Ako sa môžem zmeniť, aby som sa hodil k scenáru? – Michael Caine“
…a tak sa pomaly končí obdobie levov… ale aj levíc… ešte by ste/sme mohli stihnúť aj výlet do Levíc a prípadne navštíviť aj Margitu a Ilonu… možno by tam Chaplin poslal aj Oonu:))
…a naša hudobná redaktorka dnes ponúka:
Vanessa P.
Pulp F. – Uma
J.D.
p.s.1. – ak by ste chceli navštíviť v lete napríklad SND – máte možnosť!
p.s.2 – a ak by ste išli do KV tak pozdravujte nielen Vary ale aj tých levov…kľudne aj Bartošku:))
p.s.3. – a tak pridávam odkaz na minuloročný traktát na túto tému
p.s.4. – a ako ilustráciu jednu celkom čerstvú foto
– s prianím príjemného letovania i kinovania sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
