…a tak som prechádzala nedávno ešte cestou medzi dvomi poliami… naľavo svietili sviežo žlté slnečnice (možno zabudnuté … zo semiačok z minuloročnej úrody… nariedko narastené…).. a napravo boli všetky slnečnice suché, hnedé, s hlavičkami otočenými k zemi (nahusto – zjavne z tohtoročnej úrody)… a tak som mala pocit, že prechádzam cestou medzi dvomi ročnými obdobiami – medzi letom a jeseňou… a tak obedné slnko (najmä cez okno) môže ešte pripomínať leto… ale chladný vzduch, hmly a svetlo… hovoria svoje… jeseň je tu… október……a tak keď sa náhodou niekto obyvateľov Olympie a MOV opýta v zime, čo robili na jeseň – konkrétne 18. októbra(?) – tak budú môcť bez okolkov povedať, že zapaľovali oheň pre zimné OH… (nebojte sa, nebudem (ešte) teraz písať ďalší traktát o OH:))… „Petrááá idéééš!!!“ …pardón, nechala som sa uniesť… a tak „Olympia„… nie je to len mesto v Grécku, ale aj miesto v Paríži… slávna koncertná hala otvorená v roku 1893… tridsať rokov po tom ako Eduard Manet (1863) namaľoval svoju slávnu Olympiu!…. a o sto rokov v nej spievala Hana Hegerová (v období1967-69)… pred ňou tam roky kraľovala Edith Piaf (…do roku 1963) … a v 30-tych rokoch okolo nej možno chodila naša teta Anika…. ktorá vtedy žila ako dieťa v Paríži a cez druhú svetovú zažila bombardovanie tejto metropoly… a prečo spomínam tetu, ktorú poznáme len my v rodine, susedia… a možno ten inštalatér, ktorého nahovorila, aby ju odviezol do nemocnice a zrejme jej tým zachránil život?… kedysi som mala také plány, že si zoberiem mesiac – pol roka… rok… voľno a teta ma bude učiť po francúzsky (keď som bola v Paríži, mala som totiž intenzívny pocit, že nehrozí, aby som sa tento jazyk naučila na nejakom kurze)… no ale tento plán som nikdy nezrealizovala a po francúzsky viem akurát: „Pourquoi?“… a tak sa mi raz stalo, že mi jeden muž písal odkazy vo francúzštine (dobre vedel, že tento jazyk neovládam)… asi mal na mňa ťažké srdce… asi aj viem prečo… …a tak som v týchto dňoch zistila, že naša teta bola len o dva dni staršia ako Hana… obe sa mohli stretnúť v Paríži, či Prahe… a osláviť svoje narodeniny s dobrým červeným (nemyslím tým žiadnu stranícku príslušnosť…)… a tak tento pondelok teta slávila svoju 90- ku teta sama! (viem, že sa neparí ženám po 30- ke pripomínať vek, ale 3×30 – to sa nedá obísť!!!)… milá teta, všetko najlepšie! nech ti naďalej nevadí byť dva týždne na chalupe bez signálu mobilových či mobilných operátorov… nech máš naďalej guráž – napríklad o polnoci maľovať strop v obývačke a nech tvoj vysoký a svieži hlas naďalej spája slovenčinu a češtinu s šarmantným francúzskym prízvukom! – na diaľku na zdravie!
Ako hovoriť o svojich šansónoch? Muži – nech som ich mala akokoľvek rada… boli predsa len vždy „tí druhí.“ Moje šansóny – to som ja, moje telo, moja krv, moje srdce, moja duša. Áno, ako o nich hovoriť?… Edith Piaf
…a tak musím ešte na záver dodať, že sa v októbrových dňoch urodili nielen slnečnice a známe či neznáme dámy… ale napríklad aj Borat!… Béla Lugosi alebo Vincent Šikula..
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Hana H.
Edith. P.
Tom P.
… s prianím príjemných dní babieho leta, nech sa vám dobre sníva a so šarkanmi – v duchu – v oblakoch lieta:))
vždy vaša Sally_Lu
p.s.1 – neviem, či poznáte nejakú Olympiu – ak áno – dodatočne: „všetko najlepšie!“
p.s.2 – a 20. 10. je aj deň stromov!
p.s.3 – a ak by ste si chceli pozrieť niečo v teple kina – prebieha festival Be2Can
