Mesiac: november 2021

….a tak …. Katarína na lockdowne… pardon – niekde v Telgárte možno aj na ľade…. a tak písať o tom, že pred dvoma rokmi som bola na nejakej Katarínskej zábave – zvláštna spomienka… aké témy som vtedy riešila… niečo vtedy strašne dôležité… z dnešného pohľadu celkom banálne……. a tak… mohla by som aktuálne napísať o tom ako mi včera v jednom fast-foodovom okienku (nechcela som ísť z rôznych dôvodov do reštaurácie, hoci sa dalo…)… jednoducho –  nedali mi k hranolkám (či hranolčekom?… to znie akoby boli vystrúhané z dreva…) omáčku…  ale keďže to jedlo bolo darčekom od kamarátky (mala som takú poukážku na jedno menu), spomenula som si na darovaného koňa a jeho zuby… a nešla som sa sťažovať… a tiež som na to prišla až v teple kancelárie a nechcelo sa mi kvôli tomu von na ulicu… a nemáme v budove výťah… ale zas sedíme len na treťom poschodí…  myslím, že v budovách dvoch ministerstiev (financie a pôdohospodárstvo) sú do dnes funkčné špeciálne výťahy: „paternoster“ – musím priznať, že mám voči nim rešpekt… priam strach… nastupovať a vystupovať do a z niečoho, čo je v permanentnom pohybe… aj keď to nie je vlak (ten naopak niekedy v pohybe ani nie je – ale o tom už bolo dosť v iných traktátoch)… uf, nie som kaskadérka…a tak, hoci sme sa na gymnáziu (povinné voliteľné predmety: strojárstvo)… učili o výťahoch aj o technickom princípe „paternosteru“ – o jeho názve nám v 80-tych rokoch nikto nič nepovedal… a tak som sa to dočítala až včera: názov vraj vychádza z jeho podobnosti s korálkami ruženca alebo „modlitebnej šnúry“ pomocou ktorej sa modlil „Očenáš“…  )…a tak opäť latinčina – otec: „pater“, taliansky: „padre“, luxembursky: „papp“, anglicky: „father“, nemecky: „Vater“, česky: „táta“, velšsky: „tad“, maďarsky: „apa“, chorvátsky: „otac“, slovinsky: „oče“… slovensky: „otec“… otče náš…….. a tak… je niekedy ťažké písať o rodičoch … hoci poznám aj takých, čo si to trúfnu a vylejú do kníh svoju holú skúsenosť a znášajú kritiku ako nahý v tŕní (spisovateľ spisuje, čo zažil)…… a tak… je niekedy ťažké písať o rodičoch keď tu sú… a ešte ťažšie, keď tu nie sú… keď sa človeku nechce písať… a už vôbec nie písať v tretej osobe… keď by sa chcel radšej rozprávať… aspoň cez telefón…
…a tak… neviem, neviem presne čo je v nebeských plánoch naplánované… za posledné dva – tri roky odišlo v mojom okolí toľko otcov… sú pozvaní na nejaký nebeský snem, zjazd, konferenciu, poradu…. dostali povolávací rozkaz?… „Pater noster, čo sa deje…?…a odpusť nám naše viny…“… a tak pred týždňoch zaznela „Balada o poľných vtákoch“ v rovnakom čase pred dvomi zhromaždeniami – v Prahe aj vo Zvolene… návštevníci v čiernom (nie, žiaľ žiaden koncert Depeche… a čierny piatok je – podľa kalendára zajtra….)

…nad ľudskými vtáčie cesty vedú.
S nimi môžeš ísť 
tam kde hviezdy spať… /K. Peteraj

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Stairway To Heaven 
Heaven  
Who wants to live forever 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím božej milosti pre všetkých…nás na zemi i tých na nebesiach… na ceste… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – 19.11. bol podľa lunárneho kalendára medzinárodný deň mužov…
p.s.2 – 22.11. vstúpilo slnko do znamenia Strelca…
p.s.3 – a meniny týchto dní: Emília, Katarína, Milan, Henrieta, Andrej… Ondrej… dobre oslávte, nech ste kdekoľvek💛

… a tak som dnes zistila, že slnko svieti tak dve-tri hodinky… aj to, ak sa mu náhodou podarí preraziť cez nízku oblačnosť… a to nežijeme v Škandinávii a slnovrat je ešte viac ako mesiac pred nami… (asi by to chelo Skalnaté Pleso)))…a tak som si spomenula na jeden letný – a niečím aj neletný film – klasika SK: „Slnko v sieti“ (mimochodom tento film diváci buď berú a žerú… alebo… im vôbec nesadne)… no nie je to film, ktorý by som pozerala každý deň, ale občas si ho rada pozriem – má atmosféru, miestami až mrazivú – hoci v lete… Dunaj, mesto, strechy… a najmä nezabudnuteľné repliky „si rídky… ty si rídka!!!“…a tak hovorím si, že vlastne som si nie celkom istá, či to znamená (skryte – akože cool?)) – „si Dobrý!… si frajer!… páčiš sa mi!… zaujímaš ma!“??? –  alebo naopak – „si slaboch!…neruš moje kruhy!…si padavka!.. si mäkký!“???… a tak neviem ako sa v tom čase (film z roku 1962) cítil Meky (mal práve 10 rokov a dvoch starších bratov)… a tak… už sa ho to ani žiaden novinár v interview neopýta…

…a tak som si spomenula na nášho učiteľa hudby na základnej škole… musím po rokoch (rockoch) uznať, že to bol naozaj osobitný prístup – aj keď som nenavštevovala osobitnú školu… okrem povinných pesničiek (z nejakej učebnice hudobnej výchovy), ktoré si už vôbec nepamätám.. sa nás pokúšal naučiť spievať „Baladu o poľných vtákoch“… o našom speve by som nebásnila, ale Peterajov text a originálny Mekyho spev si pamätám stále……a tak si nespomínam na nikoho v okolí, kto by „nepoznal Žbirku„… verím, že veselá príhoda typu: „kde je TÁ Žbirka?“ by sa v 80-tych rokoch – najmä v Bratislave neodohrala… čo dodať?… vynára sa mi úryvok z nejakej pubertálnej odrhovačky:“…potom prišiel Meky Žbirka s bielym kvetom na trenírkach💮…“
… a tak som sa pred chvíľou dočítala, že v rodnej obci Mekyho otca – Trnavej Hore (okres Žiar n/Hronom) – uvažujú o pomenovaní ulice po ňom… či majú podobné úvahy aj v Londýne (rodisku matky) o tom nemám informácie… (opýtať sa Paula McC.?))

…a tak, čo ešte dodať… Ďakujem/e Meky, za tvoj originálny spev, zjav, prístup k hudbe a úsmev, ktorý nebol žiadna šifra…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
jesenná láska + balada…
múr našich lások 
len s ňou 
do člna 
s tebou 
mám rád 
mesto spí (video – noc v BA)
mesto spí (symfonic) 

…s prianím prijemného počúvania a snívania pri pesničkách M.Ž. sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1- ak viete niečo o tom, že pesnička „Biely kvet“ sa mala pôvodne volať „čierny kvet“ – napíšte mi niečo o tom…
p.s.2 – a tak sa nám dnes na porade kolegyňa pochválila, že sa jej včera narodil vnuk… zatiaľ nevieme, či bude spevák, režisér… či bude robiť nejaké známe povolanie, alebo niečo o čom dnes ešte ani netušíme – každopádne: „aj keď nebudeš nič robiť len sa usmievať – vitaj medzi nami!“:))

…a tak predpokladám, že ste si prečítali názov dnešného traktátu a pomysleli ste si, že som vytvorila nejaké nové slovo, ktoré vyjadruje točenie sa v kruhu zhluku ôs alebo včiel alebo niečoho iného, čo sa rojí a človek sa toho možno aj bojí… slovo, ku ktorému nevieme zaujať postoj, lebo ho nechápeme… nie nie je to moja fantázia… je to fantázia niekoho iného… podľa všetkého poľského očného lekára s nemeckým priezviskom – pána Zamenhofa – jeho meno sa totiž spája s esperantom:::)))… a tak v esperante „koloroj“ znamená FARBY… a v poľštine je to pritom tak poetické „zabarwenie“:))… a tak pri letmom prieskume jazykov konštatujem, že naše farby pripomínajú ešte české barvy alebo aj  nemecké Farben… zatiaľ čo jasne latinský základ (od slova COLORUM – inak tiež zaujímavé – dalo by sa preložiť aj ako konzumovanie alkoholického nápoja pri okrúhlom stole:)) … má aj colori… colors…couleurs… culorile… a tak musím skonštatovať, že v rámci malého prieskumu mi ešte  prišlo zaujímavé chorvátske „boje“… to naozaj netuším o čo ide a z čoho to vychádza a prečo Chorváti bojujú s farbami… že by ten nádherne tyrkysový Jadran všetky ostatné farby valcoval?:))
…a tak som na víkendovej prechádzke pozorovala farby prírody – ešte pred týždňom svietivo žlté listy javorov začínajú naberať oker (aj to skôr v šušťavom prevedení pod nohami)… duby sa už nahodily do hneda… suchá tráva zbéžovela  a dostatočne vlhké lúky si ešte stále udržujú zeleň, aj keď už nie tú priam sviežu… nad tým modrá obloha a červené vodítka psov okoloidúcich…a tak som si spomenula na temperky na LŠU-čke… na konci hodiny sa zväčša farby chtiac-nechtiac zliali do nejakej neidentifikovateľnej šedohnedej…. ešte nejaký ten novembrový dážď a príroda si ju namieša tiež… a potom už môže prísť len biela -hmla –  srieň – sneh… a šušťanie listov nahradí ticho…
… a tak sa snažím spomenúť si na jednu knižku z detstva o farbách… a nie som si istá, či v nej naozaj bola táto básnička od Kristy Bendovej:

Ja som kvietok – fialôčka.

Aké nebo, také očká,

aká tráva, také šaty,

hrej ma slnko, lúčik zlatý!

… a tak by sa dalo ešte pojednať o farbách z hľadiska dejín výtvarného umenia, psychologického pôsobenia, použitia v rôznych kultúrach… videnie a vnímanie farieb od kmeňových spoločenstiev po senzibilov… prípadne farboslepých… farby podľa Feng shui… alebo podľa čakier… elektromagnetické spektrum… dúha… no proste farieb by bolo aj na sto traktátov… a to už ani nepokračujem o čiernej a bielej :)))—nabudúce…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
barevný svět 
Colors 
Sweet November 

… s prianím pestrého vonkajšieho i vnútorného sveta sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a vo Zvolene koncom tohto týždňa prebieha klasický novembrový VAD 
p.s.2 – a tak som si nedávno kúpila zubnú pastu – podľa lekárničky  s veľmi liečivými účinkami… jej farba  – po vytlačení na kefku – bola dosť prekvapivá – neidentifikovateľná… ani sa nedá povedať, že ružová, skôr ako keď do bielej namiešate červenú… každopádne dosahujúca ambivalentný psychologický efekt, ale verím, že liečivá – chutí zaujímavo :))

.. a tak som videla minulý týždeň ako prší… nie, nebolo to včera, keď pršalo, mrholilo a miestami priam lialo asi na celom Slovensku… pred týždňom na modro svietila ešte bezoblačná obloha babieho leta… a nepršal dážď… po mrazivej noci a mrazivom ráne pršal strom… listy… skoro ráno bol ešte celý žltý a ako zafúkal vietor postupne odhora smerom dolu lístie opadlo… akoby sa vyzliekol… bol takmer nahý, na vrcholku ostalo len pár orechov pre veveričky… a tak mi opäť vynoril ten český výstižný názov: „listopad“…… a tak sa pred 201 rokmi  – konkrétne 26. novembra 1820 – konal pamätný koncert 9-ročného Franza Liszta v dnešnej Bratislave – konkrétne v záhradnom pavilóne dnešnej univerzitnej knižnice – začiatok jeho hudobnej kariéry… a tak musím konštatovať, že v novembri niektoré Listy (jeho tatko sa vraj podpisoval práve takto:) nielen padajú ale sa aj dvíhajú vysoko …nielen vo vetre…
…a tak ak pohľadnice pohladia (minimálne pohľad)… čo potom list?. .. korešpondenčné lístky so správnou odpoveďou zašlite na adresu „…tři jedničky padesát…“.. aj keď majú u nás listy tak praktický názov – predpokladám vychádzajúci z „listu papiera“… zrejme to vychádza z „úradných listov a listín“… ale existuje „súkromný list“ (ten zvyčajne neprichádza formou doporučenej pošty:) – dopis – opis – túžba – vyznanie… séria listov alebo výmena listov – korešpondencia….  Listy J. G. Tajovského a jeho ženy Hany Gregorovej (nie nie je to korešpondencia cez storočia so súčasnou herečkou rovnakého mena:)…. alebo Satinského Listy Oľge… a Havlove Dopisy Olze… ktoré naopak neboli len pre Olgu… listy na vojnu – z vojny – z pionierskeho tábora – liečenia… listy na veľkú diaľku alebo z „izby do izby“ – napríklad medzi D.U. a J.U. ….čítať alebo nečítať cudzie listy?… je pisateľ zmierený s ich zverejnením… a čo, keď o tom už nemôže rozhodnúť?… mal ich spáliť?… nestihol… je láska nadčasová a nadlistová?… ide o intimitu, či atmosféru?… a čo listy nikdy neposlané?… a nezabúdajme na listy vo fľaši:))… a nedá sa nespomenúť na slávne fiktívne – dobre, literárne listy … napríklad – v Puškinovom Oneginovi….nesmrteľný list Tatiany… odpoveď prišla až po rokoch… neskoro, neskoro „milý zbytočný človek“… mimochodom mne sa páčil aj film s Ralphom Fiennesom s názvom Onegin 

…a tak by som mohla porovnávať neporovnateľné  – listy písané perom na papier a listy mailové … to úhľadné písmo starej mamy v listoch jej sestre je ťažko napodobniť… nehovoriac o diakritike, gramatike veľkých a malých písmenách a štylistike… a čare čakania niekoľko dní, týždňov, rokov na odpoveď…
… a tak na záver témy otázka: píše vlastne ešte niekto listy perom na papier? – rozhodne „áno“ – poznám minimálne jedu takú pisateľku:…. neter v predškolskom veku sa naučila písať tlačené písmená… a píše nám listy: najprv samozrejme oslovenie: „MILÍ alebo MILÁ v spojení s konkrétnym menom… a potom LÚBIM ŤA (zvyčajne ešte niečo pridá: napríklad mne napísala aby som dobre oslávila svoje narodeniny:)… a nakoniec podpis…. (píše listy, lebo s mobilom a laptopom sa ešte nesmie hrať:)))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Liszt
listopad
Letter od B.S.
The Box Tops

…s prianím príjemného obdobia padania listov a aby ste do schránky (poštovej plechovej:) dostali aspoň raz za rok pohľadnicu sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1: a tento mesiac (celkom jedno, či november alebo listopad) – opäť začína Mesiac fotografie 
p.s2. – a v exteriéri pred Galériou na Tehelnej vo Zvolene 4.11. o 16.00 vernisáž výstavy fotografií J. Skřipského