….a tak …. Katarína na lockdowne… pardon – niekde v Telgárte možno aj na ľade…. a tak písať o tom, že pred dvoma rokmi som bola na nejakej Katarínskej zábave – zvláštna spomienka… aké témy som vtedy riešila… niečo vtedy strašne dôležité… z dnešného pohľadu celkom banálne……. a tak… mohla by som aktuálne napísať o tom ako mi včera v jednom fast-foodovom okienku (nechcela som ísť z rôznych dôvodov do reštaurácie, hoci sa dalo…)… jednoducho – nedali mi k hranolkám (či hranolčekom?… to znie akoby boli vystrúhané z dreva…) omáčku… ale keďže to jedlo bolo darčekom od kamarátky (mala som takú poukážku na jedno menu), spomenula som si na darovaného koňa a jeho zuby… a nešla som sa sťažovať… a tiež som na to prišla až v teple kancelárie a nechcelo sa mi kvôli tomu von na ulicu… a nemáme v budove výťah… ale zas sedíme len na treťom poschodí… myslím, že v budovách dvoch ministerstiev (financie a pôdohospodárstvo) sú do dnes funkčné špeciálne výťahy: „paternoster“ – musím priznať, že mám voči nim rešpekt… priam strach… nastupovať a vystupovať do a z niečoho, čo je v permanentnom pohybe… aj keď to nie je vlak (ten naopak niekedy v pohybe ani nie je – ale o tom už bolo dosť v iných traktátoch)… uf, nie som kaskadérka…a tak, hoci sme sa na gymnáziu (povinné voliteľné predmety: strojárstvo)… učili o výťahoch aj o technickom princípe „paternosteru“ – o jeho názve nám v 80-tych rokoch nikto nič nepovedal… a tak som sa to dočítala až včera: názov vraj vychádza z jeho podobnosti s korálkami ruženca alebo „modlitebnej šnúry“ pomocou ktorej sa modlil „Očenáš“… )…a tak opäť latinčina – otec: „pater“, taliansky: „padre“, luxembursky: „papp“, anglicky: „father“, nemecky: „Vater“, česky: „táta“, velšsky: „tad“, maďarsky: „apa“, chorvátsky: „otac“, slovinsky: „oče“… slovensky: „otec“… otče náš…….. a tak… je niekedy ťažké písať o rodičoch … hoci poznám aj takých, čo si to trúfnu a vylejú do kníh svoju holú skúsenosť a znášajú kritiku ako nahý v tŕní (spisovateľ spisuje, čo zažil)…… a tak… je niekedy ťažké písať o rodičoch keď tu sú… a ešte ťažšie, keď tu nie sú… keď sa človeku nechce písať… a už vôbec nie písať v tretej osobe… keď by sa chcel radšej rozprávať… aspoň cez telefón…
…a tak… neviem, neviem presne čo je v nebeských plánoch naplánované… za posledné dva – tri roky odišlo v mojom okolí toľko otcov… sú pozvaní na nejaký nebeský snem, zjazd, konferenciu, poradu…. dostali povolávací rozkaz?… „Pater noster, čo sa deje…?…a odpusť nám naše viny…“… a tak pred týždňoch zaznela „Balada o poľných vtákoch“ v rovnakom čase pred dvomi zhromaždeniami – v Prahe aj vo Zvolene… návštevníci v čiernom (nie, žiaľ žiaden koncert Depeche… a čierny piatok je – podľa kalendára zajtra….)
…nad ľudskými vtáčie cesty vedú.
S nimi môžeš ísť
tam kde hviezdy spať… /K. Peteraj
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Stairway To Heaven
Heaven
Who wants to live forever
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím božej milosti pre všetkých…nás na zemi i tých na nebesiach… na ceste… vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – 19.11. bol podľa lunárneho kalendára medzinárodný deň mužov…
p.s.2 – 22.11. vstúpilo slnko do znamenia Strelca…
p.s.3 – a meniny týchto dní: Emília, Katarína, Milan, Henrieta, Andrej… Ondrej… dobre oslávte, nech ste kdekoľvek💛
