…a tak… ani som si nemyslela, že tento traktát bude naozaj na túto tému… ale.. ale nedá sa inak……. a tak pekne po poriadku… za: a/- nevyžívam sa v objednávaní a vracaní „vecí“ cez internet a kuriérov (ale sem – tam niečo objednám:))…… za: b/ – úprimne povedané, fakt som netušila kedy a ako otvoria iné obchody ako rozličné tvary – „lidlolandy“… a tak som si povedala, že predsa len niečo kúpim cez internet (Vianoce..)… a tak som jedného večera „šla na vec“…a tak sa mi nakoniec podarila „hviezdna konštelácia“… pootvárala som niekoľko okien… tovarov… niečo sa mi zdalo ako dobrý výber, ale nedarilo sami zrealizovať prevod… niečo šlo zaplatiť hneď… a niečo som doobjednávala na druhý deň… niečo nakoniec zrušila alebo odignorovala… a hlavne – nerobila som si o svojich postupoch žiadne poznámky… dôverovala som tomu, že: „niečo z toho bude“… a tak som postupne pozatvárala okná… a postupne mi začali prichádzať maily a sms-ky …. a jedna z nich znela cca: „dnes večer vám doručíme váš balíček číslo…“… lenže!: v čase, keď mi volal kuriér, že stojí pri bráne, som riešila iný hovor… a keď som dotelefonovala ( a skutočne to nebol dlhý telefonát) – okamžite som mu zavolala naspäť a on, že sa mi nedovolal a že už je preč…. a hoci sa priznal, že nie je ani na konci ulice, povedal mi, že má toho veľa a že sa rozhodne nevráti… a na ďalší deň hlásili kalamitu!!!…. a tak som sa celkom tešila na to ako mi na druhý deň ten kuriér doručí zásielku ako v rozprávke: soby či losy a sane… pokojne aj ruská trojka… v stanovený čas som sa večer vyskytovala doma.. naozaj:))… ale nič mi nebolo doručené… bez vysvetlenia (veď načo – je predsa kalamita!!!…) prišla len sms-ka, že tovar bude doručený až na ďalší deň… no dobre, povedala som si – uvidíme… a tak na tretí deň ráno prišli rovno sms-ky dve…. v jednej z nich „dnes vykonáme posledný pokus od doručenie vašej zásielky“… nebola som schopná skúmať, čo by sa stalo, keby človek nebol doma…. a aj zo zvedavosti – že chcem vidieť toho kuriéra, ktorý sa odmietol vrátiť pár sto metrov…. jednoducho budem doma a že to si nemôžem nechať ujsť… (čo ak by si zobral ďalší týždeň dovolenku, prišiel by niekto iný a kontinuita príbehu by sa rozpadla?)… a tak keď zavolal, šup-šup čižmy na nohy a… nabehla som k bráne… cestou som stretla susedu s balíčkom… pomysla som si, že aj dobre, že prišiel o dva dni neskôr, roznosí toho viac… nenápadný nevysoký pán v bunde a čiapke (v tom prítmí ani neviem, či mal respirátor alebo rúško:) stál pred vstupnými dverami… požadoval po mne čísla zásielok… a tak som nadiktovala obe čísla …. pán si to poznačil…. a povedal: „dovidenia!“… myslela som, že som zle počula a že ide zobrať zásielky do auta… a tak som tam stála a čakala… kuriér nastúpil do auta, naštartoval a popred môj udivený zrak odišiel… chvíľu som ešte ostala stáť… a aspoň v tú chvíľu som od prekvapenia na nič nemyslela (lebo inak mi hlavou chodí asi tisíc myšlienok za sekundu:))… takže: „pán kuriér, ďakujem za toto meditačné cvičenie!“… keď auto zmizlo za zákrutou a mne už trochu začínalo byť zima, všimla som si na múriku pri vchode dve nerovnaké krabice… pozrela som sa na ne bližšie a… aha, moje meno!!!… náhle mi bolo priam do smiechu… tá druhá krabica bola tak veľká, že sa takmer nedalo ich naraz odniesť… dostavila sa taká zvláštna eufória typu: „podarilo sa!“… krabice boli tak hermeticky uzavreté, že aj napriek označeniu OPEN sa bez použitia hrubej sily – resp. veľkých nožníc – nedali otvoriť… otvorila som najprv tú menšiu a v nej presne to, čo som si predstavovala a tak povzbudená som rozdrapila aj tú druhú… a tak – náhle dejavu… v druhej krabici, hoci väčšej, bola úplne rovnaká vec ako v prvej… moja, v tej chvíli ešte stále euforická myseľ, to vyhodnotila tak, že som za odmenu (zrejme nevhodný postup kuriéra) dostala hneď dva kusy… v hlave mi začalo nabiehať koho by potešila tá druhá vec… a s pocitom dobre vykonanej akcie som šla spať… a s týmto pocitom som aj vstávala a ráno vyzeralo svetlé až kým, až kým mi nenapadlo, predsa len skontrolovať tie prevody a objednávky… a tak nastalo pragmatické precitnutie: objednala som dvakrát tú istú vec… jednu som zaplatila kreditkou a jednu debetkou… ou… o no!!!! …a tak som napísala do spoločnosti… s.o.s…. ako vám to mám vrátiť….???… už mi prišla aj odpoveď a zbieram sily na to vracanie:)))… a tak mi vzápätí nedalo a začala som objednávať niečo ďalšie a nabehlo mi toto:))))
V košíku máte tovar v hodnote 11,51 €….
Nakúpte ešte za 117,49 €!!!!... a dopravu máte zadarmo…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
please Mr. Postman
pocket calculator
blues „pre poštárku“
… s prianím príjemného predvianočného času… a nech vám kuriéri donesú len to, čo naozaj chcete:))) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a lunárny kalendár radí: „Hľadajte vo všetkom to dobré!“
p.s.2 – ako postupne dobiehajú moje skvelé objednávky… príbehov by bolo aj na tri traktáty – osobná reality šou:))
p.s.3 – včera som bola na pošte poslať nejakú úradnú zásielku a len tak konverzačne som sa pýtala za koľko príde list – aj v rámci Ba – vraj aj 2 týždne!!!
p.s.4 – „kuriér“ (slovník cudzích slov, 1997): osoba dopravujúca dôležité vojenské alebo diplomatické správy, zvláštny rýchly posol….
