Mesiac: január 2022

…a tak cez víkend tak fučalo, že som si pripadala ako na „větrné húrce“… alebo „veternej hôrke“…preklad „búrlivé výšiny“ mi zatiaľ prišiel trochu extatický.. aj keď…v noci to vyzeralo desivo a búrlivo, ale cez deň, keď sa striedali hodiny slnka, dažďa, krúpov, slnka… a medzi tým poryvy vetra, tak to predsa len pôsobilo skôr dynamicky ako desivo… a tak som z mrazničky vytiahla hurky a dala ich upiecť… keď hurka, tak hurka! :)) 
…a tak prichádza nielen nový mesiac ale aj „ďalší nový rok“ – najmä pre ázijské krajiny – „rok Tigra“ – konkrétne vodného tigra… podľa špeciálnych výpočtov jeho lunárny cyklus začína 1. 2. 2022 a solárny cyklus začína 4.2.2022… a medzi tým 2.2.22 Hromnice… o hodinu viac!!!… … a tak som si spomenula, že prvý hrom a blesk v tomto roku som videla/počula 17. januára – taká zvláštna večerná búrka to bola… ale podľa pranostík bývajú prvé búrky práve okolo Hromníc… ale čo na to Tiger??? – no vraj sa treba pripraviť na búrky a plavby po rozbúrenom oceáne… za svetlom… netrpezlivá energia… pochopenie súvislostí… učenie, aj keď bude asi chýbať niekedy metodika i disciplína… 

Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala (vodou). On (učiteľ) bol v zadnej časti lode a spal…. Vietor prestal a nastalo veľké ticho…A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! EŠte stále nemáte vieru?“… Mk 4,37-41 (úryvok)

… a tak TIGER! – symbol sily, moci, neskrotnej citovej prudkosti… zobrazenie tigra je v Ázii s obľubou používané na vývesné štíty domov ako ochrana pred ohňom, lúpežníkmi ale aj geopatogénnymi zónami… vo svete orientu vzbudzuje tiger rešpekt a je predmetom množstva legiend… aj jeden kamarát hovorieval: „Neťahaj tigra za fúzy“… a tiež sa hovorí, že: „Tiger sa nehladká – obdivuje sa na diaľku. A keď spokojne zavrčí, je to tesne pred skokom…!“ 
… a tak tiger a rok 2022 – vraj dôležité budú medziľudské vzťahy (možno ešte dôležitejšie ako inokedy:)… spolupráca, priateľstvo, srdečnosť, senzitivita, vzájomné inšpirovanie sa, tolerancia, rešpekt, obnova spojení a prepojení medzi ľuďmi, komunikácia…. na druhej strane – predpokladá sa stres… a emočná preťaženosť (aj s tej komunikácie:)… preto sa odporúča:  chodiť von … a to nielen slovne, ale aj doslovne – fyzicky… prechádzky, šport, tanec…cestovanie… hýbať sa … dynamicky… spolu s tigrom…:))
… a farby, ktoré sa odporúčajú pre jednotlivé znamenia v zvieratníku: Potkan: červená a modrá, Vôl: červena a žltá, Tiger: oranžová, čierna a modrá, Zajac: zelená, fialová a oranžová, Drak: žltá a biela, Had: mandarínková, azúrová a strieborná, Kôň: zelená, modrá a červená, Koza: jasne žltá, Opica: biela a bledomodrá, Kohút: žltá, Pes: žltá, čierna a sivá, Prasa: žltá, zelená a čierna:))… a tak ešte pár rád  – dôležité dátumy: 1.2. o 7.30 – Deň úspechu (dobré na začiatok projektov), 10.2. o 15.30 – Deň stability (dobré na začiatok dlhodobých projektov), 27.9. o 16.30 (otvoriť niečo nové… asi tým nie je myslená nová fľaša šampanského… ale prečo nie?:)) a 3. 12. o 13.30 – rovnováha – hlavne v oblasti vzťahov… a v oblasti F.S. – v bytoch alebo domoch, kde žijeme a pracujeme, by sme sa mali zdržiavať hlavne v ich severných a južných častiach (sever – štúdium a vzdelávanie, severovýchod – prosperita, juh-financie…

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Eye Of The Tiger 
Pulnoc_Tygr 
PPU_Tygr
Než je dnes člověku 50_Tygr 
Angel Of Harlem 

…s prianím Šťastného nového roku Tigra! sa sa vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – informácie použité z webinára Akadémie čínskej metafyziky a z rôznych článkov na webe – podrobnejšie info nájdete kdekoľvek:))
p.s.2- a Tatianam, Erikám a Veronikám – všetko najlepšie!
p.s.3- a lunárny kalendár odkazuje: „zmeňte svoj život k lepšiemu – budete šťastnejší!“ – pomôže vám film „Tiger a drak„?:)) 

… a tak som mala chuť nazvať tento traktát… niečo ako „povianočné vracanie“… ale prišlo mi to tak nejak neprimerane nechutné… už je čas na vianočné prejedanie len s úsmevom a zbiehajúcimi sa slinkami spomínať – oj či by som si dnes nedala zemiakový šalát alebo opekance s makom? … no dala:))
… a tak nemyslela som na jedlo, ale vracanie tovaru – darčekov – ako som sľúbila v jednom z predošlých traktátov… idem na to:
… a tak som minulý týždeň zrealizovala poslednú transakciu na tému povianočnej výmeny.. ale pekne po poriadku:
… a tak pokiaľ som si myslela, že lekcia „naháňanie kuriéra v kalamite“ je už dostatočná… nie, nebolo to tak!!!… pod stromčekom sa našli ďalšie dva predmety, ktoré „bolo treba riešiť“ (jeden poškodený a druhý – nesediaci strih)… a tak som si po predošlej „prekonanej skúsenosti s kuriérom“ myslela, že už čo-to viem a že vec(i) s ľahkosťou vyriešim… ale nie… lekcia si vyžadovala nové skúsenosti… Nejako sa to komplikuje… pomyslela som si a večer zhliadla rovnomenný film, ktorý však nebol o nakupovaní…:))…a tak som zistila, že nie každý tovar príde vyzdvihnúť kuriér k vám pred dvere… s niečím treba ísť na poštu (po pomerne vyčerpávajúcej komunikácii s firmou… ponúkali mi zľavu, ale načo mi je zľava na poškodený darček, ktorý nik nechce???)… a na pošte mi povedali, že ak sa ho chcem definitívne zbaviť… musím doplatiť ešte dve eurá za nadrozmerný tovar!!!… sekundu som teda váhala, čo s tým, ale spiatočný lístok do Košíc (sídlo onej firmy) by bol predsa len drahší ako poštovné… za súkromné lekcie sa platí:))… a tak ešte tá minulotýždňová akcia…. najprv som chcela zvoliť na vrátenie kuriéra alebo poslať vec poštou (neodradená predošlou skúsenosťou), ale v momente, keď som šla na krabicu písať adresu, zistila som, že mi tam priamo ide MHD!!!… ó aké zjednodušenie s prísľubom priameho kontaktu s  človekom!!!… a tak som krabicu nechala krabicou, zabalila vec do igelitky a išla do „kamennej predajne“… dúfajúc, že vec vymením za peniaze… ale nie!!!… skúsený a dôveryhodný predavač (inak celkom sympatický:) mi jasne vysvetlil, že možná je len výmena… nemienila som pôvodne niečo vymieňať za niečo… ale nedalo sa inak… vianočný darček som kúpila príliš skoro! – hneď na začiatku decembra!…. a tak mi poradil, aby som si vybrala viacero tovarov, nechala ich doručiť na predajňu bez zaplatenia…. a prišla si vybrať a vymeniť a samozrejme doplatiť:))… a tak ma tam minulý týždeň čakali jedny zimné topánky, jedny turistické na prechodné obdobie a sandále na leto… a tak som sa nakoniec vracala na druhý pokus v starom kožúšku s novými sandálkami na leto… keď sa ma leto opýta, čo som robila v zime, tak verím, že táto lekcia bude u mňa už hlboko pod kožou nezabudnuteľne vytetovaná do pamäte:)))… a tak si hovorím, že by som si niekedy mohla čítať aj „obchodné podmienky“, keď niečo objednávam… ale človek chce byť pozitívny (nie v dnešnom všeobecnom slova zmysle:)… len optimisticky naladený… veriť, že čo objednávam nebudem musieť vracať (a tým nebude nutné čítať ani tie obchodné náležitosti:)… a tak včera v jednom dokumentárnom filme radili, aby si ľudia, keď kupujú umelecké diela, riadne prečítali podmienky „vrátenia tovaru“!!!! – najmä, ak sa neskôr zistí,. že išlo o falzifikát!!! ( a to sa nejedná o lekciu s dáždnikom za 30 euro!!!:))… a tak som zbystrila pozornosť… niečo som sa snáď len naučila… a keď budem kupovať originál napríklad od Vermeera, tak to iste zúročím (dôležité je stanoviť si osobný adrenalínový vnútorný finančný limit pre čítanie obchodných podmienok!!!:))… a tak ďalšia lekcia čaká v Prahe – Národná galéria ponúka výstavu falzifikátov s nečakaným názvom „Falza„:))… medzi inými tam doputoval aj jeden z najznámejších falzifikátov „Vermeerov“ Kristus a cudzoložnica od Meegerena… ale ak by ste sa niečo od Vermeera chceli naučiť a pozrieť sa na vec nie len z obchodníckej strany… tak sa ponúka film Dievča s perlou…:))

„Najhoršie na hľadaní pravdy je to, že ju nájdeš“… R. G

…. a tak si hovorím, že keby som kúpila nejaký skvostný a šialene drahý falzifikát… to by ešte len bola lekcia!:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
s. Mc.L. Angel 
HZM 
modlitba za Kryla...

… s prianím príjemného „dojanuárovania“  a úspešných nákupov sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – …“teraz nie je čas na komplimenty„… zaznelo v istej chvíli v pondelok – vo filme Pianista… a to bol práve 24.1. –  Deň komplimentov… Ďen spomienky… je 27.1….film Pianista točil Polanski pred 20-timi rokmi vo Varšave… v štvrti Praga…(má úplne odlišnú atmosféru ako „znovupostavené mesto“ na druhom brehu rieky)…
p.s.2 – a ponúkam dve celkom čerstvé zimné dekupáže – samozrejme s použitím obrázkov od neznámych autorov servítok:)

… a tak minule kolegyňa na porade utrúsila: „som v kolektíve od troch mesiacov…“… zjavne tým nemyslela rodinu, ale fakt, že ako trojmesačná bola odovzdaná v jasliach, aby jej mama mohla zodpovedne plniť svoje pracovné povinnosti… a tak som si uvedomila, že som doteraz vždy ľutovala priateľov, ktorí priznali, že absolvovali jasle…. (zrejme v mojom postoji zohrávali rolu aj socialistické filmové týždenníky, ktoré ukazovali mamičky lifrujúce pred šiestou ráno (za zimnej rannej tmy) svoje ospalé detičky do závodnej škôlky alebo jasličiek…fakt srdcervúce… v historickom týždenníku podané ako bežná súčasť života)… ale teraz, pri zvláštnom nadšení alebo hrdosti v hlase spomínanej kolegyne som trošilinku svoj doterajší postoj začala prehodnocovať… (osobne som trpela aj pobytom a nespávaním v škôlke, čo by so mnou urobili jasne nevedno:))…a tak som si hneď spomenula ako som v dobe, keď som o takmer permanentnom home-office ani nesnívala… v januári rada chodievala cez obedňajšiu prestávku, alebo ešte lepšie po práci za prítmia alebo priam za tmy po bratislavských kostoloch, aby som videla ich výzdobu, svetielka na stromčekoch a hlavne jasličky… a tak musím teraz skonštatovať – nie, nie je to, v mojom prípade, nejaká záľuba z detstva… je to záľuba pripomínajúca detstvo!… v detstve sme chodili len do jedného kostola, a to na Vianoce ani tak nie (asi ma tam nebrali, lebo v starom kamennom kostole bola zima)… ale doma v teple mali starí rodičia pod ich – pre mňa najčarovnejším stromčekom na svete – drevený betlehemček z prírodného dreva… vyzeral ako krabička preklopená na bok a v nej drevené postavičky a zvieratká a nad nimi jedna hviezda s chvostom… netušila som v detstve, že existuje hviezdokopa „jasličky“… pravdupovediac som ani nevedela kde na svete je miesto, vlastne mesto, ktoré sa volá Betlehem…. a tak útroby netu ponúkajú informáciu, že prvé jasličky, alebo betlehem… inicioval cca pred 800 rokmi v Taliansku v meste Greccio sv. František z Assisi – boli to tzv. „živé jasličky“ – resp. živý obraz… v Taliansku sa potom rozvinula živá tradícia výroby betlehemov – hlavne z dreva…. ale neskôr sa začali vyrábať aj z iných materiálov… a tak sa mi zdá – z môjho prieskumu, že sa v kostoloch zrejme vystavujú tradične stále rovnaké jasličky (atmosféra sadrových postavičiek a scénicky nasvieteného výjavu je dôležitejšia ako umelecká kvalita… tá sa v posledných dňoch hodnotila skôr na ME v krasokorčuľovaní – no štvorité skoky boli tiež nutné k víťazstvu:))… niektoré betlehemy sú fakt rozsiahle – či už veľkosťou alebo množstvom postáv, krajinkou okolo… niektoré sú vymyslené tak, že figúrky v nich sa aj pohybujú… na Slovensku je známy betlehem v Rajeckej Lesnej (videla som ho len na obrázkoch… ale ak ste mali možnosť vidieť naživo – pošlite foto))… a v niektorých kostoloch bývajú aj výstavy betlehemov – neviem či aj tento rok, ale vystavené bývali napríklad vo Františkánskom kostole – vlastne kláštore… boli tam aj betlehemy v orechovej alebo kokosovej škrupinke… niektoré ľudovejšie prevedené a iné celkom rozprávkové… a tak som tento rok videla len zopár jasličiek… a niektoré len „spoza skla“…. niektoré bývajú v kostoloch pomerne krátko a hneď po troch kráľoch ich skladajú, iné osviežujú zimu dlhšie – ešte pred pár dňami som zistila, že tu neďaleko v modernom a relatívne novom kostole(má len 20 rokov) s celkom štýlovým belostno-hnedkastým interiérom je v maštaľke jasličiek asi najviac sena v celom hlavnom meste (možno je to ešte seno od veľkonočného baránka, ktorého tam chovali v ohrádke pred vchodom:))…

 …buď chválený, môj pane
sestrou lunou, hviezdami,
ktoré si jagavé a krásne
rozvial nebies cestami… 
Pieseň brata slnka (úryvk) Sv. František z Assisi

…a tak ak nemáte vzťah k romantike jasličiek a ich jasu do zimnej tmy a chladu (alebo ak aj máte:)… odporúčam aj iný rozprávkový zážitok – práve sprístupnenú výstavu ilustrátorky Boženy Plocháňovej (Danka a Janka, Meduška, Opice z našej police…) v galérii Danubiana… samozrejme môžete si tam pozrieť aj iné diela a výstavy (niečo sa dá prehliadnuť aj priamo od stola na webe galérie:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
poďme bratia do Betléma 
vianočná hviezda
Beautiful Star of Betlehem 

… s prianím príjemných dní januára… či v Betleheme alebo kdekoľvek práve ste sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a ak sa oddávate nejakým loptovým alebo „pukovým“ hrám – tak bacha na „jasle!!!“:))))
p.s.2 – pridávam pár foto zo spomínaných kostolov

• 

• 

• 

• 

.. a tak sa rok pomaly rozbieha… fakt pomaly… ani nie krok-sun-krok… a tak som si spomenula, ako raz jedna kamarátka takto začiatkom roka hovorila, že to netreba s aktivitami ani s prácou začiatkom roka preháňať… a tak som to minulý týždeň nepreháňala ani s tými krokmi a vďaka tomu som zažila pár MHD-príhod ako napríklad: …staršia pani s obrovským nákupným vozíkom sediaca v štvorke za šoférom – tvárou k ostatným spolucestujúcim (ako kormidelníčka nejakej lode… a ostatní – tak trochu jej poddaní:))… a z tých „ostatných“ najbližšie bol chalan pri dverách, ktorý, keď si na chvíľku sadol do prázdnej dvojky vedľa nej, bol o chvíľu „kormidelníčkou“ vypudený, aby uvoľnil miesto staršej dáme, ktorá cestovala len jednu zastávku a zdráhala si sadnúť… asi tak ako v známej scéne s babičkou v jednom českom filme, ktorú naliehavý šofér previezol len pár metrov za roh… a tak pani vystúpila a dvojka bola opäť prázdna a „kormidelníčka“ ju ponúkala chalanovi vyhodenému k dverám… ten odmietal pristúpiť na jej hru a zdvorilo odmietol… na čo ona (bez vetra v plachtách) zašomrala niečo v duchu: „dnešná mládež sedí len za počítačmi a bude mať ešte väčšie zdravotné problémy ako my“… očami hľadala podporu u ostatných pasažierov – druhá najbližšie som bola ja – tvrdohlavo som sa pozerala trolejbusovým oknom do tmy prázdnej Pražskej ulice…  a ďalší deň v električke… išla som dlhšiu trasu a bola som celkom príjemne uvelebená vpravo pri predných dverách… na vedľajšom trojsedadle sedela dievčina a keď si oproti nej sadol celkom sympatický muž (ak sa to vôbec cez respirátor dá zistiť:)… nejak demonštratívne si odsadla (nie som si istá jej dôvodmi)… a pristávajúc na jednej zo zastávok som periférne zbadala staršieho pána ako študuje grafikon…aj keď na tej trase chodí len jedna linka… a ten spoj stál práve pri ňom… stihol nastúpiť v poslednej chvíli a sadol si oproti mužovi v trojke… muž pánovi taktne naznačil, že v tej rýchlosti si nenasadil respirátor a pán po nasadení respirátora chytil rozprávačskú slinu, vedomý si svojho veku a svojej svižnosti, sa začal vypytovať muža, že koľko má rokov a nabádal ho aby hádal koľko má on… keď vysvitlo že má viac ako dvakrát toľko ako muž skonštatoval, že mal dvoch synov, jeden umrel a druhý má 74 – to som sa obzrela (ako vyzerá muž, čo mal syna v 14-tich?!)… ale pán sa vzápätí opravil, že 47… a hneď pokračoval, že vôbec nepočul prichádzať električku, že vlastne nežije v Bratislave a že kedysi v tomto meste platilo, že „za električkou a ženou sa nebeží…“.. na čo mu o polovicu mladší muž decentne oponoval, že za niektorými sa predsa len oplatí… ale neviem, či to počul (keď nepočul ani električku…)… a ja som už vystupovala… a tak som si spomenula na iný výrok, že za niektorými babami sa nechodí peši do Petržalky… (hlavne ak bývajú niekde úplne inde:))… a tak som si na sviatok zjavenia pána pozrela priamy prenos z Vatikánu… papa Francesco (zjavne starší ako spomínaní pasažieri MHD) hovoril, okrem iného: 

„mnohokrát sme už zaparkovali – bez túžby ísť ďalej  – vo formalizme“

… a potom ešte o Van Goghovi a o tom, čo ho primälo ísť v noci von (zo svojej komfortnej či diskomfortnej zóny) a maľovať hviezdy…… a tak sa za posledné tri týždne v TV trikrát objavil Jack Lemmon… ako „skvelá basistka“ vo filme „Niekto to rád horúce„… ako americký podnikateľ v Taliansku vo filme „Nebožtíci prajú láske“  (dabing s Kopeckým!)…a ako mladý dôchodca v „Grumpy old men“(=Nevrlí starci, ale CZ aj SK preklad znie „Daj si pohov, kamoš!“ – na základe čoho som tento film dlhodobo zaraďovala do tínedžerskej kategórie… ale nie!!! nenechajte sa oklamať … a najagilnejší je tam Jackov 94 ročný  otec:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
život na Marse
anjel Elvis
Why Annie? 

… s prianím príjemných, viac či menej mrazivých dní sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a lunárny kalendár hovorí: „Buďte na seba láskaví“ (sami na seba i navzájom:))
p.s.2 – „daj si pohov!“ hovoria si asi v rámci ŽSR – cez víkend som zažila dva odrieknuté vlaky… (a xy radí: bez ploskačky s rumom nechodiť na vlak:))
p.s.3 –  a na stole kvitne zlatý dážď – žiadne cielene natrhané „barborky“ – náhodné konáriky z vyťatého kríka tu neďaleko… kde sa bude stavať zrejme na jar nejaký rodinný dom…

… a tak, kým som zhľadúvala tú sliepku, ktorá by ma presvedčila o tom, že na Nový rok je slnečného svetla viac „o slepačí krok“, tak som preflákla v priamom prenose tradičný koncert… ale záznamy  sú prístupné… a tak som si na večer pri pohľade na rozžiarenú oblohu nad Viedňou (za Devínskou Kobylou)… a pri zvyškoch vianočných oblátok  tento zážitok predsa len nenechala ujsť… (možno to znie snobsky, ale kto videl – vyskúšal – vídava ale hlavne počúvava, ten mi prisvedčí, že v Straussovských melódiách je nejaký „kód optimizmu“… človek začne tancovať valčík tam kde práve je – tak ako vie… hoci priznávam, že niekedy len v duchu… vtedy sa dá primyslieť aj tá róba – mnohovrstevnatá sukňa z mušelínu, ktorá sa  našuchorene vlní okolo lýtok a jej jemné šteklenie cez silonky povzbudzuje tanečnice a šteklenie cez naškrobené nohavice tanečníkov… k ďalšiemu a ďalšiemu točivému pohybu… v rytme… Perzského maršu (Perzia bola na území dnešného Iránu a mušelín – jeho názov pochádza z názvu mesta Mosul v dnešnom Iraku…)

… a tak, aby nebolo optimizmu málo, tak nám je dopriata aj filmová prechádzka letnou Viedňou – niekedy o piatej ráno…až som rozmýšľala, či je to vôbec možné, aby boli ulice metropoly tak prázdne… hoc čas epidémie… ale predsa!!!… alebo práve… mali zákaz vychádzania, žiadni turisti v uliciach – tak poďme to využiť (na propagáciu turizmu:))?, či mnohopočetný televízny štáb zatarasil vybrané ulice, aby vyznela len architektúra a podivuhodná módna kreácia slečny, ktorá sa so svojim „líblingom“ túlala po ranných uliciach…. ale o to pokoj… cez hlavnú prestávku ponúkli Rakúšania celé Rakúsko – svetové kultúrne dedičstvo UNESCO v tých najlepších farbách – s motýlím dronom… fakt krásna prechádzka… odporúčam –

nechať sa uniesť do leta i lesa, do miest i k vode… a potom to vyjadriť v nejakej hhudbe či Óde:))

… a tak viedenskí filharmonici pod taktovkou Daniela Barenboima (narodený v Argentíne, momentálne žijúci v Berlíne)… sála obsadená na 60 percent – šalamúnsky – všetci sedeli na prízemí… voľné ostali balkóny…čo v záplave kvetov v staroružových odtieňoch vlastne ani nebolo vidieť…
https://en.wikipedia.org/wiki/Daniel_Barenboim

… a tak som nakoniec predsa len videla prvého januára na výlete jednu sliepku… ako sa prechádza po streche kurníka, ale zamračilo sa a ťažko sa to svetlo ešte meralo… ale keď slnko zapadalo, oblaky sa premenili na ružovo-mušelínovú krásu… a tak verím, že svetla bude viac  a viac a to nielen na oblohe ale aj v nás:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Vienna calling 
Indigo marš… 
Perzský marš 
Radeckého marš 2022
… s prianím všetkého dobrého v novom roku a sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a na Tri krále… o krok dále!!!
p.s.2 – a v piatok nech sa ešte predĺži ten krok!!! 7.1. bude vraj „Deň svižnej chôdze“ – ale pozor – to hovorí SK lunárny kalendár – v CZ bude vraj „Deň švihlé chúze„!!! – tak si vyberte a každopádne sa chodťe niekam štýlovo prejsť:))