Mesiac: marec 2022

..a tak minulý víkend nastúpil letný čas s razanciou leta… aj keď Martinské hole boli ešte pod snehom a listnaté stromy aj na „*Dolniakoch“ holé:)… a najbližší víkend sa podľa predpovedí má dostaviť apríl v plnej kráse – zima pretláča leto návratom k sneženiu…
… a tak som začiatkom tohto týždňa v záhradách, parkoch a parkových úpravách popri cestách videla kvitnúť narcisy… (všemožných odtieňov žltej a nad tým svietila jarná modrá obloha))))
… a tak som si spomenula na film s Jackom Lemmonom „Avanti!“ (alebo v SK-verzii: „Nebožtíci žičia láske“)… tzv. „cestovateľský film podľa divadelnej predlohy“ – odohrávajúci sa na Ischii – v Taliansku uprostred leta… ale keďže sa tam niekoľkokrát vyskytujú narcisy (ako najvýraznejšia kvetina)… tipujem, že Billy Wilder (američan z Halíča) natáčal tento film na jar celkom naschvál mimo hlavnej letnej sezóny… a najkrajšie kvety po ruke boli narcisy:)).. a tak má tento film svoje čaro dvoma mileneckými dvojicami… jednou, čo sa od hádok prepracovala do postele a druhou neviditeľnou… čakajúcou na miesto, kde by mohla navždy odpočívať… spolu… v pokoji… film sa dá zaradiť medzi tzv. „pohodové filmy“(ak niekomu nevadí väčšinu filmu nespokojný ale prudko pozerateľný J.L.) … doboví kritici pred 50-timi rokmi!!! (filmy natočené v roku 1972 dostávali cenu  v r. 1973) Avanti! príliš neocenili… nominovali na Oscara len B.W. za adaptovaný scenár (hoci J.L. získal za Avanti! Zlatý glóbus)… jednoducho „oscarové dožinky“ si užil film Kabaret (mimochodom ho mal B.W. pôvodne režírovať)… a Michael York, ktorý tam hral jednu z hlavných rolí minulý víkend oslávil 80-ku:))…a Oscara dostala zaň aj Liza Minnelli (Liza bola jednou z osobností predávajúcich minulý víkend tohtoročného Oscara… a našťastie žiadnu facku nedostala…)))… a za Kabaret dostal sošku aj „kaberetiér“ Joel Grey (…mimochodom otec Baby z Dirty dancing:))… to, že nakoniec bol ako najlepší film za rok 1972 vyhlásený Krstný otec spomínať nebudem:))

… a tak nebudem teraz rozvíjať ani tému mytologickej postavy Narcisa… (hoci by sa zrejme aj v dnešnej dobe našlo dosť paralel, odtienkov i mixov narcisizmu)))…zdá sa, že jeho príbeh a krása tohto jarného kvetu ovplyvnili jeho názov asi vo všetkých jazykoch (neviem to skontrolovať v hindu, japončine alebo arabskom písme:))….dokonca aj vo welštine je to „narcissus“… v maďarčine: „nárcisz“…. fínština: „narsissi“… žeby vo fínsku poznali cisárovnú Sissi?
… a tak som si spomenula ako som prednedávnom dostala balíček… teda skôr balík – darček – prekvapenie… v mail-schránke  svietila otázka: „Ako sa ti páči?“… a tak som hneď na druhý deň, ako mi prišla oznámenka, nabehla na poštu… očakávajúc nejaké knihy, staré fotky alebo niečo podobné…sošky som nečakala (a Oscara vôbec:) ale keď som otvorila krabicu, najskôr som vytiahla zeleno-béžový šál, ktorý celkom nezodpovedá môjmu vkusu… a potom… potom som pozerala niekoľko minút do krabice „ako puk“…medzi kusmi pomačkaného papiera a bublinkových fólií sa vynárali fragmenty… dve nohy zasadené do podstavca… potom ďalšie dve -trochu menšie nohy v podobnom podstavci… dlhé telo bez účesu a ženská hlava bez tela a potom ešte telo bez hlavy… no priznám sa, že som veci, tak trochu v šoku, bezhlavo povkladala naspäť do krabice, zakryla šálom (slúžil v skutočnosti na zaplnenie priestoru:) a odniesla na „odľahlé miesto v byte“… sadla som si  k laptopu a napísala odosielateľovi poďakovanie s prosbou o vysvetlenie…. na druhý deň… za bieleho rána som krabicu opäť otvorila… sedem oddelených častí porozkladala na šál a vyskladala dve sošky: muž a žena (podľa charakteru postáv skôr cisár a cisárovná ako Oscar a Oscarovna:)… a tak, keď som sa trochu spamätala z počiatočného šoku (že asi nejde o nejaké „wúdú“ a že sa asi odosielateľ nezbláznil:)… stále som očakávala odpoveď s vysvetlením o čo ide a či mi tie fragmenty boli zaslané ako polotovar, alebo boli balené do krabice ako dva kusy… hoci vo filme „Blázni zo štadióna“ je veľmi zábavná scénka s premenou pôvodnej sochy na niečo celkom iné, čo s pôvodnom sochou má spoločné len materiál… keď po troch dňoch nič… začala som telefonovať, ale nikam sa nedovolala… to som si už začala pripadať ako v nejakom divnom scenári na pokraji trileru… povedala som si, že počkám do rána… a ráno som sa opäť nedovolala… a tak som si našla číslo na veľvyslanectvo do hlavného mesta príslušnej krajiny (asi som nespomenula, že to bol balíček zo zahraničia, ale názov krajiny v tomto scenári nehrá rolu)… a tak mi veľmi milá pani povedala, že sa môžu spojiť s políciou atd… !!!“aha!!!“… preletelo mi v hlave… a plnokrvná predstava – scénka, ako niekomu vylamuje polícia zámok, alebo aspoň búši na dvere ma stopla… a tak som sa nadýchla sa a prestala to riešiť pod heslom: „poručeno bohu“… a do hodiny prišla sms v duchu: „Už prišiel balíček? mal som vypnutý mobil…“… a ešte sa neskôr v telefonáte ukázalo, že všetky moje maily padli medzi spamy… a sochy na kusy nebol zámer, jednoducho na pošte nenalepili nálepku s piktogramom rozbitého pohára……a tak som šla v pondelok na prechádzku popri jednom kamennom opornom múre… nad ním pekný kovaný zelený plot a v tráve fialky, ktoré boli tak tesne nad mojim nosom… a tak som si nejak pomyslela na řčení (SK= povedanie) „voňanie fialiek odspodu“… a tiež na „marec poberaj sa starec“… podľa niektorých výkladov je tým myslená zima… Morena, ktoré sú ženského rodu… každopádne jar sa s predlžujúcimi dňami približuje a prebúdza napriek avizovanému sneženiu… a veríme, že príde v svojej sviežosti a nebude za svoj výkon očakávať Ocsara:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Mein Herr with Chair 
Liza a gaga _ Ocsary 22
The Glenn Miller Orchestra 

…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech jar a svetlo prinesú mier, pokoj, spev vtákov a medziľudské teplo:)🕊

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a ako ilustráciu pridávam iný darček (nie 3D sošku ale 2D tanierik) – dostala som ho niekedy pred tromi rokmi – je u Užhorodu – hradu…. a tak som si myslela, že niekedy, keď skončí „epidemiologická éra“ išla by som sa na Ukrajinu pozrieť… aspoň sem kúsok za hranicu –  do Užhorodu alebo Mukačeva, vraj tam majú skvelé cukrárne v Rakúsko-Uhorskom duchu… a tak si/nám prajem nech sa toto prianie môže skoro splniť! 
p.s.2- a tento týždeň mali meniny okrem Miroslavov aj Mieroslavovia a Mieroslavy a tiež Vieroslavovia a Vieroslavy:)) – všetko najlepšie aj Miroslavám na budúci týždeň!
p.s.3 – v marci sme sa rozlúčili s našimi milými príbuznými… manželmi, ktorí spolu žili 68 rokov… a vdovec V. bol vdovcom (a nie manželom) len deväť dní… boli láskaví a nerozluční ako V+V = W (winners of their lives)… vždy som ich rada videla… česť ich svetlej pamiatke!
p.s.4 – a vo filme Avanti! sa narcisom, neviem prečo, hovorí: „trombončiny“ – ale na webe sú pod týmto názvom len tekvice – ak k tomu niečo viete povedať na vysvetlenie – napíšte:)

…a tak mi minule jedna kamarátka povedala, že „okolo nej sú v práci samí pozitívni kolegovia“… a tak som si v tej chvíli okamžite vstúpila do svedomia  a povedala som si niečo v duchu: „mala by si sa polepšiť a byť pozitívnešia“… z ďalšieho rozhovoru vyplynulo, že mala na mysli  ešte stále epidémiu a nie dobrú náladu… ale vo mne aj tak zarezonovala tá zabudnutá „stará dobrá pozitívna radosť“…:))
…a tak sa musím priznať, že som niekedy začiatkom roka spočítala koľko traktátov – blogov už visí na tomto webe… a tak som pekne odpočítavala tie najnovšie a tešila sa na ten 100-tý!!!….a tak som, vlastne ani neviem prečo, pred pár dňami prepočítala ten počet a zistila som, že som tú stovku už „prešvihla“ cca pred mesiacom a tento traktát je už stopiaty…. a tak som si spomenula na to ako som sa v 8-mej triede ZŠ na okresnej matematickej olympiáde umiestnila na druhom mieste… a pritom som mala všetky postupy správne… nebola som si vedomá žiadnej chyby…akurát, ako sa ukázalo neskôr, som si zle odpísala čísla z tabule v jednom príklade…:))….raz meraj a dvakrát strihaj … vlastne naopak:))
…a tak STO!!!!= 100!… alebo stý!!!!… 100%-ný???…….
…a tak sto=  V(grécky)… a V zas v rímskych číslovkách=5!…C v rímskych číslovkách= 100
…a tak som si povedala, že napriek tomu, že sa mi nepodarilo spočítať 4+5+5+6+4 atd…… nenechám si ujsť tému STO!!!…
…a tak …poďme na to: 1euro = 100 centov… 1meter= 100centimetrov (centum= sto /latinsky)… a 100x100metrov= hektár… 100litrov= hektoliter… hektopascal… (hekatón= sto /grécky))))
…a tak sa „STO“ nápadne a logicky alebo aj celkom nenápadne a nelogicky dostalo aj do iných slov:
100ročie, 100ročnica, 100voda… 100wasser – alebo Hundertwasser – 100p, 100pa, 100pár, 100ry (100rka tiež:)…100ka – divadlá: Stoka aj A100rka…
…100dola, 100lička, 100lár, 100LOVÉ hry:))
100nožka … je vydavateľstvo detských kníh .. lebo spisovne je zvieratko:100nôžka 
… a čo na to pán „Ku100“ = Cousteau?
… a nebudem popisovať faktúry za vodné a100čné:))
…a tak radšej: prebehnem me100-m a mie100-m kde pôsobí kve100r a univerzity ne100r… vyčistím prie100r… zamiesim ce100, pripravím pe100 (napr. z medvedieho cesnaku🙂... aby nebolo pu100… vymysli ešte niečo – skú100!!! – alebo skús 100 slov na „sto“:))!!

… a tak sa marec –  mesiac knihy prehupuje do druhej polovice…a tak som sa konečne pustila do čítania knihy, ktorú som dostala na Vianoce.. a priznávam, že aktuálne tak trochu polemizujem s prekladom i s autorkou a kniha ma namiesto pohody začína znervózňovať (našťastie je to útla knižka, takže mi zvedavosť nedá a príbeh dočítam… a tak som si (podvedome) na nejaké vykompenzovanie pocitov kúpila pred týždňom inú knihu s názvom: „Děj se co děj, nemáte se čeho bát…“ (aj keby som ju ani neotvorila a čítala si každý deň len ten názov ako mantru, tak tá kúpa mala zmysel ….a tak vlastne neviem kto má teraz náladu a na aké knihy.. rozprávky, náučnú literatúru, klasiku?… zrejme cca 1600km od nás smerom na severovýchod mesiac knihy nemajú – a niekto tam nečíta ani literatúru faktu…. a tak možno by stačilo prelistovať Haškovho Švejka… možno si osvojiť len jednu myšlienku: „nestřílejte, vždyť jsou tady lidé!“ … a číta teraz niekto 100 rokov samoty?

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Hundred Miles 
The Story Of My Life 
Stokrát chválím čas 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím všetkého dobrého na100krát:))… a ná100jčivo volám: nech bohyni Pax niekto na100kne na prst snubný prsteň a nech už sa na100lí mier!… nech  ľudia môžu voľne ce100vať (nie utekať cez hranice)….nech deti behajú o100šesť (len tak:)… nech môžeme snívať a li100vať v bedekroch ce100viek či v krásnej literatúre:)))

vždy vaša Sally_Lu

p.s. 1 – … a kto môže nech prosí, hľadá a nachádza silu v Budhovi či Kristovi…za nás ľudí i našu Zem… 26.3. od 20.30 je hodina Zeme 
p.s. 2 – a cez víkend predsa len na snehu vykvitla jedna Fialka – a usmievala sa od ucha k uchu:))
p.s. 3- a meniny tento týždeň majú: Adrián, Gabriel a Marián:)
p.s. 4 – a ako ilustráciu pridávam nový gobelínik s dekupážovým rámikom – vyšívala som celú zimu… aj keď som nemala nápr100k:))

…a tak som cez víkend, celkom neplánovane, zhliadla film o neúspešnej výprave za chlebovníkmi … výprava však bola úspešná v oblasti osídľovania pustého ostrova európskymi mužmi a oceánskymi ženami:)… nie nebolo to sci-fi ani celkom fiktívny príbeh… bol to film natočený na motívy Vzbury na lodi Bounty… nie verzia z roku 1984 s Hopkinsom a Gibsonom, ani z roku 1935 s Clarkom Gable-om ale verzia z roku 1962 s Marlonom Brandom (mimochodom Tarita = „náčelníkova dcéra“ sa po filmovaní stala skutočne Brandovou manželkou…)… a tak sa chlebovník, ako strategická potravina, loďou Bounty do Európy nedostal… a tak som cestovala včera v mhd a jedna pani, v štvorke predo mnou, hovorila jednému pánovi, že by sa teraz najradšej  presťahovala na nejaký ostrov mimo civilizácie (ale to je celkom iná téma)… a tak mi napadlo, že ten ostrov osídlili tiež zo strachu… alebo lepšie povedané z pocitu sebazáchovy…

… a tak mi minule jedna kamarátka hovorila, ako zasiala do rôznych nádobiek semienka – budúce priesady rastliniek do záhrady… a skúmala s nadšením ako čo začína rásť… a potom prišiel jedno ráno kocúr….a akoby pochopil, ktoré sú tie najkrajšie, zhodil ich na zem… a tak teraz skúma (nie kocúr:), či a ako sa z toho tie krehké rastlinky spamätajú…..a tak začínajú kvitnúť žiarivo žlté narcisy (oproti žiarivo modrej oblohe sú fakt krásne) – príroda sa prebúdza…a tak rastliny pomáhajú – pomôžu nám (svojou krásou, vôňou, potravou…)… a my im?… príroda si zrejme poradí aj bez civilizácie… teraz bolo by fajn pojednať niečo o adaptácii na zmenu klímy, o ekológii poľnohospodárstva, permakultúre, hektárových farmách, o návrate k prirodzeným hnojivám, o hmyze, úbytku včiel  (čo má dosah zďaleka nie len na ceny medu…)… a čo traktor?…. a kto poorie v krajine, kde muži bojujú a ženy utekajú… (nie s ľahkými nohami rozkvitnutou lúkou)…

…a tak od traktora k traktátu…a tak traktát…slovník cudzích slov hovorí: TRAKTÁT :

1. – stredoveká učená rozprava, pôvodne náboženská, neskôr aj filozofická, prípadne aj s iným obsahom, často expr. učený dlhý a suchopárny výklad /
2. – zastar. medzinárodná písomná zmluva alebo dohovor… web dodáva:
3. – nezaujímavá, zdĺhavá moralizátorská úvaha…

…a tak minulý rok vyšla kniha Róberta G.: Traktát…  inšpiroval sa myslením  Ludwiga Wittgensteina – „filozofa presného jazyka“ – a jeho logicko-filozofickým traktátom spred sto rokov… Nové slovo je ako čerstvé semeno hodené na pôdu diskusie….Filozofická práca je vlastne – rovnako ako všestranná práca architekta – skôr prácou na sebe… 

19.1 – Každá myšlienka sa začína tichom. Pretože ticho tuší. Ticho tuší prítomnosť zvuku.
19.2 – Myšlienka je prítomnosť zvuku. A keď jedna myšlienka nadväzuje na druhú, ide o prítomnosť hudby.
24.2 – Už John Cage vedel, že aby ticho niečo vypovedalo, najprv musí byť nastavené k počúvajúcemu uchu. Ale až keď ucho, ktoré počúva, nahradíme okom, ktoré vidí, pochopíme, čo má ticho spoločné so zrkadlom.
27 – Filozofia nie je na to, aby nám dávala myšlienky, ale na to, aby nás učila myslieť.
Róbert Gál, Traktát /2021 – citáty

… a tak … a tak… vraj niekde už rastie medvedí cesnak – pôjdem tento jav preskúmať … aby som sa náhodou nedostala do tretej kategórie traktátov…ou…

.. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Cage
Bahamy 
Hviezda

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech nám jar prinesie životnú silu a mier…skutočný, nielen na chvíľu…nech nás trápi ekológia a filozofia a nech máme chuť na presné vyjadrenia myšlienok a čerstvú reďkovku….vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – jar začína v nedeľu 20. 3. o 16:33 a 18. 3. je „globálny deň recyklácie“ a „svetový deň spánku“ 🙂
p.s.2 – a tento týždeň majú meniny nielen Edovia, Ľubky a Matildy ale aj Jozefovia – všetko najlepšie!
p.s.3. – a ako ilustráciu dnes pridávam výber z textu… na chodníku oproti… 
p.s.4 – za posledný týždeň odišli 3 osobnosti kultúry: v CZ – „prvá dáma českého filmu“ –  pani Zaoralová (teoretička filmu a dlhoročná spoluorganizátorka IFF Karlovy Vary) a „prvá dáma českej architekúry“ pani architektka Šrámková (známa budovou Na Mústku) a v SK herec Ľubo Roman (jeho prvou filmovou rolou – 14r. – bol budúci mladý právnik v Dáždniku sv. Petra… v dospelom veku pokračoval v roli Karol Machata)

…a tak sa susedia rozhodli prerábať byt… v paneláku byť, keď sused prerába byt je zvyčajne dosť akusticky drsná skúsenosť… za „iných čias“ by som napísala niečo v duchu, že sa cítim „ako v bojovej zóne“… ale nie, nie som v bojovej zóne… to len suseda od vedľa prerába byt a majstri niekoľko dní budú frézovať drážky na elektriku… a tak som si spomenula ako sme pred pár rokmi prerábali práve tento byt, v ktorom teraz búšim do klávesnice… byt bol počas prerábky tak trochu „kôlnička na drevo“… nebývalo sa v ňom, len občas som prišla skontrolovať stav prác… a tak som sa raz blížila  k domu a už z diaľky počula hrozný hluk, hovorila som si: „čo sa to deje, kto tu blázni ?“ – a keď som sa lepšie pozrela, videla som ten kúdeľ prachu valiaci sa z balkóna tohto bytu a pochopila som, že aj hluk ide práve odtiaľ… a tiež som to vtedy vyriešila len papierikom nalepeným na bráne s textom písaným s basetovskými psími očami… a tak si dnes hovorím, že tie božie mlyny predsa len melú… a na vlastnej koži, vlastne na vlastnom sluchu zažívam to čo susedia pred rokmi… (pred tým a medzi tým aj iní susedia prerábali, len som chodila každý deň do práce a nezažila to)… a tak včera po dvoch poradách, kde som napriek totálne vypeckovanej hlasitosti laptopu, ledva počula kolegov… som si nasadila respirátor (aj kvôli očakávanému prachu) a išla zvoniť do susedov… oprela som sa o zvonček a čakala… po pár minútach mi otvoril muž v montérkach, ktorý sa ani nemračil, ani neusmieval a celkom prakticky mi povedal, že do hodiny prestanú… a tak som zobrala sáčky so smeťami a nákupnú tašku s peňaženkou a išla som na prechádzku… a tak som si pri východe z domu všimla, že na vnútornej strane brány je stále odkaz od susedy a na vonkajšej výzva pre obyvateľov výzva na verejnú zbierku … s možnosťou nosenia trvanlivých potravín, spacákov a karimatiek do neďalekého kulturáku (DK)… a tak som sa tam vybrala… s potrebou činu… presklené dvere DK boli zatvorené, na nich pandemické oznamy… a tak som po návrate domov napísala na mestskú časť a pomerne rýchlo dostala odpoveď….“zbierka funguje“… a tak zrejme treba jednoducho len zazvoniť…. a prispieť…
… a tak mi už vyše týždňa ide v hlave fragment z básničky z hodín ruštiny ZŠ: …“my nechatím syratámi astáť sja,stať novymi žertvami novoj vajny„… a tak rozmýšľam, či to učili len v Československu (a aký to vlastne malo zmysel? … slová bez obsahu v povinnom jazyku?)… a v domovine tohto jazyka nič?!…len:..“pusť jarosť blagarodnaja vskypaet kak valná„..?… nech kypí, ale nech rýmom je sloboda a nie vojna!!!… a tak som opäť pomyslela, že nič nenapíšem… všetci sme presýtení informáciami (ktoré sa nedajú vstrebať)…. aké osviežujúce by bolo cítiť niečo v zmysle citátu napísaného pod viaduktom, ktorý som objavila na prechádzke: „tu som len tak stál a nad ničím nepremýšľal„…

Všetci sme pútnici bez domova
a všetci sme sestry a bratia.
V zdrapoch ideme polonahí so svojim tancom,
čo však majú kniežatá v porovnaní s nami?
Vzduchom k nám prúdia poklady,
aké nezmeriaš váhou zlata.
Čím viac nám pribúda liet
tým lepšie vieme, že sme sestry a bratia.
Inak ostatným tvorom prospieť nemôžeme,
než dať im svoju dušu.
Keby som mala veľkú záhradu,
všetky sestry a bratov by som  pozvala do nej…
(Edith Sodergran/1898-1923/ zbierka „Zem, ktorá nie je“ – úryvok)

… a tak „Inter Arma Silent Musae?„… Český lev v sobotu decentne zareval, že :“NIE!„… odovzdávanie cien za filmy uvedené v CZ v roku 2021 (na výrobe, ktorých sa samozrejme podieľali aj niektorí SK filmoví odborníci)  bolo bez samoúčelného humoru, strojenosti alebo „pitvoření“ …. aj keď niektoré príhovory boli živšie a od srdca a pár aj formálnejších celkovo to bol veľmi autentický večer… film „Okupace“ už získal prevahu pri nedávnej cene kritikov… a tak tentokrát dobehol do víťazného konca spolu s 8 levmi Zátopek… a Diana, ktorá dostala jedinú finančnú odmenu večera za animovaný film „Milý tati“ ju obratom venovala na charitatívne účely… nestihla som ešte vidieť žiaden z ocenených filmov…. verím, že sa mi/nám to podarí…. a tak prebehla pred pár dňami médiami informácia ako prekročil naše východné hranice  ukrajinský 11-ročný chlapec, sám len s igelitkou a telefónnym číslom napísaným na ruke… a tak som si spomenula ako som asi pred mesiacom objavila v ponuke jednej televízie film Pieseň mien… o 9-ročnom chlapcovi, ktorý sa počas druhej svetovej ocitne sám v Anglicku… celá jeho rodina zahynie v Poľsku a on v jednom katarznom momente prestáva hrať na husle… (nebudem prezrádzať viac deja – odporúčam)… a tak rozmýšľa, že v akom filme asi bude najbližšie hrať Gérard Depardieu?… (čo ak jeho životná rola nie je vo filme?!…) 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
keby 1000 klarinetov 
kráľ a klaun 
pieseň mien 
DP_Woman up

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím aby sa slovo „vojna“ konečne stalo len pojmom opisujúcim historické fakty!… mám chuť dodať niečo v zmysle aby sa nastolil matriarchát… zmeniť tému… veď je toľko tém na riešenie… veď je MDŽ:)…  vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – a tak som včera videla v TV Dariu A., ktorá po príchode do Poľska začala opäť tvoriť jej úžasné vytynanky
p.s.2- a tak 8.3. bolo vidieť v meste mužov i ženy s kvetmi a kyticami… dúfam, že ich bolo toľko, že každá žena dostala aspoň jeden… aj tie ženy, ktoré prešli cez našu východnú hranicu len nedávno…
p.s.3- a tak v týchto dňoch prebieha zimná paralymiáda 2022 – aktuálne má SK 3 zlaté medaily v lyžovaní, ktoré získala Henrieta (2) a Alexandra (1) 
p.s.4- pripájam dve dekupáže z rovnakého obrazu… ak viete autora – napíšte

…a tak máme popolcovú stredu  2022… a tak priznávam, že tému som si vybrala už dávnejšie… dúfajúc, že opatrenia sa uvoľnia a že prvé dni meteorologickej jari (od 1. marca) prinesú, aj keď nie priam oteplenie na tričká a tenisky, ale oteplenie ovzdušia v spoločnosti… možnosti stretávania… znormálnenie… nenapadlo mi, že prudké oteplenie u našich východných susedov nastane ešte medzi vločkami snehu… a  ich východný sused nastolí… „horúcu jar“… a tak som si myslela, že tentokrát ani nebudem písať traktát… ale nedá mi… a tak dom si v pondelok popoludní – posledný februárový deň 2/22 –  sadla ku klávesnici a predsa len začala písať… na obrazovke TV obraz – matky s deťmi prechádzajú cez hranice… nie je isté koľko z nich je v dočasnom cieli a koľko na polceste… kam – ku ktorej menšine – v ktorej krajine?
…a tak som počula, že v niektorých školách SK mali (mať) deti minulý týždeň karneval… (aj keď masiek bolo za uplynulé dva roky fakt dosť!:)… ale karanténa ešte raz (snáď aj naposledy) spôsobila to, že niektoré deti išli do školy a niektoré sedeli doma v maskách za monitormi…a v tom istom čase iné deti – za hranicou – balili svoje malé kufríky…
…a tak, keby sa jednalo o čestný súboj medzi Vladimírom a Vladimírom… (jedna internetová stránka hovorí: „Mužské meno Vladimír… jeho význam je „vládni svetu“, „veľký vládca“ – Preto by mali mať toto meno len silné osobnosti, ktoré ich dokážu zvládnuť….„..).. predpokladám, že príčina súboja dvoch mužov bola vždy jasná a výsledok súboja.. (pop-rava?)…. „jak to bylo u vás Alexandre Sergejeviči P.?“… a čo tak dať si radšej súboj v šachu?… a čo tak komunikovať?… a čo spolupráca Vladimir Vladimirovič?… a čo na to hovorí pop? (nemyslím „pop“ – hudobný štýl… ale osobu/osoby…)
… a tak popol… celkom by stačil ten z bahniatok z minuloročnej Veľkej noci… nemusia kvôli tomu horieť mestá… celkom by stačilo, aby sa po poli a cez hranice túlal len Popolvár… v rozprávke…

po pol padol na cestu súmrak
po poli nebežal kopytník
len popol ležal za pätníkom
… a anjel letel vôkol.. /Ľ.H.2007

…a tak v istej TV minulý týždeň na poludnie odzneli slová:…milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás potupujú… (Lk 6,27-28)…/a aramejský text hovorí: „Ajhebw labwejdbabajchún“ = „milujte svojich nepriateľov“… výklad N. Douglas-Klotza dodáva, že „nepriateľ“ v tejto reči znamená: „niekto kto vypadol z rytmu a pohybuje sa kŕčovito a hrubo… prázdnota, hlúposť, bezmyšlienkovitosť mu spôsobili, že sa nadul ako vred“… opakom je zladenie rytmu a harmónia… oslovenie… „toto prikázanie nehovorí, aby sme boli milí na nepriateľov alebo aby sme nechali po sebe šliapať“…a propos: iná myšlienka hovorí, že máme v ľuďoch hľadať dobro… a tak mi napadá: „kto je vlastne nepriateľ?“ – je to niekto, s kým sme v konflikte?… alebo ktokoľvek nepoznaný, kto len „nie je naším priateľom“?…… a tak som si spomenula, že v Ríme je námestie Piazza del Popolo…. a podľa niektorých zdrojov to je „Námestie ľudu“ ale podľa iných „Námestie topoľov“… v latinčine populus=topoľ….ale vraj aj „ľudia“… a že je človek latinsky „vir“… zvláštne, nie?…ale ak ľudský je „human“… a ľudstvo je „humanitas“… a ak je latinčina základom mnohých európskych jazykov, ale aj internacionálnych výrazov, ktoré prešli do iných jazykov… tak verím, že myšlienka humanizmu nie je len slovo používané pri otvorení olympijských hier a že deň po ich skončení nepadá do čiernych dier!… človek človeku človekom!?… a tak som si spomenula na jeden darček  – malú ikonku s Matkou Božou… a na nej je napísané „da ľúbite drug druga – dostojno jesť„… je to dôstojné a správne!….

…a naša hudobná redaktorka mala pripravený Popcorn, ale nakoniec vyberá.
dakhabrakha 
Give Peace a Chance 
Peace

… lúčim sa s vami s prianím pokojného obdobia pokory… (a hoci som bola len Miss Belojanis) mám chuť zakričať: „Najdôležitejší je mier, svetový mier!!!… „MIRU MIR!“… nech „svit-ne mier!“vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 –  a tak pápež František v túto popolcovú stredu požiadal o modlitby a pôst za pokoj na Ukrajine …
p.s.2 – a tak som včera čítala rozhovor s Oksanou žijúcou v Prahe –  narodenou vo Zvolene svojim ukrajinským rodičom… otec tam slúžil ako „ruský vojak“… a teraz sa doma –  na Ukrajine – pripravuje na nástup do armády proti ruským vojakom…
p.s.3 – .. a tak v architektonickej obci SK zaviali vo februári 2022 dve čierne zástavy – Skoček a Matušík (bol medzi nimi len mesiac rozdiel v dátume narodenia).. I.S. vraj nevedel, že už začínajú búrať „jeho“ Istropolis (skladajú obklad z kubánskeho mramoru)… a Kyjev (hotel) od I.M. to má roky nahnuté… ale verím, že vydrží… ustojí (…nielen hotel)…!
p.s.4 – a pripájam jednu novú dekupáž – nevedela som ju asi mesiac dokončiť…taká zvláštna bledomodro-žltá farebnosť…bude sa volať „Pokoj“
p.s.5 – 2. 3. 22 je „Deň boja spisovateľov za mier“… a tiež nov dôležitý pre ryby… NOV JE NOVÝ ZAČIATOK = ČAS NA ZMENU K LEPŠIEMU“