Mesiac: apríl 2022

… a tak som cez veľkú noc ráno vyšla v rodičovskom dome na balkón a zapozerala sa do záhrady susedov o dva domy ďalej… niečo sa tam mihlo… „asi majú susedia nového psa“… pes preliezol plynule cez tyčkový plot zo susedovej do susedinej záhrady a potom…  do ďalšej… vtedy mi docvaklo, že to nie je pes… že je to líška… kým som stihla zbehnúť do izby pre mobil a odfotiť tohto zvera, tak som videla len ako sa mihá chvost pomedzi ploty smerom k lesu…

„Ja som líška“ – povedala líška.
„Poď sa so mnou hrať“ – navrhol jej malý princ. „Som taký smutný…“
„Nemôžem sa s tebou hrať“ – povedala líška. „Nie som skrotená.“
Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ

… a tak som sa niekedy začiatkom apríla vracala domov –  do paneláku – a suseda vysádzala nejaké rastliny do čerstvo pooranej predzáhradky…. a tak sme hodili reč… a dozvedela som sa, že predzáhradku neskopal alebo nezoral žiaden obyvateľ bytovky… ale obyvateľ lesoparku – diviak… a tak som napísala na vedenie mestskej časti… odkaz bol zaradený do kategórie: „zviera túlavé“…a tak mi predvčerom prišla odpoveď: „vašu informáciu sme odstúpili na príslušnú veterinárnu stanicu – kvôli besnote… a na príslušný poľovnícky revír… kvôli…“ a na záver otázka: „Považujete našu odpoveď za postačujúcu?“… a tak neviem, čo odpovedať, či vôbec niečo…. ako zabrániť diviakom behať dolu terénnymi schodmi až medzi bytovky a tulipány?… priznávam sa, že predstava neskoršieho návratu domov a stretnutia sa s diviakom alebo diviakmi… no to by som možno kričala ako na lesy a z balkóna mala dosť diviakov i divákov… možno by som sa konečne zoznámila so susedmi… alebo si ich skrotiť???… uf?!… a tak som si spomenula ako bratranec choval na chate pod lesom vietnamské prasiatko (vlastne prasničku)… prasiatko bolo veľmi čiperné a agilné… keď sa rozbehlo nevedelo sa len tak ľahko zastaviť… raz som skoro spadla na zem, keď do mňa narazilo… prasiatko malo svoje meno a nakoniec skončilo… nie nie, nie na pekáči… ale medzi kamarátmi v ZOO a možno malo aj nejakých frajerov a potomkov… a tak sa občas v Bratislave aj v minulosti objavovali správy, že diviak bežal po Dunajskej, bol na návšteve v hoteli Carlton… ale posledné roky úplne v pohode na sídliskách… teda zatiaľ nemám informáciu, že by prenikol až do Petržalky… ale možno z Maďarska… či Rakúska…?

… a tak sa mi minule snívalo, že som sa pozrela z okna paneláku a videla dom medvedicu s medvieďaťom… „som niekde v Tatrách?“ – pýtala som sa sama seba v tom sne… a potom som sa zobudila a medveďa síce nevidela, ale spomenula som si na to, že v detstve bolo úplne bežné že sme mali plyšových medvedíkov… dokonca obľúbenú knihu „Môj macík“… a tak som si spomenula, ako som v detskom športovom kočíku kočíkovala plyšáky – medvedíka a líšku…. a čo Teddy Mr.Beana?:))… a tak medveď… „lebo medveď!“… v mýtoch severnej Ázie a Ameriky majú medvede obyčajne ľudské vlastnosti – s ľudskými ženami majú ľudské deti… a tak medveď má v kultúre historicky i hystericky nesporne svoje miesto… od jaskynných motívov… cez atribúty sv. Kulumbána a sv. Gala… cez erby švajčiarske i nemecké (vrátane znaku Bernu a Berlína… medveď nemecky Bär – anglicky bear)… až po Čínu, kde sa pod „ruským medveďom“ chápe ľadový medveď…  a u nás MED-veď!!!

… a tak som dodnes ani netušila, že existuje film – ekologický horor „Divoká zver“ z prostredia ZOO… po dvoch riadkoch jeho popisu ani netúžim po zhliadnutí… ale napadlo mi, že aké by bolo prázdno, keby neexistovali zvieratá (nemyslím teraz ako zdroj potravy, alebo ťažné kone, voly soby a psy)…a na druhej strane možno by sme my (ľudia) zvieratám vôbec nechýbali… hlavne tým divokým (líška v Malom princovi by mohla chodiť na prechádzky aj v iný deň ako vo štvrtok:))…a tak som pred dvoma týždňami takmer „jazdila na koni“ – ale nebola som na jazdu dostatočne včas objednaná (o slepej kobyle Máši niekedy nabudúce)… a tak islandský film „O koňoch a ľuďoch“ – fakt odporúčam… oba zmienené filmy majú v titulkoch napísané, že pri filmovaní nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu (aj keď v samotnom filme to tak nevyzerá… veríme titulkom!!!… a tak tento týždeň organizátori IFF Karlovy Vary predstavili svoj aktuálny plagát a tiež zaradenie sekcie Works In Progress festivalu v Odese, ktorý sa tento rok nebude konať… nech Eizenšteinova známa scéna na schodoch ostane navždy mementom…

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Chcel by som byť medvedíkom 
Dry Cleaning 
Florence + The Machine

… lúčim sa s vami dnes s prianím príjemného záveru apríla… s kamarátskymi zvermi a zvieratkami…alebo s plyšákmi… v posteli či v spomienkach:)vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak si tento týždeň pripomíname: „Deň vodiacich psov a tučniakov“ (kto vie o dôvode a pôvode tohto spojenia v jeden deň, nech napíše…), aj „Deň vtáčieho spevu“ a medzitým „Deň grafického dizajnu“, „Deň tanca“ i „Medzinárodný deň jazzu“!!!
p.s.2 – a meniny majú Jaroslavy, Jarmily i Jaroslavovia – dobre oslávte – jar i seba!
p.s.3 – a o domácich zvieratkách – niekedy nabudúce…
p.s.4 – a ako ilustrácia – jedna z novších dekupáží…
p.s.5 – a 30.4. bude nov dôležitý pre býkov…a nov je vhodná doba na zmenu k lepšiemu… nečakajme… najlepší čas je práve teraz:)

…a tak som nejak zabudla na Zelený štvrtok zjesť tradične niečo zelené… a v ten deň večer som sa dozvedela, že „to nie je ani nutné“… že sa tradičné názvy veľkonočných dní zmenili a zelený štvrtok už nie je zelený… okrem vyjadrenia oficiálneho cirkevného, že je za premenovaním snaha o väčšiu vernosť latinskému originálu – Missale Romanum –  bola súčasťou príspevku aj malá anketa, kde sa väčšina respondentov vyjadrila, že budú naďalej používať „staré názvy„… povedzme si… nielen jednoduchšie ale nejak zvláštne aj sofistikovanejšie… vyberte si:

Kvetná nedeľa – Palmová nedeľa
Zelený štvrtok – Štvrtok svätého týždňa
Veľký piatok – Piatok utrpenia Pána
Biela sobota – Svätá sobota
Veľkonočná nedeľa– Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
Veľkonočný pondelok – Pondelok vo veľkonočnej oktáve

…a tak na Veľký piatok (15.4.) to bolo presne 110 rokov od stroskotania Titanicu… a kto nikdy nevidel rovnomenný film s Leonardom a Kate, tak mal tento víkend hneď niekoľko príležitostí… a tak som náhodne zhliadla scénu ako hudobníci hrajú na potápajúcej sa lodi a na záver svojho koncertu si navzájom povedia niečo v duchu: „bolo mi cťou s vami hrať“…… a tak…Veľká noc… tradície sakrálne i profánne… medzi nebom a zemou… a tak som v bielu – či svätú sobotu – držala chvíľu v rukách urnu otca… a tak… a tak sa opäť vynorila téma ne/schopnosti vysporiadať sa so smrťou… ne/schopnosti žiť (najlepšie ako sa dá)… ne/dokonalosti… ne/smrteľnosti… opustenia… pustenia… odpustenia…… a tak sme na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania navštívili na dedinských cintorínoch hroby svojich predkov… a nestretli sme ani živú dušu… len vtáci a severný vietor v korunách ešte  nezelených stromov…

…a tak na veľkonočný pondelok… O.K…. spomienky na pubertálne a postpubertálne oblievačky (ZŠ, gympel, internát) boli postačujúce:))

…a tak 10. apríla  bolo výročie – 90 rokov od narodenia filmového doktora – Živaga –  Omara Sharifa (mimochodom narodil sa ako Michel Yusef Dimitri Chalhoub – svoje meno a vierovyznanie zmenil kvôli svadbe s milovanou ženou, s ktorou sa neskôr z lásky k nej i ostatným ženám jeho života… rozviedol… meno si však už ponechal:)…a na Bielu nedeľu (24.4.) bude oslavovať 80-ku! jeho partnerka (aj:) z filmu Funny Girl – Barbra Streisand… a tak v tomto bode konštatujem, že je to herečka a speváčka, ktorá je buď obľúbená alebo… alebo naopak… podobne je to aj s filmom Jentl, ktorý režírovala aj v ňom hrala – hlavnú postavu, ktorá sa prezlieka za chlapca aby mohla študovať Písmo…. mimochodom film sa točil v Prahe, Českom Krumlove… aj v Žatci, odkiaľ pochádzala jej babička…  každopádne: „všetko najlepšie Barbra! – a dúfam, že Vám pán Troška pošle troška tých veterníkov!“

…a tak ešte deň pred oslavami Jurajov a Barbry – v sobotu 23. apríla bude otvorené Bienále v Benátkach… ovšem CZ-SR pavilón ostáva pre havarijný stav a pripravovanú rekonštrukciu zatvorený (po rozdelení Československa je majetkovo rozdelený v pomere 2:1, tak dôúam, že všetci kompetentní spoja svoje sily a pavilón bude skoro funkčný… česká strana to tento rok vyriešila šalamúnsky – expozícia Ronyho Plesla bude (je) nainštalovaná v kostole Santa Maria della Visitazione…. a dodávam, že sklár  spolupracoval s architektom Pleskotom… pozor! – lyžička Anežka má celkom iného – k predošlým autorom zvukomalebne príbuzného autora – je ním Jiří Pelcl – blahoželáme k meninám i k dizajnovej „klasike“ – spermiovej lyžičke:)

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Barbra 
Lizzo
Jack

…a tak som pred polhodinkou pozorovala ako na strechu srdcovo-cievneho ústavu pristáva červený vrtuľník… po stíšení vrtule začínajú pobiehať okolo neho postavy v bielom… nevidela som žiadne nosítka… zrejme priviezli „iba“ srdce…….a tak  sa s vami dnes lúčim s prianím radosti v srdci a peknej veľkonočnej oktávy… nech svetlo a život oslávi!vždy vaša Sally_Lu*)

p.s.1 – a v nedeľu bude „Juraja“ – všetko najlepšie!!!… aj Jurkovia a Ďurovia:))
p.s.2 – a 20.4. 2022 odišiel z tohto sveta režisér skvelého filmu „Ja trúchlivý Boh“ – Antonín Kachlík vo veku 99! rokov 
p.s.3 – a v tento deň – 20.4. sme si pripomenuli 20 rokov, čo  hrá na onom svete… Pán herec – Vlastimil Brodský 
p.s.4 – a 25.4. to bude rok čo s nami už nie je Ivan Havel – rozhovor, ktorý stihol urobiť pre knihu „Pro smrt uděláno„, ktorá vyšla na jeseň 2021/
p.s.5 – a ako ilustrácia – najnovšie kraslice (maľované lakmi na nechty:))

… a tak cez víkend v Bratislave zapadlo slnko do siete (či sietí filmových cien) a v Prahe sa odovzdávali ceny za literatúru... ale ešte pred ich odovzdaním sa aj v CZ spomínalo to SK Slnko v sieti… a tak ako levov dostávajú aj SK filmári, tak aj CZ autori dostávajú slnká – ako tento rok Miroslav Krobot a Oldřich Kaiser v Mužovi so zajačími ušami... ale vyhral film, v ktorom neúčinkujú muži od západných susedov, ale ženy od susedov východných … film Petra Kerekesa odohrávajúci sa v Odese – vo väzení – Cenzorka… 

… a tak som si uvedomila, že som viac ako dva roky nebola v kine… ale v kníhkupectvách som sa teda tento rok už vyskytla viackrát… a tak podľa CZ prieskumov sa počet čitateľov zvyšuje… aj keď jedna čitateľka v priamom prenose priznala, že si z miestnej knižnice síce za rok požičala stovky kníh a periodík (presné číslo som si nezapamätala), mnohé ich však len otvorila, prelistovala, nezaujali, nečítala… a tak neviem aká je hodnovernosť tohto údaja…… a neviem aký je (ak je) prieskum v SK – ak viete napíšte mi:)…a tak v rámci „magnezie-litery“ vyhrala hneď prvú kategóriu kniha o „Lipnickej biblii“ – ale nie ako faximile, ale kniha o knihe (ako o vzásom objekte-umeleckom diele)… samotný text originálu je v latinčine…a tak som si spomenula, že sa nejaký čas zberám porovnať (aspoň čiastočne…aspoň nejaké verše… možno tie najznámejšie piesne piesní… texty textov)…a tak sa chystám porovnať texty SK biblie a CZ výtlačku, ktorý uvádza v podtitule: „překlad 21. století“… a tak sa priznám, že som sa zatiaľ v porovnávacom procese dostala len k poslednej stránke – porovnaniu tiráží: SK výtlačok z roku 2018 – na základe vydaní Starého zákona z roku 1955 a Nového zákona z roku 1986… a v tom CZ sa hovorí, že najznámejší preklad je Bible kralická (1577-94)… ale tento preklad… ako pozerám, tak pozerám, je fakt asi z prvého desaťročia 21.storočia vydaný v 2009!… a keďže sa v závere píše, že citácie nepresahujúce 500 biblických veršov alebo 50% diela je možné publikovať bez písomného povolenia vydavateľa (nie autorov!!!)… a tak citujem hneď z úvodu A. Fleka: 

„Boží slovo je živé, mocné a ostřejší než každý dvojsečný meč. 
Proniká až k rozhraní duše a ducha, až do morku a kloubú, až do srdce…“

… a tak som pred týždňom v zmysle rodinnej tradície išla na poštu poslať pohľadnice príbuzným… a tak som pri tejto príležitosti zistila, že poštovné podraželo a známka do CZ už nestojí euro, ale 1,2 Eura a do Francúzska 1,5!…a tak.., keďže som tak trochu zaťažená na miniatúry (ale nie až tak na filateriu:)… mimochodom, vedeli ste, že filatelisti majú aj svoj vlastný časopis? – pod názvom Filatelia) … a tak, keďže sme ešte nemali napísané pohľadnice všetky, kúpila som pár známok do zásoby… a pár z nich som ani neposlala ale použila ich na ďalšiu veľkonočnú dekupáž na dreve… a tak vám symbolicky posielam pohľadnicu – ikonku – a na nej dve známky (aby mohli zájsť aj za hranice:) od maliara Bohúňa… ktoré boli dokonca krstené!!!…a po sviatkoch môžete navštíviť aj Galériu Bohúňa v Liptovskom Mikuláši)))

… a naša hudobná redaktorka dnes ponúka:
Requiem 
Motytva 
Leave the Door Open  
Help me 

… a tak dnes pripájam text na „pohľadnicu“: dobré Veľkonočné sviatky… v rozjímaní tichosti či v oblievačky veselosti… hlavne v zdraví!!! zdravím)))
… vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a prvý jarný spln 2022 bude 16.4 o 20.55 slč
p.s.2 – a ceny Grammy sa odovzdávali pred cca 10-timi dňami 
p.s.3 – a meniny tento týždeň majú: Julovia, Justínky aj Dany, Danky, Danice a Rudolfovia – všetko najlepšie!!!
p.s.4 – a lunárny kalendár radí: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete…“ – čo dodať – vyskúšajte:)
p.s.5 – a ikonky z roku 2020 a z roku 2021 v traktátoch

…a tak sa po dvoch rokoch môžeme opäť dotýkať dopytových tlačítok v prostriedkoch MHD pri otváraní dverí…a tak som za posledný týždeň videla niekoľko cestujúcich ako stoja zvnútra busu pred zatvorenými dverami a ledva stihnú vystúpiť, keď im dôjde, že dvere sa bez stlačenia zeleného tlačítka neotvoria:))… a tak zisťujem, ktoré „kamenné“ obchody už neexistujú, alebo prešli do internetového modu… a tak si možno budem dať musieť nakalibrovať laptop, aby som mohla nakupovať servítky a bavlnky a ich farebnosť v zásielke zodpovedala farebnosti na monitore…a tak som práve prerolovala (alebo „prescrollovala“:) traktáty k tomu úplne prvému a zastala som na dátume 6. apríl 2020 na traktáte s názvom: „tajomstvo dekupáží„… presne pred dvoma rokmi…

…a tak tu – na chodbe bytovky parkuje už nejaký čas kočík… vlastne kočíky dva –  najprv hlboký a teraz tzv. športový…patrí dievčatku, ktoré sa narodilo pred dvoma rokmi, má hnedé vlasy a hnedé oči ako čokoláda, a keď ide z výťahu domov, smeje sa a vykrikuje tak, že ju počuť aj cez zatvorené bezpečnostné dvere… ale keď ma zbadá, len sa usmieva a skrýva sa za rohom…má dva roky a svet je pre ňu mama tata sestra bába a „kukulienka, kde si bola… hajaja… tu tu tú“… a tak… raz som počula, že keď niekto žije v zahraničí, po dvoch rokoch by si mal rozmyslieť, či zostať alebo sa vrátiť… či zapustiť korene v neznámom prostredí a či sa vrátiť tam, kde si začali zvykať, že tam nie je…. a čo dva roky vo väzení?.. a dva roky na „vojne“?… (v „kasíne“ nie „na ostro“) myslím takú tú povinú službu o ktorej niektorí, čo ju svojho času povinne absolvovali ,sypú historky z rukáva…. a iní sa snažia na ňu (napriek tomu, že vlastne nikdy nikde naozaj nebojovali) zabudnúť… niektorým sa pretransformovala na kratšiu (najlepšie v nejakom … umeleckom súbore), na civilku alebo najlepšie rovno na modrú knižku… a tak… čo Dva roky prázdnin?…. v bubline, na ostrove, bez médií a mobilov… v románe… ako vo sne… a čo dva roky vo vzťahu…. v pracovnom… v partnerskom…

Máš privysoké nároky
a zachmúrené čelo,
už so mnou žiješ dva roky
a mne to neprospelo.
… Milan Lasica /Žiť s tebou – úryvok

…a tak, keď zasadíme rastlinku, ktorá je jednoročka, tak na jeseň oberieme úrodu a to ostatné, čo po nej zostane sa stane hnojivom pre rastlinky zasadené na jar…. ale keď zasadíme ovocný strom, tak po dvoch rokoch ešte nemáva plody… jeho úlohou nie je plodiť ale rásť a mohutnieť a až po pár rokov priniesť plné košíky ovocia… a tak… čo môže vyrásť v meste za dva roky volebného obdobia… a čo za štyri?…a tak, keby sa ma bol niekto pred štyrmi rokmi rokmi… keď sme otvárali prvú výstavu dekupáží v K-gallery… opýtal, čo bude o štyri roky?…. našťastie som mala vtedy plnú hlavu dekupáží… a nik sa ma na nič také nepýtal… moja odpoveď by asi… určite… celkom nezodpovedala dnešnej realite…a  to, že naše životy bude masovo ovplyvňovať nejaký MIKRO_organizmus…mikrób… dobre, tak vírus… a potom ešte ví_RUS(!?)…. neobzerajte sa pani Lotová…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ach to by boli vojny malebné 
Neobzerajte sa pani Lotová 
U2 – Achtung Baby 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech o dva roky si môžeme povedať… a v apríli 2022 nastal mier na celom svete… a nepokoj ostal len v nás… v našom vnútornom boji medzi vlastnou nedokonalosťou a predstavou dokonalosti…. a podarilo sa nám ho transformovať do umenia, tvorivosti, do rozhovorov, tanca, hudby…. … a tak som si spomenula na slová jedného kamaráta, že najlepšia investícia je tá „do seba „(jazykový kurz, počítačové zručnosti, kurz varenia, pečenia, čalúnenia, tvorivého písania, salsy,  herectva, jazdy na koni, či niečoho iného, čo sme vždy chceli a odkladali na „potom“…) a jedným dychom dodávam, že sa určite oplatí investovať aj do prírody a zasadiť nejaký strom… jabloň či brezu (aj keď je v sezóne alergénom:)… najlepšie založiť novú záhradu alebo park:)… nech kvitnú nielen stromy na jar ale my počas celého roka…vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 4.4. bol Deň boja proti nášľapným mínam….
p.s.2 –  a 10.4. bude kvetná nedeľa
p.s.3 – a lunárny kalendár hovorí, nielen na tento týždeň: „Láska je zázrak, majte/me sa radi“:))
p.s4. – a posledný marcový deň opustil tento svet autor Maxipsa Fíka a iných nezabudnuteľných ilustrácií a rozprávok Jiří Šalamoun – ďakujeme… aj za Fíka:)