…a tak sa po dvoch rokoch môžeme opäť dotýkať dopytových tlačítok v prostriedkoch MHD pri otváraní dverí…a tak som za posledný týždeň videla niekoľko cestujúcich ako stoja zvnútra busu pred zatvorenými dverami a ledva stihnú vystúpiť, keď im dôjde, že dvere sa bez stlačenia zeleného tlačítka neotvoria:))… a tak zisťujem, ktoré „kamenné“ obchody už neexistujú, alebo prešli do internetového modu… a tak si možno budem dať musieť nakalibrovať laptop, aby som mohla nakupovať servítky a bavlnky a ich farebnosť v zásielke zodpovedala farebnosti na monitore…a tak som práve prerolovala (alebo „prescrollovala“:) traktáty k tomu úplne prvému a zastala som na dátume 6. apríl 2020 na traktáte s názvom: „tajomstvo dekupáží„… presne pred dvoma rokmi…
…a tak tu – na chodbe bytovky parkuje už nejaký čas kočík… vlastne kočíky dva – najprv hlboký a teraz tzv. športový…patrí dievčatku, ktoré sa narodilo pred dvoma rokmi, má hnedé vlasy a hnedé oči ako čokoláda, a keď ide z výťahu domov, smeje sa a vykrikuje tak, že ju počuť aj cez zatvorené bezpečnostné dvere… ale keď ma zbadá, len sa usmieva a skrýva sa za rohom…má dva roky a svet je pre ňu mama tata sestra bába a „kukulienka, kde si bola… hajaja… tu tu tú“… a tak… raz som počula, že keď niekto žije v zahraničí, po dvoch rokoch by si mal rozmyslieť, či zostať alebo sa vrátiť… či zapustiť korene v neznámom prostredí a či sa vrátiť tam, kde si začali zvykať, že tam nie je…. a čo dva roky vo väzení?.. a dva roky na „vojne“?… (v „kasíne“ nie „na ostro“) myslím takú tú povinú službu o ktorej niektorí, čo ju svojho času povinne absolvovali ,sypú historky z rukáva…. a iní sa snažia na ňu (napriek tomu, že vlastne nikdy nikde naozaj nebojovali) zabudnúť… niektorým sa pretransformovala na kratšiu (najlepšie v nejakom … umeleckom súbore), na civilku alebo najlepšie rovno na modrú knižku… a tak… čo Dva roky prázdnin?…. v bubline, na ostrove, bez médií a mobilov… v románe… ako vo sne… a čo dva roky vo vzťahu…. v pracovnom… v partnerskom…
Máš privysoké nároky
a zachmúrené čelo,
už so mnou žiješ dva roky
a mne to neprospelo.
… Milan Lasica /Žiť s tebou – úryvok
…a tak, keď zasadíme rastlinku, ktorá je jednoročka, tak na jeseň oberieme úrodu a to ostatné, čo po nej zostane sa stane hnojivom pre rastlinky zasadené na jar…. ale keď zasadíme ovocný strom, tak po dvoch rokoch ešte nemáva plody… jeho úlohou nie je plodiť ale rásť a mohutnieť a až po pár rokov priniesť plné košíky ovocia… a tak… čo môže vyrásť v meste za dva roky volebného obdobia… a čo za štyri?…a tak, keby sa ma bol niekto pred štyrmi rokmi rokmi… keď sme otvárali prvú výstavu dekupáží v K-gallery… opýtal, čo bude o štyri roky?…. našťastie som mala vtedy plnú hlavu dekupáží… a nik sa ma na nič také nepýtal… moja odpoveď by asi… určite… celkom nezodpovedala dnešnej realite…a to, že naše životy bude masovo ovplyvňovať nejaký MIKRO_organizmus…mikrób… dobre, tak vírus… a potom ešte ví_RUS(!?)…. neobzerajte sa pani Lotová…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ach to by boli vojny malebné
Neobzerajte sa pani Lotová
U2 – Achtung Baby
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím nech o dva roky si môžeme povedať… a v apríli 2022 nastal mier na celom svete… a nepokoj ostal len v nás… v našom vnútornom boji medzi vlastnou nedokonalosťou a predstavou dokonalosti…. a podarilo sa nám ho transformovať do umenia, tvorivosti, do rozhovorov, tanca, hudby…. … a tak som si spomenula na slová jedného kamaráta, že najlepšia investícia je tá „do seba „(jazykový kurz, počítačové zručnosti, kurz varenia, pečenia, čalúnenia, tvorivého písania, salsy, herectva, jazdy na koni, či niečoho iného, čo sme vždy chceli a odkladali na „potom“…) a jedným dychom dodávam, že sa určite oplatí investovať aj do prírody a zasadiť nejaký strom… jabloň či brezu (aj keď je v sezóne alergénom:)… najlepšie založiť novú záhradu alebo park:)… nech kvitnú nielen stromy na jar ale my počas celého roka…vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a 4.4. bol Deň boja proti nášľapným mínam….
p.s.2 – a 10.4. bude kvetná nedeľa
p.s.3 – a lunárny kalendár hovorí, nielen na tento týždeň: „Láska je zázrak, majte/me sa radi“:))
p.s4. – a posledný marcový deň opustil tento svet autor Maxipsa Fíka a iných nezabudnuteľných ilustrácií a rozprávok Jiří Šalamoun – ďakujeme… aj za Fíka:)
