Mesiac: máj 2022

… a tak  to vyzeralo, že budem písať o ničom… ale potom som šla domov a hneď vedľa paneláku rozkvitnutá baza… a tak mi nedalo a len tak ukradomky som odtrhla pár maslovobielych okvetí… len pár – „nebudem sa púšťať do žiadnych väčších akcií!“- povedala som si… a tak som si spomenula ako som sa raz pokúšala vyrobiť bazový mušt (tak trochu na hrane s bazovým burčiakom:))… pila som ho kedysi u jednej známej, ktorá bola známa jeho produkciou a to fakt veľmi vydarenou… úžasný jemne šumivý osviežujúci nápoj… a tak som sa o to pokúsila… ale môj pokus som nakoniec vyliala do kanála… a tak som včera odtrhla len pár najkrajších kvetov, našla internetový recept na sirup… a práve som ho dokončila a naliala do troch malých fliaš… ešte je úplne horúci… recept zverejním, až keď zistím, že sa dá piť:)))… ale ak máte nejaký overený, prosím, podeľte sa oň…
… a tak som šla minule okolo jednej reštaurácie… na stojanovej tabuli pred vchodom bolo rozpísané menu a celkom na spodku veta: „všetko zabalíme!“… keďže tá veta bola tak výrazná, najprv som si prečítala práve túto ponuku a moja fantázia sa rozbehla všetkými smermi….fakt mi zabalia všetko, čo si poviem? – aj modré z neba?… alebo úplne všetko?… celý svet v jednom obedári?… všetko čo dnes navarili… zmixované v jednom obedári?… alebo aj barovú stoličku a ochotnú čašníčku?…vidličku a lyžičku?:))… a tak som si napokon predsa len prečítala hornú časť tabule a vybrala menu… a nemám všetko… chcela by som mať vôbec „všetko“?… všetko dobré?… len dobré?…je to rozpoznateľné?… dobré a krásne…nestačí len na to pozerať?… len to cítiť?… alebo nemať nič a len sa usmievať?:)
… a tak ma z úvah „o ničom a o všetkom“ dnes vytrhol ICE HOCKEY… ICE= to více – a čochvíľa budú Turíce:))… HOCK=päty!?…KEY= kľúč!… a tak si hovorím, že kedy inokedy písať o hokeji ak nie dnes? … keď si SK hokejisti akoby sami sebe vytrhli tŕň z päty!!!… a tak „postoj chvíľa – si krásna!“…. čo na tom, že nevyhrali nad… ale vyhrali nad unavenými, ktorí ale včera vyhrali nad… (to nie je irónia, to je život!)… a tak konečne teraz sedí, že „naši chlapci“ hokejisti – najnižší vekový priemer na tohtoročných MS vo Fínsku… a tak len aktuálne konštatujem, že Fíni, ktorí majú najstarší tím na turnaji,  práve vyhrávajú nad bratmi Čechmi (ale zdá sa, že oba tímy postup majú istý, kým SK hráči nutne k postupu potrebovali vyhrať v riadnom hracom čase – čo sa podarilo)))… ale možno by sme spoločne vyhrali nad oboma:))….. ale nebudem sa teraz púšťať do „čssr vôd“… ani tých zamrznutých:)))

Hľadali sme horiaci ker, plytčinu v mori, rozhodný hlas z nebies…
Miesto toho sme si v honbe za zázrakmi mali všímať udalosti všedného dňa
M. Scott Peck

… a tak som šla dnes z práce krívajúc dláždenými uličkami starého mesta B…(lebo počasie, lebo injekcia v kolene, lebo zimné športy na jar môžu niekedy aj nebezpečné :))… a tak sa pri mne pristavil jeden pán a pýtal sa ma po anglicky, či nepotrebujem pomôcť… bolo to fakt milé… a bola som tak zaskočená, že sa mi v mihu z hlavy vyparila celá chabá anglická slovná zásoba a zahabkala som niečo v zmysle, že je to OK a že idem z nemocnice (áno, bolo to tak… pred rokmi… ale čas je relatívny:))… akurát, teraz nechápem, prečo som nezdokonalila to krívanie i angličtinu a nesedím teraz niekde na pive a nepozerám na priamy prenos niekde v reštaurácii, kaviarni, pivárni:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Vangelis – 1492
Žbirka – Posledné veci
Youn Sun Nah – Waiting 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím CARPE DIEM! –  nech si užijeme každého dňa do sýtosti… a nech v hokeji na MS vyhrá ten najlepší a nezláme si nikto kosti!:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a v týchto dňoch ukončil svoju púť oceánmi tohto sveta pán skladateľ Vangelis  a Žbirkovi vyšiel album… Posledný…
p.s.2 – a tento týždeň máme: pondelok: Svetový deň korytnačiek v utorok EU deň národných parkov a v piatok Svetový deň vydry – zjavne nás to do prírody dákej láka:))
p.s.3 – a meniny majú: Ivety, Vilmy, Vilovia i Dušanovia – všetko najlepšie
p.s.4- a prikladám jednu novú dekupážku:)

….a tak som sa ešte pred šiestou zobudila na naliehavý zvuk budíka… nikam som necestovala… bolo už celkom svetlo a keď sa mi trochu rozbrieždilo aj  v hlave, uvedomila som si, že som žiaden budík nenastavovala a žiaden ani nezvoní… a nie je to ani od susedov (…občas počuť)))… a tak som sa započúvala do toho pravidelného zvuku… to bude asi autoalarm… zvuk bol fakt pravidelný ako metronóm… a potom mi došlo, že sú to hrkútajúce holuby na balkóne (občas tu a občas u susedov)… a tak som po minútach meditácie o zvukoch vstala z postele … a urobila som dobre, lebo pri varení kávy v kuchyni sa ozvali zbíjačky… a pri tých sa ťažko sníva… (iba ak to majú muži inak:))…a tak som mala hneď našliapnuté napísať o neznámom susedovi, ktorý neďaleko stavia rodinný dom… to sa píše na listine na plote!!!….v skutočnosti počuť už cca 3 týždne zbíjačky a bagre… najprv odstránili z pozemku pomerne strmý svah, vyrovnali ho do roviny, zabezpečili odpornými opornými konštrukciami (aby sa asi nezrútila bytovka na hornej hrane pozemku)… a teraz sa prepadajú pod zem… kopec sa zmenil na jamu… kameňolom… začínam pochybovať o stavbe domu… možno tam vykope poklad… truhlicu so zlatom… alebo ešte lepšie zlatú žilu… možno ropu… možno vyrazí z hĺbok plyn…. a tak „severný vietor je krutý… ale k nohám ti dám buď zlaté prúty… alebo sa už nevrátim…„
… a tak tento pondelok odišiel do hereckého neba (možno na hadraplánu či elegantným krokom šľachtica…) pán Josef Abrhám…. kto nepozná jeho role z filmov Vrchní prchni, Konec starých časú, Kulový blesk, Trhák,  Člověk proti skáze… prípadne primára Blažeja z nemocnice?… jeho výrazné oči, tmavú ofinu,  jeho autentický herecký prejav… jeho poslednou filmovou rolou bol svätý Josef vo filme Anjel Pána 2….. …niekde som sa dočítala, že chcel byť kňazom… mimochodom jeho starý otec sa volal Jozef… Jozef Hollý – evanjelický kňaz a dramatik – autor napríklad Kuba a Geľa Sebechlebského… jeho teta bola výtvarníčka a scenáristka Elena Holéczyová a bratranec režisér Martin Hollý…. a tak v stredu 18-teho oslavuje 80-ku „Kubova Anča“ ale aj Saška z Hollého Medenej veže… prvá dáma (alebo dám presnejšie označenie –  jedna z prvých dám) československého filmu Emília Vášaryová… a tak dúfam, že na jej oslavu prišiel aj nejaký kocúr (najlepšie v okuliaroch)… anjel z hry Na skle maľované určite:))
… a tak pani Milka dobre oslávte a Vrchí…. prchni!!!!… leť, bež, utekaj… až niekam do Jiljí za Popelkou…. a vezmi jej „trocha těch svestiček“(Marečku…)….

…..a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
holubí dum 
Life on Mars? 
Kubo

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím všetkého dobrého nielen vám ale aj pani Milke a s poďakovaním Josefovi…vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak okrem toho bol v stredu Deň múzeí a v sobotu bude Deň kultúrnej rozmanitosti…
p.s.2 – a o festivale v Cannes opäť bez rúšok… niekedy nabudúce:))
p.s.3 a „antiburanom“ nazval Josefa Abrháma v jednom zo spomienkových rozhovorov jeden z jeho kolegov (v množstve spomienok som zabudla ktorý…)

…a tak by bolo v týchto dňoch na mieste napísať niečo o ľadových mužoch a Žofii – Sofii, ktorá bude mať meniny v nedeľu… ale zdá sa, že letné počasie a koniec oficiálnych obmedzení epidemiologickej situácie spôsobili, že „neúradujú“ a zrejme koncom týždňa namiesto mrazu volia dovolenku…minimálne do Tatier:)))… tesne pred odchodom možno pošlú nejaké búrky…trochu dáždika… aby sa nepovedalo:))… a ak neprídu búrky, tak aspoň sneží… z topoľov (takto si treba zariadiť prácu, keď sa ide na dovolenku…niekto to dokončí za vás:)))
…a tak nás po „Sviatku práce“ (aj keď to bola voľná nedeľa a „nedelalo“ sa ani v obchodoch:) povolali do práce… aby sme svoje povolanie vykonávali viac na mieste na to určenom ako v obývačke na home office (HO)… a tak, aby nebol prechod príliš prudký, absolvovali sme najprv „komunikačný kurz“!… (inak už asi dvakrát prekladaný termín)…. a tak to bolo celkom logické… najprv sa „rozrozprávať“ a potom „hurá medzi kolegov“….  a tak sme okrem rád „ako na mikrofón a ako na trému“, pojednaní o verejnej samote, artikulácii, spomalení a zrýchlení v reči… cvičení v dýchaní a kričaní-nekričaní… mali k dispozícii aj niekoľko jazykolamov, tie naj vyberám (nedá mi nepodeliť sa) – nech sa páči – každé ráno môžte precvičovať:))

Na klavíri hrala Klára Kráľová
To mi tuto táto tatova teta tyká?
Čistý s čistou čistili činčilový čepiec!
Sčeš si vlasy z čela a osuš si šosy!
Prst zvlhol, vlk zmrzol.
Ak naolejuje Júlia lampu, nenaolejuje Júlia linoleum!
Mám rada rozporuplné lyricko-epické diela…

 …. a  tak ma tropické teplo tohto týždňa zlákalo k jednému zmrzlinovému popoludniu… to som práve nebola v práci (máme nárok ešte na dva dni HO)… a tá zmzlináreň, pred ktorou sa tu neďaleko minulé leto tvorili rady… cez zimu zmizla… (dám si patentovať nový jazykolam: „zmrzlináreň cez zimu zmizla“:)… a tak som si v potravinách kúpila niekoľko nanukov – do zásoby do mrazničky… vybrala som si ten s najkrajším obalom (tak sa mi zdá, že som ho videla v nejakej reklame:)… a neoslovil ma (priamo povedané – nesplnil moje chuťové predstavy)…. a tak som po chvíli váhania (našťastie nemám doma osobnú váhu:)) vytiahla z mrazničky ďalší nanuk – známy názov – nový obal… „chuťovo som šla na istotu“ – ale nie!!! neznáma divná chuť len vzdialene sa podobajúca na tú, ktorú som očakávala… a tak…buď sa mi počas 1-2 rokov zmenili chuťové bunky, alebo sa zmenili výrobné postupy výrobcu… poučenie: „nevytvárať očakávania a domnienky?!“…. vždy dobrá rada!!!… ale tie nanuky mi nejdú do hlavy ani do ruky… to budem musieť ešte preveriť:)))..a tak tento týždeň vydražili (zatiaľ…) najdrahšiu sieťotlač na svete… „neprestrelenú Marilyn Monroe“ (portrét, ktorý unikol atentátu na A.W.)… zachytila som, že za 170 miliónov dolárov…podľa iného zdroja 195 dolárov… každopádne vydražená suma pôjde na charitatívny projekt pre deti…
… a tak tento týždeň (predpokladám, že už) oslávil 90-ku princ Radovan – pán Josef Zima … zaľúbený do princeznej v „myším kožíšku“… ale hlavne so zlatou hviezdou na čele:))“…a netradičnú rolu rozvážneho i rozvášneného dirigenta „starého telesa“ si strihol vo filme „Ženu ani kvetinou neudrieš„…(v „květnu už vôbec nie!:)) 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Sukiyaki (Ue o Muite Arukou) 
Nick Cave and the Bad Seeds- Push the Sky Away 
Happy birthday… happy day (princovia i prezidenti) 

… a tak sa s vami lúčim s prianím, aby ste našli súlad medzi májovou prácou a májovým letom:))- vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – okrem toho, že majú meniny ľadoví muži, tak v piatok je Deň koktailov – úplne vhodné pre tieto dni… aj tie jahodové… aj tie slovné:))
p.s.2 – a lunárny kalendár konštatuje: „nový deň je nový začiatok“ a čo nová noc, je súčasťou dňa?:)
p.s.3 – a „na Serváca“ začínajú MS v hokeji 2022… žeby substitúcia namiesto ochladenia?… umelý ľad?:)
p.s4 – citácie  jazykolamov – zo školenia „Nebľaboc“

…a tak som posledný aprílový piatok cestovala… cesta tam prebiehala v kľude (nie celkom v pokoji – česky v izbe… alebo by sa mohlo nazvať niekedy kupé izbou? – napríklad – obývačkou… a ten, kto si ide prisadnúť, by sa opýtal nie klasické: „mate tu voľno?“ – ale: „môžem ísť k vám na návštevu?“… nehovoriac o spacích kupé (tam sú asi rezervácie povinné… lebo inak by niekoho mohla prekvapiť otázka: „môžem s vami zdieľať ležadlo alebo lôžko?:))… a tak mi dnes prišla so mailovej schránky reklama, okrem iného propagujúca vlastné kupé na cestu vlakom – k moru…:))… a tak pekne chronologicky, vrátim sa k aprílovému piatku: lístok som si kupovala na poslednú chvíľu… dúfajúc, že po požiadavke: „prosím o miestenku do kupé, kde nik nesedí“ mi bude dopriate aspoň max. jeden spolucestujúci… keď som prišla do kupé, už tam sedeli dve dámy pri okne, a kým som telefonovala prechádzajúc sa po chodbičke, tak sa kupé zahustilo ešte o dve spolucestujúce… a tak som vôbec nemala chuť tam zapadnúť a pri pokračujúcom telefonovaní a prechádzaní sa po chodbičke objavila jedno kupé, kde sedel len jeden cestujúci… a tak som si tam prisadla aj bez miestenky, zaševeliac niečo v duchu, že miestenku mám, ale tam je plno… pán driemal a nevenoval mi žiadnu pozornosť…a tak som si mohla vystrieť nohy a nerušene pozorovať polia za oknom… do reči sme sa dali až pri jednej „čiernej stavbe“ pri trati… a tak som sa dozvedela, že kým som sa ja ledva-ledva ma poslednú chvíľu vychystala z Bratislavy, tak ten pán ráno okolo piatej – za svitania vyrážal už (až) z Osla!… a vystupovali sme v rovnakom meste a vyzeral celkom sviežo… zrejme celý natešený na stretnutia, ktoré mal naplánované… z rozprávania vyplynulo, že zrejme teraz, keď tieto slová čítate je už opäť v Nórsku…
….a tak som sa zas v prvý májový pondelok vracala vlakom do Bratislavy… dúfajúc, že v pondelok budú vlaky voľnejšie ako v nedeľu som predostrela pri okienku „malej stanice“ opäť tak trochu mizantropicko a zotrvačne protiepidemiologickú prosbu na prázdne kupé… mladý muž za okienkom hľadal, hľadal a celkom v pohode mi dal lístok… tešila som sa na fakt prázdne kupé… ale!!! … nečakala som, že v tom vagóne, kam mi lístok predal vlastne nie je žiadne kupé, len štyri „kójky“ a inak otvorený priestor… dalo by sa povedať tz. „vlakový open space“…a tak hoci priamo oproti mne nick nesedel, tak nejak sme všetci všetkých vnímali… niektorí pospávali, iní pozerali do laptopov a mobilov… vlak napriek úpravám v grafikone „štandardne meškal“… a niekde v polceste pristúpila žena s asi štvorročným dievčatkom… na stolík je položila kufrík a dieťa si pred sebou rozložilo cestovnú herňu… o chvíľu sa ozval podivný vrčavý zvuk… „ešte aby sa pokazil vlak!“ pomyslela som si a zdvihla oči od knihy (nebudem predsa písať, že som si robila pracovné poznámky do materiálov, aj keď je to pravda, knižka pôsobí oveľa príjemnejšie:)… a tak som zdvihla zrak a videla, že dieťa niečo montuje detskou vŕtačkou… skúmavo som sa pozrela na „vystajlovanú mamičku“ a hlavou mi prebehla myšlienka: „ako sa k tomu to dievčatko dostalo, pripravujú ju na povolanie sochárky, stolárky, „hodinovej manželky“ alebo zubárky? … raz som počula z rádia takú správu, že v starej Číne trénovali malých zubárov cca od troch rokov – prštekmi vyťahovali z dreva drevené kolíčky, s vekom čoraz silnejšie zatlčené, aby dokázali v dospelosti vytrhnúť pacientovi boľavý zub!… a tak netuším, aké povolanie bude mať malá cestovateľka… každopádne pôsobila veľmi húževnato a zaujato:)
… a tak som 3. mája zhliadla dokument o Věre Čáslavskej… pri príležitosti 80-teho výročia jej narodenia… a tak ukazovali známe zábery z olympiády v Tokiu, kde sa táto najznámejšia československá gymnastka stala miláčikom publika a dostala, možno ako jediná žena široko – ďaleko, samurajský meč…  a potom v Mexiku v roku 1968 (október!!!) stála na jednom stupni víťazov spolu s ruskou športovkyňou, s ktorou mali úplne rovnaký počet bodov… a tak najprv zaznela československá hymna a chvíľu na to hymna ZSSR – vtedy Věra sklonila hlavu a odvrátila ju bokom od spoluvýherkyne… a tak bolo všetkým všade na svete všetko jasné… a tak, na konci dokumentu spomenula, že jej raz nejaká veštica povedala, že bola v minulom živote samurajom… samuraj – nesamuraj – rozhodne to bola veľká bojovníčka!… a tak, tiež 3. mája, preletela médiami správa o skone druhej veľkej bojovníčky – Medy Mládkovej, ktorá sa narodila rok po skončení prvej svetovej!!!… priznám sa, že som na „jej“ Sovovy mlýny na Kampe v Prahe zatiaľ vždy „pohlížela z povzdálí“, ale pri najbližšej návšteve Prahy sa tam určite pôjdem pozrieť…hoci Museum Kampa… bolo oficiálne otvorené v roku 2003 (po povodni 2002, keď bola budova zasiahnutá, ale vzácne zbierky výtvarného umenia, ktoré venovala Prahe, ostali nepoškodené)…

…jednu vec máme vždy naviac pred ostatnými – sami seba.../E.S.

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Audrey
Sharon
Adele

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím: „majte krásny máj!“… poťažmo: v stodole už v máji raj:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň okrem troch milých dvoch kolegýň oslavujú aj: Žigmundovia, Hermíny a Moniky – všetko najlepšie!
p.s.2 – a 6. mája je „deň bez diét!“… a v nedeľu „Deň matiek“
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: hľadajte… to dobré! a tiež: chodťe na prechádzku a buďte aktívni!