Mesiac: jún 2022

… a tak minulý víkend po dlhom čase sa mi naskytla možnosť návštevy západných susedov… nemyslím v paneláku na porovnanie tropických teplôt v interiéri:))… jednoducho cesty viedli do Česka… Českom… po celkom známych aj miestami neznámych trasách…
 … a tak som si hneď na prvej benzínke kúpila len tak z plezíru a náhleho pocitu akejsi dovolenky niekoľko časopisov… jeden z nich bol módny časopis na obálke s titulkom vábiacim na IFF Karlovy Vary… časopis bol celkom objemný, ale okrem malého plagátiku a pár (doslova) pózujúcich hviezd aj (pre mňa) nehviezd som sa o programe alebo nejakých zákulisných prípravách nič nedočítala… ale plagátik je pekný – „postcovidový“ – plný postavičiek bez rúšok:))
… a tak kým predminulý víkend bolo v severných Čechách horúco (ako teraz v SK:)- tak na spomínaný minulý víkend predpovedali dážď a búrky… ale povedala som si optimisticky, že to bude len také „bu-bu-bu“ – ako hovorieva moja kamarátka, keď sa začnem pri prvých podozrivo boptnajúcich obláčikoch na výlete zháňať po dáždniku…. ale tentokrát nie!!!…a tak sme sa, vidiac kopiace sa oblaky, nezastavili v Mladej Boleslavi… videli sme len veľkokapacitné garáže a presklený výťah vedúci od nich do historického centra… a tak sme sa v daždi nezastavili ani pri Máchovom jazere, nevyliezli sme na Bezděz, nepristavili sme sa pri Sloupe v Čechách a už vôbec sme v lejaku nezašli do Kamenického Šenova a nevideli sme varhany – vlastne organ, ktorý bol jednou z filmových lokácií klasickej rozprávky Pyšná princezna…. mimochodom jej hlavná predstaviteľka pani Alena Vránová – oslávi presne o mesiach 90-ku!!! – všetko najlepšie Pyšná! – a dúfam, že sa nájde ešte dosť gentlemanov, ktorí vám prídu zaviazať črievičku:)
… a tak, kým sme prišli do Litoměřic, dážď ustal…. a tak sme si mohli prejsť veľké krásne historické námestie, kde počet áut zaparkovaných uprostred prudko prevyšoval počet hostí sediacich pod podlubiami reštaurácií a kaviarní v parteri domov… a tak, povedala som si, že celú polovicu druhého dňa mám na prehliadku mesta… ale!!! – už nadránom začalo liať „ako v Nízkych Tatrách“… a tak som si zobrala bedekre a iné vytlačené texty, ktoré poskytovala izba v penzióne a za šumu neutíchajúceho lejaku študovala dejiny mesta… a tak som sa napríklad dozvedela, že nie je pravda, že „v úmrtom dome K.H.Máchy“ je zriadená útulná vinárnička“ (ako sa ironicky spomína v jednom zhudobnenom texte)… vináreň tam vraj bola skôr, ako sa tam básnik nasťahoval!… a tak, keď napokon predsa len na obed dážď ustal dalo sa ísť do ulíc… a ako prvá prišla do rany hvezdáreň – dnes: „Museum loutek“ – už pri pokladni som si nadšene kúpila pár pohľadníc… a postupným objavovaním ďalších a ďalších zo stoviek bábok skúmala ich tváre… a miestami ma smiech aj prechádzal… zamrznuté úškľabky niektorých postáv pôsobili priam hrozivo…  zvieratká boli omnoho zábavnejšie – hlavne tri prasiatka…. a keď som sa potom rozprávala na túto tému s viacerými priateľmi, skonštatovali sme, že vlastne v detstve nemal bábkové divadlo nik v obľube… sme ním fascinovaní až teraz… a že možno niektorí výrobcovia bábok zhmotňujú stavy svojej duše… niečo ako artetarapia…. najmilšia bola „loutka“, ktorá bola umiestnená v najvyššej miestnosti priam pod stropom… bol to sivovlasý starec v bielom s vľúdnou tvárou… a tak sme sa presunuli s „hradu“ – lepšie povedané k jeho torzu dostavanému do podoby pivovaru – dnes slúžiacemu pre potreby  múzea – z väčšej časti slúži ako múzeum vinárstva… a na jednej chodbe  zrazu (nechcem povedať, že rovno oproti wc) na vás pozerá Felix Holzmann – v životnej veľkosti – na fotografii:)))… a tak sme na ďalší deň vracajúc sa už v horúčave nečakane prešli priamo námestím v Roudnici nad Labem, obišli Mělník – jedno z najobľúbenejších českých miest filmových lokácií… a zamávali hore Říp… „někdy příště:))!

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Rozvíjej se poupátko 
Zavři oči 
stromboli

… s prianím krásnych prázdnin, krásnych cestovateľských zážitkov a pevného zdravia sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň mali meniny nielen Beaty a Melánie, ale aj Petry, Petrovia a Pavlovia – všetko najlepšie!
p.s.2 – a ak sa dostanete budúci týždeň, alebo už zajtra na IFF KV – pozdravujte, filmy užívajte a vodu z „vřídla“ s pivom nemiešajte:))
p.s.3 – a ako ilustrácie pridávam pár autentických foto
p.s.4 – ak by ste sa v lete zatúlali do Litoměric – odporúčam pozrieť si katedrálu sv. Štepána a tiež kopec Radobýl – alebo j Milešovku – České Středohoří je naozaj pôvabné!

… a tak sa s teplými a horúcimi dňami všetko mení do kvetu… jednoducho kvitnú lúky, záhrady, šaty, nohavice, tašky, tričká… a tak kvitne nielen rastlinná ríša ale aj živočíšna… a to nielen oblečenie… myslím tým ľudí a ich pokožku… krátke rukávy, krátke sukne a krátke nohavice obnažujú kožu, ktorá niekedy nie je ani celkom bledá ani tmavá, ani opálená ani načervenalá, ale pestrofarebná… pomaľovaná, pokreslená (v prípade detí a ich celo-júnových osláv MDD), potetovaná…a tak som si spomenula na jedného známeho, ktorý si ešte pred touto dobou módneho tetovania…. sám vytetoval ľavou rukou na pravé rameno (bol pravák!)  divý mak – krásne farebne v odtieňoch červených a zelených s čiernymi kontúrami…. a bol na to náležite hrdý…. a tak som si spomenula na červené maky… a tak makmi kvitnú polia ale aj aj pusté záhrady alebo pásy úbohej zelene medzi koľajnicami… a tak, keď som sa začítala do článkov o tomto krehkom ale úžasne farebnom kvietku dočítala som sa, že je napríklad napriek jeho vonkajšej živosti symbolom spánku… veď mak!!! a makový odvar na spanie… myslím, že Francúzsku sa mak bežne nedal ani kúpiť (lebo droga…?)… a tak neviem, či je tomu stále tak:))… a tak som si spomenula na rozprávku dievčatko makovička….ó aká úžasná sukňa! … a tak si hovorím: je v súlade s business casual dress code?:)))

…a tak som si spomenula na detskú riekanku (prosím, ak viete autora, napíšte))):

červená sa Zuzička
pýri sa sťa ružička
červená sa práve tak
na úvrati divý mak

…a tak úplne zbožňujem belasé čakanky…. kdekoľvek – celkom nenápadne na sídliskách i lúkach, v škárach medzi obrubníkom a chodníkom… a tie keď začnú kvitnúť, tak je jasné, že očakávajú ony aj deti a študenti koniec školského roka… ale kto čaká na čakankový koreň, aby si mohol vyrobiť cigorku, tak by mal mať trpezlivosť a vyčkať ešte do jesene… modrooká princezná, ktorá toľko čakala na svojho princa sa zmenila na túto kvetinu… (ak nemáte modré oči, tak sa vám to zrejme nemôže stať:)…
…a tak sa mi predvčerom snívalo, že som bola na návšteve u kamarátky a mali tam čerstvo nazdobené hneď dva vianočné stromčeky – borovicu aj smrek… a tak som včera šla ulicami starého mesta Ba a v jednom výklade nefungujúceho podniku… malý umelý (trochu unavený) vianočný stromček… a tak mi nejak došlo, že Vianoce boli pred pol rokom a o polroka budú zas…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Simply Red 
The Greenhornes  
Duran Duran 

… s prianím príjemných najdlhších dní v roku sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tento týždeň bol v utorok deň kvetov, hudby, tričiek, trpaslíkov ale aj žiráf!!!(kto to vymýšľa?:))
p.s.2 – a ak už smerujete k moru – v sobotu je deň námorníkov
p.s.3 – a cez víkend začína gitarový festival 
p.s.4 – a nedávno dávali starý Cz film: „Lízin let do nebe„… nebudem hovoriť o filme, ale zmienim sa len o tom, že v ňom debutovali neskoršie dve hviezdy československej kinematografie – páni – Hrušínský a Kemr – a ten druhý tak hral tak drzého študenta, že až – a kvôli tomu sa tento film oplatí vidieť… mimochodom Pán Kemr mal tento týždeň sté výročie jeho narodenia – ďakujeme, nielen ta toho spratka, ale aj za iného študenta – v „Marečku, podejte mi pero“! 

…a tak sa mi dnes snívalo, že cestujem vlakom…  a zrazu všetci v polke cesty začínajú vystupovať von… prichádza za mnou sprievodca, že musím tiež vystúpiť von, že je výluka… kým sa pobalím, náhradný spoj odíde a ja sa ocitnem v nejakom tanečnom klube…
….a tak mi verte, že som už nechcela písať o vlakoch… a rozhodne nie o tých vnútroštátnych… ale nedá sa inak … premieta sa mi to už do snov… a tak – opäť vlak!!!
… a tak som sa v nedeľu veľmi vážne, analyticky, prozaicky i priam alchimisticky rozhodovala akú dopravu zvoliť na cestu zo stredného Sk na juhozápad… a tak som zvažovala… vopred avizované výluky na železniciach hlboko študovala… na žel. spol . SK volala… a to som asi nemala robiť!!! slečna na opačnej strane „káblu“, totiž vyriekla to zaklínadlo: „vlaky na vašej trati, napriek plánovanej výluke, meškajú minimálne – tak do 5 minút… teda pokiaľ sa nič výnimočné nestane… ale to sa už asi dnes nestane, je predsa nedeľa!!!“…. a tak, keď už som bola nastavená na konkrétny podvečerný vlak…. prišla správa, že sa neďaleko stala na trati nehoda a vlaky začínajú meškať (neskôr sa ukázalo, že sa toto meškanie vyšplhalo na úctyhodných 180minút!)… a tak som sa rozhodla pre autobus…. samozrejme som si vyhliadla taký, ktorý ide podľa grafikonu najkratšie… na bus-stanicu som dorazila 15 min. vopred… boli tam len dvaja čakajúci cestujúci… a tak som bola celkom kľudná, že nejaké to miestečko sa určite nájde… lenže za 15 min. sa na zastávke nakopil menší dav… a bus meškal… traja študenti, ktorí prišli ako poslední, sa postavili dopredu… vlastne tam ani žiadny rad nebol, len taká nesúrodá tlupa… a tak, keď už som videla ako bus veľkým oblúkom prichádza, postavila som sa dopredu –  k študentom s otázkou, že či majú miestenky – oni, že nie… a ja tiež nie… a jeden študent skonštatoval: „tak to sme na tom rovnako!“… nuž ale v tom sa náhle vo mne prebudilo driemajúce ospalé nedeľné ego a zakontrovalo: „Nie, nie sme na tom rovnako – ja som tu bola skôr!!!“ – lenže: ak dovtedy vesmír pre mňa držal nejaké to miesto – pre mňa za mňa aj šoférovi na kolenách…. tak zrazu otočil a povedal rezolútne: nie, nič len tak ľahko už dnes nedostaneš!!! – bus zastal a šofér vyhlásil, že berie len tých s miestenkami… a tak som si už len sama pre seba povedala, že ten študent mal naozaj pravdu a cítila som sa na… nuž, ale nebol čas na sypanie popola a to už vôbec nie nahlas:))… a tak som sa presunula oproti na vlakovú stanicu, zistiť aký je aktuálny stav meškaní vlakov… a tak mi milá pani pri pokladni povedala, že práve kvôli ten nehode na trati, vypravili mimoriadny vlak… ktorý práve odišiel…. a tak som sa už ani nie zhlboka nadýchla… posadila sa do prehriatej staničnej haly a chtiac nechtiac musela sa rozhodnúť, či odložím odchod na ráno, alebo budem cca hodinu čakať na ďalší vlak… a tak som počkala…. a zrazu prišli dva vlaky na výber – jeden bez výluky a teda prestupu ale o 1,5 hodiny dlhší – s odklonom cez Štúrovo a druhý s prestupom na bus v Novej Bani a nástupom na ďalší vlak v Šali.. a tak vlak/bus/ vlak, ktorý som nakoniec zvolila bol v Ba úplne načas… a vďaka druhej etape cesty – busom, som objavila „relaxcentrum Ľudmila!“… a v plnej kráse západu slnka sme si mohli vychutnať Duslo-Šaľa….:)))… akurát, že som namiesto cca 2,5 hodiny busom bola na ceste asi päť hodín… a tak si dnes hovorím, že som sa radšej mohla ísť pozrieť na záver zámockých hier – divadelného festivalu ZHZ… 
….a tak by sa zdalo, že príchodom domov, vyzutím sa a zhodením batožiny na podlahu môj súkromný workshop skončil,…nie, nebolo to tak… predsa len… ako to znie presne:

… za dobré dostaneš odmenu 7x a za zlé zlého77x (?)

… a bolo si treba vybrať „celú dávku“… a tak som si zrazu spomenula, že som pred odchodom balila do tašky ešte teplú maminu bublaninu a do krabičky pár najkrajších vlastnoručne naoberaných jahôd zo záhrady… všetko samozrejme v kombinácii: „krabičky + sáčky + gumičky“… ale úplne som zabudla, že celú túto potravinovú zložku som nabalila na moje nové bieloskvúce sako… ale nebudem predbiehať… koláčiky boli ešte stále teplé a jahody sa v krabičke tým teplom a vibráciami pri prenášaní (vlak-bus-vlak-mhd atd.)… zmenili na niečo ako teplá jahodová dreň… (inak celkom dobrý základ pre jahodový kokteil – pomyslela som si už celkom bezemočne)… avšak!!!… nevydržali to tie dva sáčky (možno už boli deravé predtým – to som si fakt nepreverila)… a tak, keď som rozmočené jahody vytiahla… videla som výjav, ktorý vyzeral, akoby moja taška menštruovala… alebo akoby prišla práve o panenstvo… a tak nasledovalo ešte nočné pranie… vlastne len namočenie v koncentráte „odškvrňovacieho roztoku“… našťastie v pondelok ráno bolo sako opäť biele… ale moja pamäť nezostala biela…dostala nový záznam… akurát pre tento traktát:))

… naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Šaty z jahodovej peny…. 
Strawberry Fields Forever 
Wolf Alice

… s prianím príjemných jahodových dní… s jahodami v šľahačke nie na šatách… iba ak na tých z jahodovej peny:))  sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak dodávam poučenie – v nedeľu večer bez miestenky alebo vhodnej apky na bus nechodiť…. a tiež, že netreba organizovať tlupy cestujúcich – o tom už nebudem ani hovoriť:)
p.s.2 a poetka – pani Mila Haugová tento týždeň oslávila jubileum – všetko najlepšie! 
p.s.3 – a chrobák Paul v sobotu sa dožije rovnakého veku = 2x toľko ako chrobák John… 
p.s.4 – a na budúci týždeň začína letný hudobný festival VIVA musica

…a tak to vyzerá tak, že Medard bol tento rok spolu s Servácom, Bonifácom a Žofiou na dovolenke v máji (predpokladám, že nie na Pankráci:)… a teraz svieži a plný energie úraduje a priniesol nám to, čo niektorí nazývajú „stredoeurópsky monzún“… a tak prší prší len sa leje a videla som aj jednu mačičku na balkóne, ale neviem, či sa smiala… skôr na mňa pozerala stoicky ako sfinga… hoci sa spieva v detskej pesničke:

„prší prší, len sa leje
mačička sa z okna smeje
nesmej sa mačička
lebo ti zmokne bundička!“

… a tak rozmýšľam, že vlastne neviem, či sa mačky smejú… ale možno sa usmievajú… keď sa im niečo pekné prisnije… vážne – videli ste už smiať sa mačku?…ale určite si vedia užiť škrabkanie po brušku…. a tak som si spomenula ako som bola nedávno na návšteve u známych na dedine… a tak sme sa rozprávali so známou pri šopke na dvore a zrazu sa ozvalo: „mniau – mňau“…a tak som si spomenula na rozprávku z detstva ako psík hľadal niekoho, kto povedal mniau… priznám sa, že neviem ako to tam medzi psom a mačkou dopadlo… ale v tomto konkrétnom prípade sme sa začali obzerať okolo a nikde nič… a po ďalšom „mniau“ sme videli stáť pred šopkou také malé cca 12-centimetrové stvorenie… menšie ako plyšová hračka… skôr ako taká kľúčenka… otváralo papuľku, očká malo zalepené… mala som pocit, že pozerám na malý zázrak, ale aj moja známa, lebo neevidovala v okolí kotnú mačku… nuž ale evidentne tam bola… a tak sme vyrobili s plytkej debničky na jablká a deky malý úkryt a mačiatko tam  ubytovali, doniesli tanier s mliekom a po čase dorazila aj mama mačka… a tak som tento týždeň tak nejak pod vplyvom tlaku vzduchu a termínov prikovaná k práci… a prehrabávam sa vidlami, či pomyselnou striebornou vidličkou v „pracovných“ písmenkách (výpočty a prepočty tabuliek našťastie robia iní kolegovia)… a tak si občas spomeniem na to mača a uvažujem… či nie je užitočnejšie sa starať o nejaké zvieratká… starí rodičia mali kocúra, ale ten viac doma nebol ako bol… a keď prišiel, tak poskakoval v kuchyni medzi hrncami a stará mama ho vyháňala utierkou a krikom (možno hľadal demikát:))… … a tak mi napadlo, že by do tohto daždivého večera mohli dávať „Mačku na rozpálenej plechovej streche„… Liz bola fakt kočka!:)…ale namiesto filmu som včera zvolila SND (novú budovu:))… prešla som popri „súsoší mačiek“ (pardón, sú to vraj tanečníci, ale nemôžem si pomôcť, vždy tam vidím mačky:))… a tak som videla a počula fakt vydarené predstavenie La traviata… priznám sa, že som nakoniec pri ňom zabudla na dážď i mačky:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:malé kotě… 
mačací flám 
The Brian Setzer orchestra 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných dní monzúnu… a berme si príklad z mačiek… a oddychujme cez víkend čo to dá:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak o mačkách horolezeckých niekedy nabudúce
p.s.2 – a o mačkaní….:))
p.s.3 – a 11.6. je deň šelmy mačkovitej – rysov:)

…a tak som ani nedokázala napísať celý názov tohto traktátu… rozhodla som sa pre skratku, ktorá tak trochu zaváňa dobou pred 1989… no ale vtedy som ešte na žiadne „schôdze vlastníkov bytov“ nechodila… a je to tu!!!… rozuzlenie skratky hneď v úvode:))… a tak som sa asi pred hodinou vrátila z takejto schôdze… býva tak raz za rok… trvala niečo vyše dvoch hodín, ale subjektívne asi tak dva dni… a to sme ani neboli uznášania schopní!!!… a to som ešte nevidela CZ film Vlastníci (ale jeho plagát mi prišiel dosť dobrý:)… a vidím to tak, že dnes by som si ho ani nepozrela…
…začínali sme prezentáciami firiem, maketami a ukážkami toho najlepšieho na trhu v oblasti zábradlí a nepremokavých balkónov (dúfam, že výrečný zástupca firmy mal pravdu:)))… cez vodovodné trubky sme sa dostali až ku kanalizácii a organizačným otázkam… ako bude prebiehať výmena stúpačiek?… priznám sa, že to trochu zaváňa sociálnym hororom… cca 2-3 byť bez vody, plynu a kanála a nemôcť ani odísť???… mať celý deň otvorený byt a používať „tojtojku“ pred domom, alebo sa doprosovať susedom, ktorých stupačka už bude vymenená a funkčná, či si tam môžeme ísť „káknuť“… vraj sa po takýchto rekonštrukciách zlepšujú susedské vzťahy… mne skôr napadlo… či dovtedy nepredám byt a nekúpim radšej nejaký s novou kanalizáciou:)) …. a tak mi v miernom zúfalstve napadlo známe: „útoč alebo uteč!“… ale na koho útočiť, keď sú rúry v havarijnom stave?:))… a tak – ešte, že je tu MDD!…. povedala som si na druhý deň… deti – školské triedy – sa húfne od rána hrnuli do centra mesta a keďže bolo teplo, asi žiadne neostalo bez zmrzliny… a tak sme cez obed sedeli s kolegami pred reštauráciou a po polievke čakali na hlavné jedlo… a tak som pozorovala tie deti… blížila sa ďalšia skupinka… deti s bielymi paličkami… ich učiteľka šla v strede a usmerňovala na všetky strany… hlavne, keď sa pred reštauráciou koridor zužoval a oproti šli ďalšie skupinky…. ale inak nechávala deťom dosť veľkú samostatnosť… 
…a tak, keď som šla domov videla som na zastávke mhd sedieť muža…. na kolene mal opretý priesvitný igelitový sáčok napustený vodou… plávali v ňom dve červené akváriové rybky… mala som chuť, opýtať sa ho, či je to darček pre nejaké dieťa, ale náhle vstal a nastúpil do prichádzajúceho autobusu….a odplával niekam aj s tými rybkami…
…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
QUEEN  – Somebody To Love 
spadla z oblakov
Caro Emerald

… s prianím dobrých a rýchlych prerábok a detskej hravosti:))) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – 1.6 – deň behu… 3.6. – deň bicyklov…
p.s.2 – v stredu 1.6. sa spúšťa hlasovanie na podporu obnovy pamiatok: 
p.s.3 – a do nedele pokračuje festival DAAD 
p.s.4 – a britská kráľovná slávi 70 rokov panovania… brexit/nebrexit… niekto ju ochraňuje:) – všetko najlepšie!
p.s.5- a pridávam jednu čerstvú rybku dekupážovku:))