…a tak sa mi dnes snívalo, že cestujem vlakom… a zrazu všetci v polke cesty začínajú vystupovať von… prichádza za mnou sprievodca, že musím tiež vystúpiť von, že je výluka… kým sa pobalím, náhradný spoj odíde a ja sa ocitnem v nejakom tanečnom klube…
….a tak mi verte, že som už nechcela písať o vlakoch… a rozhodne nie o tých vnútroštátnych… ale nedá sa inak … premieta sa mi to už do snov… a tak – opäť vlak!!!
… a tak som sa v nedeľu veľmi vážne, analyticky, prozaicky i priam alchimisticky rozhodovala akú dopravu zvoliť na cestu zo stredného Sk na juhozápad… a tak som zvažovala… vopred avizované výluky na železniciach hlboko študovala… na žel. spol . SK volala… a to som asi nemala robiť!!! slečna na opačnej strane „káblu“, totiž vyriekla to zaklínadlo: „vlaky na vašej trati, napriek plánovanej výluke, meškajú minimálne – tak do 5 minút… teda pokiaľ sa nič výnimočné nestane… ale to sa už asi dnes nestane, je predsa nedeľa!!!“…. a tak, keď už som bola nastavená na konkrétny podvečerný vlak…. prišla správa, že sa neďaleko stala na trati nehoda a vlaky začínajú meškať (neskôr sa ukázalo, že sa toto meškanie vyšplhalo na úctyhodných 180minút!)… a tak som sa rozhodla pre autobus…. samozrejme som si vyhliadla taký, ktorý ide podľa grafikonu najkratšie… na bus-stanicu som dorazila 15 min. vopred… boli tam len dvaja čakajúci cestujúci… a tak som bola celkom kľudná, že nejaké to miestečko sa určite nájde… lenže za 15 min. sa na zastávke nakopil menší dav… a bus meškal… traja študenti, ktorí prišli ako poslední, sa postavili dopredu… vlastne tam ani žiadny rad nebol, len taká nesúrodá tlupa… a tak, keď už som videla ako bus veľkým oblúkom prichádza, postavila som sa dopredu – k študentom s otázkou, že či majú miestenky – oni, že nie… a ja tiež nie… a jeden študent skonštatoval: „tak to sme na tom rovnako!“… nuž ale v tom sa náhle vo mne prebudilo driemajúce ospalé nedeľné ego a zakontrovalo: „Nie, nie sme na tom rovnako – ja som tu bola skôr!!!“ – lenže: ak dovtedy vesmír pre mňa držal nejaké to miesto – pre mňa za mňa aj šoférovi na kolenách…. tak zrazu otočil a povedal rezolútne: nie, nič len tak ľahko už dnes nedostaneš!!! – bus zastal a šofér vyhlásil, že berie len tých s miestenkami… a tak som si už len sama pre seba povedala, že ten študent mal naozaj pravdu a cítila som sa na… nuž, ale nebol čas na sypanie popola a to už vôbec nie nahlas:))… a tak som sa presunula oproti na vlakovú stanicu, zistiť aký je aktuálny stav meškaní vlakov… a tak mi milá pani pri pokladni povedala, že práve kvôli ten nehode na trati, vypravili mimoriadny vlak… ktorý práve odišiel…. a tak som sa už ani nie zhlboka nadýchla… posadila sa do prehriatej staničnej haly a chtiac nechtiac musela sa rozhodnúť, či odložím odchod na ráno, alebo budem cca hodinu čakať na ďalší vlak… a tak som počkala…. a zrazu prišli dva vlaky na výber – jeden bez výluky a teda prestupu ale o 1,5 hodiny dlhší – s odklonom cez Štúrovo a druhý s prestupom na bus v Novej Bani a nástupom na ďalší vlak v Šali.. a tak vlak/bus/ vlak, ktorý som nakoniec zvolila bol v Ba úplne načas… a vďaka druhej etape cesty – busom, som objavila „relaxcentrum Ľudmila!“… a v plnej kráse západu slnka sme si mohli vychutnať Duslo-Šaľa….:)))… akurát, že som namiesto cca 2,5 hodiny busom bola na ceste asi päť hodín… a tak si dnes hovorím, že som sa radšej mohla ísť pozrieť na záver zámockých hier – divadelného festivalu ZHZ…
….a tak by sa zdalo, že príchodom domov, vyzutím sa a zhodením batožiny na podlahu môj súkromný workshop skončil,…nie, nebolo to tak… predsa len… ako to znie presne:
… za dobré dostaneš odmenu 7x a za zlé zlého77x (?)
… a bolo si treba vybrať „celú dávku“… a tak som si zrazu spomenula, že som pred odchodom balila do tašky ešte teplú maminu bublaninu a do krabičky pár najkrajších vlastnoručne naoberaných jahôd zo záhrady… všetko samozrejme v kombinácii: „krabičky + sáčky + gumičky“… ale úplne som zabudla, že celú túto potravinovú zložku som nabalila na moje nové bieloskvúce sako… ale nebudem predbiehať… koláčiky boli ešte stále teplé a jahody sa v krabičke tým teplom a vibráciami pri prenášaní (vlak-bus-vlak-mhd atd.)… zmenili na niečo ako teplá jahodová dreň… (inak celkom dobrý základ pre jahodový kokteil – pomyslela som si už celkom bezemočne)… avšak!!!… nevydržali to tie dva sáčky (možno už boli deravé predtým – to som si fakt nepreverila)… a tak, keď som rozmočené jahody vytiahla… videla som výjav, ktorý vyzeral, akoby moja taška menštruovala… alebo akoby prišla práve o panenstvo… a tak nasledovalo ešte nočné pranie… vlastne len namočenie v koncentráte „odškvrňovacieho roztoku“… našťastie v pondelok ráno bolo sako opäť biele… ale moja pamäť nezostala biela…dostala nový záznam… akurát pre tento traktát:))
… naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Šaty z jahodovej peny….
Strawberry Fields Forever
Wolf Alice
… s prianím príjemných jahodových dní… s jahodami v šľahačke nie na šatách… iba ak na tých z jahodovej peny:)) sa s vami dnes lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tak dodávam poučenie – v nedeľu večer bez miestenky alebo vhodnej apky na bus nechodiť…. a tiež, že netreba organizovať tlupy cestujúcich – o tom už nebudem ani hovoriť:)
p.s.2 a poetka – pani Mila Haugová tento týždeň oslávila jubileum – všetko najlepšie!
p.s.3 – a chrobák Paul v sobotu sa dožije rovnakého veku = 2x toľko ako chrobák John…
p.s.4 – a na budúci týždeň začína letný hudobný festival VIVA musica
