Mesiac: júl 2022

…a tak som minulý týždeň išla na poštu v jednom miestnom nákupnom…šopingu…  trochu som blúdila, kým som pobočku našla….na druhom podlaží nebolo veľa návštevníkov… a tak ma náhly výkrik, beh dievčaťa okolo mňa a záverečný pád dosť zaujali  (viac divákov tam ani nebolo:)… a tak pekne po poriadku zanalyzujem túto etudu… náhly výkrik a beh z kroku (akcelerácia z nuly:)= predpokladala som, že zbadala kamarátku… následný beh konkrétnym smerom by tomu zodpovedal, ale… nezbadala kamarátku, ale „vytúženú módnu značku“… ba čo viac, na výklade obchodu nápisy o veľkosti zliav!!! … a ten pád pred vstupom do obchodu?… no možno sa jej len šmyklo na vyleštenej dlážke… alebo sa jej podlomili kolená… kým tam nejakú sekundu sedela, dobehol ju jej priateľ, pomohol jej vstať a spolu v objatí vošli do predajne… a tak, s akým nákupom odchádzali a koľko mdlôb a kreditiek a hodín tam strávili… nevedno…
… a tak som šla minule v autobuse… nebol to spoj mhd ani z mesta do mesta… ale z dediny do mesta…. slnko pomaly padalo k obzoru… letný podvečer lákal do ulíc mesta… už som nejakú chvíľu v buse sedela, keď v jednej dedine cestou nastúpil upravený mladík…. chvíľu za ním dievča, ktoré vyzeralo tak trochu „pod zákonom“… tak trochu ako odvážna školáčka… pravda už trochu vyrastená z podkolienok… ale rozhodne ešte dievča… kým… kým neprehovorila… nepamätám si už presne jej slová ani formulácie… len nejaký oblak, ktorý sa zaoblil do hojne spomínaných alkoholových výparov, stavov (nielen jej ale aj jej kamarátok)…. proste heslo: „prelievané (prepité sa na dievčatká nehodí:) a pregrckané prázdniny“… iná malá dvojica – pár – sa túlil  k sebe na vedľajšom dvojsedadle… celkom potichu…

…ženstvo znamená zem
zem je pokojná a mierumilovná
a podľa potreby vyživuje každú vec…
…ženská sila prúdi k nebu
srdce sa otvára v radosti a smiechu..
/Cesta cisárovny – úryvok, Ch. Li a U. Krautwald

…a tak som v jednej letnej literárnej relácii počula úryvky z knihy Táto izba sa nedá zjesť… a tak som šla pár dní na to okolo kníhkupectva… a knihu kúpila… žiadne netové objednávky… jednoduchý úkon, ale kniha nie je jednoduchá… ani jednoducho napísaná… aj keď neplytvá písmenami… ale literárna relácia tak trochu na to upozorňovala… a tak som si spomenula, ako som raz od príbuzných dostala k sviatku Hemingwaya… knihu, ktorú zjavne nečítali pred tým a zrejme ani potom ako mi ju kúpili (inak by si to asi dosť rozmysleli:))… alebo to nebola jeho kniha? … neviem si už totiž po rokoch spomenúť na názov ani ju nikde v knižnici nájsť:))… a tak som po prečítaní „izby“ – neprezradím koniec ani začiatok – chytila do rúk klasiku Malé ženy… chystala som sa na ňu už dlhšie a film podľa predlohy som videla už párkrát … teda tú verziu s Winonou, nie tú novú, ktorá mi nejak unikla…. priznám sa, že vždy tak nejak „bojujem“ s týmto názvom a hoci Little Women = Malé ženy…. mne evokuje slovo „malý“ skôr veľkosťou malý… detský… a tu sa mi skôr žiada: „mladé ženy“ (málo literárne)… „žienky“ (príliš literárne)… „žieňatá“(asi až príliš archaické a tak trochu evokujúce mačatá, šteňatá a žriebätá:)) …ak vás niečo napadne – napíšte!… a tak som pri príležitosti písania tohto textu zistila, že autorka Louisa May Alcott neskôr napísala aj knihy: Malí muži, Veľkí muži… ale aj Staromódne dievča:))… a tak ešte zmienim film Lolita (knihu som nečítala)… ale ten som pozerala kvôli Jeremymu…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Wanesa Paradis 
Wanesa Mae  
Wanesa Adamska 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prehupnutia z júla do júna… pardón augusta:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a v týchto dňoch odišla zo svetla tohto sveta pani E…. okrem mnohého iného pekného bola vášnivou čitateľkou – nech sa jej nebeské knižnice naplno otvoria… nech stretne svojich obľúbených spisovateľov… 
p.s.2 – a tak sa nám obdobie raka prehuplo do obdobia levov… ale v piatok 29.7. je deň tigrov!:)
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: Prijímajte lásku so všetkým*

…a tak nastala x-tá vlna letných horúčav… a dnes, keď som išla domov po roztápajúcom sa asfalte… pozerala som na rozkopanú cestu a povaľujúce sa zvyšky rúr na bývalom trávniku pred domom… a zrazu mi prišli do rany dvaja muži, ktorí vyliezli z jamy pred škôlkou… celkom neinvazívne som sa ich opýtala, či po dvoch týždňoch bez teplej vody ju zajtra spustia… tak ako je to avizované na A4-ke nalepenej na bráne… a páni, že choďte domov… voda už tečie!!!… a tak som sa nejak v šoku poďakovala a ako prvé doma pustila teplú vodu… je pravda, že miesto predošlého chrčania bez tekutiny voda naozaj aj pri páke na červenej bodke začala tiecť… ale nezdala sa mi teplá… možno zatiaľ kompenzujú horúčavy vlažnou vodou… uvidíme…ucítime:))
…a tak je čas letného ovocia… a keďže nie je možné všetko to ovocie v okolí zjesť… ani vo forme koláčov… napadlo mi obľúbené: „keď sa ťa zima opýta, čo si robil v lete“… a tak som sa podujala variť lekvár… a pri jeho miešaní mi zavoňala vianočná kapustnica… žeby nejaká čuchová halucinácia? … pomyslela som si… je pravda, že som použila najväčší hrniec, ktorý sa v zime používa na kapustnicu… ale pach či vôňa  predsa nemôže v kove ostať… problém bol asi v tej vareške, ktorá asi v sebe niesla nejakú stopu… alebo už fakt halucinácia z tepla?:))
…a tak som si spomenula na tzv. letné kuchyne… konkrétne moje staré mamy také nemali, ale niektorí iní príbuzní áno… v lete plná prítmia a vôní – v zime akoby ani nebola – nevykúrená, len taký sklad a pavučiny na prázdnych zaváraninových pohároch …. a tak nejak som si pri tohtoročných pokusoch s varením sladko-ovocných hmôt na tento fenomén spomenula… aké je to fajn sedieť pred letnou kuchyňou na dvore, v tieni liesky či hrušky… a čistiť ovocie… a nestarať sa o to, že sem-tam nejaká kôstka alebo kostrnka padnú na zem… že občas šťava steká po prstoch a kvapká, kde sa jej zachce… sem-tam nejaká osa… nevadí!….a tak keď nie je letná kuchyňa – nebudú ani tradičné recepty… povedala som si, a na internete hľadala niečo iné… a tak som skúsila marhuľový džem s pomarančmi a citrónmi… a najmä ríbezľový lekvár s trstinovým cukrom… je pravda, že som skombinovala dva recepty… ale… netušila som, kým som sa nedočítala, že sa dá ríbezľový lekvár pokaziť… asi som nemala čítať výstrahu: „pozor, aby nebol príliš riedky, ale ani ako betón“… a tak som pomaly varila a plnila nádobky a potom všetko schovala pod deku… a na druhý deň ráno som s pocitom dobre urobenej práce odkryla deku a každý pohárik skontrolovala… no a zistila som, že tie prvé sú riedke a ten posledný – tak do polpohára= betón!!! … teda samozrejme nie betón , ale taký ten lekvááááár-lepidlóóóó… nejaké ovocné karamelky asi… lízatkkoooóó!!! pomóóć!!!… a tak mi nedalo… a napriek horúčave som pootvárala všetky poháriky… vyliala.. aj zúfalo nožíkom vydlabala z nich hmoty, opäť prevarila a naliala do pohárikov…. ale otvorím ich až pred Vianocami… dúfam, že sa nimi budú dať natierať „mačacie oči“:))
…a tak ďalší leták na dverách už od minulého týždňa ohlasoval, že sa budú aj na našej ulici rozdávať v pondelok kompostovacie smetné nádoby a sáčky… a tak ako som čistila tie ríbezle, pekne som všetko separovala do jednej misky aj s ostatnými zvyškami ovocia i zeleniny… ale! – keď som bola prevziať nádobku a sáčky, bola som poučená, že sa kompostovací zber spúšťa až koncom mesiaca… a tak som celú misku vyhodila do koša… a dnes, keď som to celé vyhodila do zmesového odpadu, všimla som si, že tam už kompostovacia nádoba stojí… tak neviem…možno len halucinácia… z toho tepla:)))
… a tak som si popri čítaní letáku o kompostovaní a hľadaní receptov na džemy, lekváre a marmelády pozrela film Úsmev Mony Lízy… Júlia R. sa ani zďaleka nechystala variť a piecť ako to robili dve Júlie v minule zmienenom filme:))… a potom išiel film Krakonoš a lyžníci… s hapkovou ospalou nostalgickou melódiou…halucinácia!!!… :)))

ak sa chceme naučiť niečo nové,
je potrebné vzdať sa časti svojej starej identity
S. M. Peck

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Linda 
pearl Jam 
Winter

… lúčim sa s vami s prianím … úspešného prežitia tejto vlny horúčav!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a Letné shakespearovské slávnosti v týchto dňoch ponúkajú Dvoch pánov z Verony…
p.s.2 – a 20.7. bol deň lízaniek!
p.s.3 – a meniny tento týždeň majú Kamily, Danielovia, Magdy, Oľgy ale aj Vladovia! – všetko najlepšie
p.s.4 – a lunárny kalendár hlása: „Objavujte krásy sveta aj seba samých“ – napriek teplu, alebo v teple a v plavkách:)))

…a tak včera aj dnes dávali v TV filmovú klasiku – komédiu z roku 1966 Grand restaurant pána Septima… neverím, že niekto nevidel!…vymenovávanie gagov by zabralo samostatný jeden-dva traktáty:))… nezabudnuteľný tanec – nácvik prechodu čašníkov cez lietačky: „Rožerku, teď to vyskoušejte!“ (dabing pána Filipovského sa neprekladá:))… herecký koncert tohto filmu napriek cholerickosti Funesovej postavy je jednoducho antidepresívum (teda najmä prvá časť, kým nevybuchne torta:)… mimochodom posledný júlový deň to bude 108 rokov od narodenia pána Funesa… a na ľavom okraji oduševnene tancujúci someliér Paul Préboist!!!.. by bol mal 21. 7. – 95 rokov…

… a na inom kanáli Rádioaktivita (2019)…životopisný,  romantický, britský!!!…..a opäť v Paríži… hlavná predstaviteľka nemá narodeniny v období raka ani leva… režisérka Marjane Satrapi sa narodila v Teheráne a žije v Paríži… a známou sa stala vďaka novele a filmu Persepolis…

…a do tretice film Julie & Júlia (2009)… životopisný,  romantický, americký!!!… čiastočne sa odohrávajúci v Paríži… a vlastne nebyť francúzskej kuchyne… resp. „vyhlásených francúzskych receptov a ich realizátorov“ a mlsných jazýčkov gurmánov – tento film by zjavne nevznikol!!! …oplatí sa pozerať hlavne sekvencie so skvostnou, do varenia zažratou  Meryl Streep na vysokých opätkoch (mimochodom mala narodeniny pred necelým mesiacom:)

.. a tak som sa v týchto dňoch dozvedela, že sa neďaleko Lyonu otvára nová reštaurácia… keď bude mať nejakú Michelinskú hviezdu – pôjdem sa tam pozrieť… a nielen pozrieť, ale aj ochutnať… nejaké to krídelko alebo stehienko:))

… a tak som si spomenula na fotografickú knihu „A co Paříž?  Jaká byla?“… a Paríž!!!… nesmierne fotogenické mesto… aj smetiari v svietivo-oranžových vestách boli hodní série fotiek ( o móde nabudúce:))… zaujímavé, že v Češtine je toto mesto v ženskom rode… asi sa to aj viac hodí… mesto na rovine… na bažinách… a stále živé… ako sa hovorí v inom francúzskom filme (parafrázujem:): „pozri – more… to more… to je Paríž!“ (mimochodom ide o film Krásny príbeh, kde hral Paul Préboist poslednýkrát))))… 

… a tak majú 14. júla Francúzi štátny sviatok… ako sme sa učili: Deň dobytia Bastily (1789)… oslavuje sa vraj od roku 1880…a v tento deň 80-ku oslavuje aj naša teta (ani neviem, či niekedy bola vo Francúzsku) – všetko najlepšie!… 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá – lákadlo na tohto týždňový Colours:
Balaklava Blues 
Modest Mouse 
Hrubá hudba 

… s prianím príjemných letných dní sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a ak ste v Bratislave – tak na Hlavnom námestí bude 14. 7. – špeciálny Francúzsky program!
p.s. 2 – a ak ste v Paríži alebo vo Francúzsku (na dovolenke, na Tour alebo natrvalo:)) – tak napíšte ako oslavujete!
p.s. 3 – a v Umelke začala tento týždeň výstava Igora Faška (ilustračné foto)

…a tak kým púť v Levoči cez víkend mala ideálne počasie, tak akcia v utorok v Nitre bola systematicky zavlažovaná… dážď to bol ale priam vymodlený, a ochladenie tiež, takže je nakoniec zrejme všetko tak ako má byť:)
…a tak som upršaný sviatočný utorok „prezavárala a prelekvárovala“ za intenzívneho podmazu rádia Devín…. priznám, sa, že väčšinou hudbu pre mňa vyberá naša hudobná redaktorka….. ale teraz som sa nechala unášať vlnami rádia a tak som si vypočula nielen zhudobnený Proglas v niekoľkých variáciách, ale aj legendy zo života Cyrila a Metoda (aj s ukážkami vysielania pre maturantov, priznám sa, že keby boli takéto nahrávky pred x-rokmi, možno by som si z dejinných teórií a faktov zapamätala viac:)… a tak sa, okrem iného, spomínalo pôsobenie Cyrila v Chersone, kde našiel relikvie pápeža Klimenta… tie priniesol až do Ríma… a keď v Ríme skonal, uložili jeho ostatky práve do baziliky sv. Klimenta…. napriek počiatočným protestom brata Metoda… ale ešte predtým, podľa niektorých archeológov pôsobil aj na Devíne… staroslovanskom hradisku v areáli dnešnej NKP Hrad Devín… nie v rádiu!!!… a v inej relácii -rozhovor s reštaurátorkou kníh… bola z Latinskej Ameriky, nadšenie sršalo z jej slov (aj keď prekladateľka hovorila v miernom tóne:) do éteru prechádzala jej energia objaviteľky, vedkyne a nadšenej renovátorky… zaoberala sa hlavne knižnou väzbou a vyhlásila, že knihy ju vyslovene zaujímajú len ako objekty… nie idei v nich zapísané!… v niečom bolo toho jej bezprostredné vyhlásenie „knihorúhačské“ a v niečom aj oslobodzujúce…“ súboj medzi matériu a ideou?“- alebo len jednoduchý a jasný výber?… povolanie… 
…a tak som sa tentokrát prímestskými autobusmi presúvala z mesta na vidiek a naspäť.. a to hneď niekoľkokrát… najväčším problémom bolo zladiť informácie z internetu s realitou… a tak som nevedela na stanici plnej nástupíšť, kde len chronickí užívatelia vedeli, ku ktorému zábradliu sa postaviť, nájsť to správne… a keď som ho našla žiaden bus –  podľa netu – odtiaľ nešiel… a tak som zakývala na iný bus –  ako na senný voz, šofér ochotne zastal ale povedal, že on končí vo vedľajšej dedine – zastávka má síce spriaznený názov, ale nebolo to miesto, kam som sa chcela dopraviť… a tak som sa previezla do inej dediny, dala si tam obed (boli tam práve držkové hody, ale v tej cestoiovateľskej neistote som toto jedlo neriskovala:)… a po ďalšej hodine sa dostala na miesto určenia… cestu späť som si musela už poriadne pozrieť, lebo busy z dediny šli rôznymi trasami… a tak som si spomenula, ako som dávnejšie takto cestovala, ale raz som bus nestihla…. šiel bus z úpne iného miesta, ale zo zastávky s rovnakým miestom… dobehnúť tam však bolo nemožne…

 …ale šofér zježil fúz
za mnou ide autobus…

… a tak som si pomyslela, že ako asi cestovali po svojich trasách Cyril a Metod… a čo by dali zrejme za to, keby bus šiel čo len raz za tri hodiny… ba čo len raz za týždeň.. hádam…. medzi tým by cizelovali nové písmo, rozjímali, meditovali… predpokladám, že by sa vôbec nestresovali:)
… a tak keď som sa vrátila do okresného mesta šla som takou „busovou ulicou“, kde roky-rokúce pristávajú autobusy…. a je tam alej stromov a z cesty v teple „roleta“… ale len jediný vyschnutý strom – rovno pred okresným súdom… no a teraz súď:))…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Kyrie
 Dobře míněná rada 
Vidiečan

…lúčim sa s vami s prianím príjemných netropických júlových dní – vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a dnes ráno som zachytila niečo v rádiu Devín o pripravovanej výstave Lucie Tallovej… ale neviem kedy a kde – ak viete napíšte))
p.s.2 – a v piatok majú meniny Ivanovia… všetko najlepšie… a niektorý nech nezabudnú na svoje Nataše…
p.s.3 – a kto stihol mohol medzi prehánkami zhliadnuť na námestí vo Zvolene vystúpenia vysokoškolských súborov na festivale Akademický Zvolen (niektoré kroje boli vystrojením do akéhokoľvek počasia – aj šatky aj čižmy, niekde aj teplé fusakle:))