…a tak mi cez víkend zaľahlo v ušiach… každým večerom som dúfala, že ráno to bude lepšie… ale naopak – každým ránom to bolo horšie…… a tak sa mi zmyslové vnemy mierne preorientovali zo sluchu na zrak… a tak som si včera všimla v mhd pána v červenom tričku s nápisom „aktívny nudista“… nechcela som na neho čumieť, aj keď ma tričko zaujalo… a tak som sa len poriadne pozrela, keď som vystupovala… na tričku bol celkom iný nápis… ten som si nezapamätala:))…a tak neviem neviem… či teraz vetviť tému nudizmu… naturizmu… prirodzenosti nahého tela alebo sa len zamerať na zmyslové orgány… téma očí a okuliarov by si ale zaslúžila samostatný traktát… kto je vizuálny typ alebo optik – iste pochopí:)… a tak som sa po predĺženom víkende vrátila do hlavného mesta a našla poštovú schránku preplnenú letákmi… a to napriek tomu, že na nej svieti nálepka s textom: „nevhadzovať letáky!“… a možno práve preto (ale o domnienkach som písala minule:))… len som si predstavila ako nejaký študent v rámci prázdninovej brigády roznáša letáky… a just… keď nechceš tak dostaneš a nie leták, ale hneď desať… uznávam, že to nie je slušné – len taký jednoduchý rozkazovací spôsob… bolo by lepšie: „nevhadzovať letáky, prosím/e:)“… ale študent sa zrejme nudil… a tak sa v ňom prejavil nejaký spodný prúd a napchať letáky práve do jednej schránky… je možné, že iných bez bezočivých nápisov vynechal… …a tak som si na základe rady od kolegyne snažila vylepšiť si sluch nejakým olejnatým sprejom… večer som zistila, že ako tak počujem… mesto je konečne tichšie… asi sú všetci naozaj na prázdninách.. ale, keď som zistil, že zvuk na oboch ovládačoch TV ide na plné pecky… a tak som ráno radšej zašla na ORL… a tak, keď som sa odtiaľ vracala… počula som každé auto, sanitku, zbíjačky… tikot nástenných hodín…. trilok vtáčikov……a tak som si mohla nielen pozrieť, ale aj vypočuť film Daždivý deň v New Yorku… hoci podľa predpovede je tam dnes celý deň slnečno… ale vraj dážď v NY je to pravé… zažila som dážď v Aténach, ale to na fakt nenadchlo….
… a tak sa s vami lúčim dnes s prianím – užite si posledné dni prázdnin všetkými zmyslami:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a 1.9. je okrem štátneho sviatku SK aj „svetový deň mieru“ – nech to nie je len deň!!!! p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „hľadajte vo všetkom to dobré!“
…a tak sa cez víkend spoza horúcej letnej opony vynorila jeseň… čo jeseň, miestami priam „podzim“… ešte, že sú stromy – poväčšinou – stále zelené… dážď a aerosol začiatku týždňa im určite prospeli… …a tak som cez víkend zobrala paličky na „severskú chôdzu“ a išla sa prejsť… a trasa viedla aj cez cintorín… a zrazu mi padol zrak na jeden kríž… kríž osadený v tomto roku… a na ňom meno spolužiaka… zamrela som… pozerala som na vence… na dátum… ten dátum sa mi zdal veľmi povedomý, aj keď som si konkrétne jeho narodeniny celkom nepamätala… ale priezvisko žiadne tuctové… to si človek hneď všimne……. a tak… triezvy rozum mi hovoril, veď kedy to bol on, tak to jeho manželka alebo niekto zo spolužiakov dá vedieť ostatným… a tak som si náhle predstavila, že to bolo pre ňu takým šokom, že nám to nedokázala dať vedieť, zbalila deti a odsťahovala sa do svojho rodného mesta… prerušila kontakty… a tak som sa snažila zahatať túto možnú lavínu myšlienok a ich vetvení… a tak som radšej zrýchlila krok po rozmočenom chodníku v ochladenom vzduchu a pokračovala na horizont smerom k lesu… ale keď som prišla domov, opäť som si na neho spomenula… v nehybnosti tela v kresle…. myšlienky bežali ako stádo divokých mustangov… a tak som si povedala, že treba tento prúd zahatať a vliať svetlo do chmár… a tak som zobrala telefón a zavolala inému spolužiakovi a opýtala sa na toho prvého… že nič o ňom nevie a rok sa nevideli… a inak všetko v pohode… a tak som sa ukľudnila… ale nie na sto percent!!!… a tak som na druhý deň napísala jeho manželke sms-ku… len tak zľahka, že som na nich myslela a že ako sa majú… predpokladajúc a očakávajúc odpoveď tak do desať minút… niečo v duchu, že sme na Počúvadle, Šírave alebo Palcmanskej Maši a máme sa fajn, práve ideme opekať… ale nič… žiadna správa v ten deň, ani ďalší… a tak som si pomyslela, že čo ak!… a tak som si začala spomínať nevdojak na rôzne príhody s ním, na bláznivú veľkonočnú návštevu, na koncerty… a tak… a tak mi dnes prišla sms od manželky: …“máme sa dobre, príjemné leto… bola som niekoľko dní na školení, bez signálu“… a tak som si spomenula na „štyri dohody“:
„nevytváraj domnienky, neber si nič osobne, nehreš slovom, a rob všetko najlepšie ako vieš“… Don Miguel Ruiz
… a tak sa tento týždeň ohnivý lev prehupuje do obdobia panny… prosím žiadna panika!…ešte by sa malo vrátiť leto… … a tak je tento týždeň sto rokov od narodenia Miloša Kopeckého… doktora Štrosmajera vraj poznali aj nemeckí turisti na Kube… a tak kto nevidel Nemocnicu na okraji… tak určite videl Limonádového … alebo Adelu… Křitny… a množstvo ďalších rolí… vrátane …“trúchlivého boha“… či „Pyšnej…“… ďakujeme pán Kopecký, je nám cťou dodnes pozerať vaše majstrovstvo – z audiovizuálnych záznamov!
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého doprázdninovania!vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a v sobotu 27.8. bude nov – dôležitý pre panny p.s.2 – a meniny majú Filipovia, Ľudovia aj Silvie – všetko najlepšie! p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: „láska je zázrak, majte sa radi“ – a dodávam – keď máte nutkanie niekomu sa len tak ozvať – tak to jednoducho urobte:)
… a tak sa k tomuto traktátu zbieram tak pomaly… a so zvyšujúcimi sa teplotami tohto týždňa ešte pomalšie… s vysokými teplotami sa síce majú molekuly pohybovať rýchlejšie, ale zrejme to neplatí o myšlienkach a činnostiach mozgu… ten práve so zvyšujúcim sa chladom zrejme naberá otáčky – ako nezamrznúť – u dám: čo teplé si na seba kúpiť, u pánov (možno) – do akého zateplenia domu investovať…. ale ako tak tormýšľam, tak aj pri vyskokých telotách… teba uvažovať ako sa chrániť… do akej klimatizácie investovať… do akej vody sa ponoriť…natíska sa: čo si vyzliecť… … a tak som si, prehŕňajúc sa možnými témami týchto dní, spomenula na spolužiačku zo strednej školy, ktorá z celej triedy bývala najďalej – každý deň dochádzala cca 35km… mali sme práve písať na prvej hodine sloh a slohy práve neobľubovala… dúfala, že bude meškať autobus – ako obyčajne – a jednoducho z objektívnych príčin na hodinu nestihne prísť… ale v ten deň šiel autobus ako značkové hodinky a na hodinu slovenčiny prišla načas… a celý ten myšlienkový materiál, ktorý jej šiel cestou hlavou, využila a vložila do slohovej práce…. napísala najlepšiu úvahu z celej triedy, čím prekvapila profesorku, seba aj nás, lebo tú sviežosť popisu jej situácie s túžbou po meškajúcom spoji opísala s humorom a nadhľadom, až som jej závidela… nie, nebojte sa, nebudem popisovať aktuálne jazdy autobusmi a vlakmi… priznávam, že posledné dni skôr taxíkmi, ktoré v menších mestách majú priaznivé ceny (pozor nie na trasách medzi mestami! – to si treba dohodnúť neskôr, resp. obtelefonovať niekoľko taxislužieb)… a niekedy sa aj stane, že cestou počujete ako si u tej istej taxislužby objednáva jazdu niekto známy, aj vykríknete, že ahoj, ale on to nepočuje:)) … a tak by som rada písala o niečom vtipnom a veselom a rozpustilo letnom… ale keď vám taxikár rozpráva ako minule zrazil jeleňa (ktorý mu však len poškrabkal kapotu a bežal naspäť do lesa), srnky sú zraniteľnejšie a líšky vraj ani nepočíta… a potom diviaky, ktoré sa ničomu nedivia a putujú rôznymi mestami SK, akoby sa nechumelilo… veď sa ani nechumelí, práve naopak, dozrievajúce ovocie a sem tam nejaká opustená záhrada im núkajú rajské podmienky… a tak sa mi zdá, že kým človek si myslí, že je pánom tvorstva… cez deň možno… ale keď sa zvečerí… nielen medzimestskí taxikári, ale aj poľovníci na posiedkach vedia svoje… ale diviak vraj útočí, len keď je postrelený, inak je to len taký mohutný krochkáčik – miláčik (vraj:))… …a tak tento týždeň v TV dávali priamy prenos z rozlúčky s kardinálom v Košickom dóme a v tom istom čase sa priatelia a rodina lúčili v Bratislave s našou priateľkou…. a pred dvoma týždňami… a pred mesiacom… a na jar… aaaaaaaaaaaa (ak by som šla hlbšie do tejto témy, tak tento týždeň traktát nedokončím… kde je svetlo?… nadľahčenie?)….ale… v sobotu sa vydáva naša kolegyňa… a tak som si spomenula na film „Štyri pohreby a jedna svadba“… nie!!! vo filme to bolo naopak: „Štyri svadby a jeden…„…. a vraj existuje aj TV film „Štyri svadby na jednom pohrebe„! (ak ste videli, prosím, napíšte!)… ale počula som aj o… ale to teraz nebudem rozpisovať… to je na román… a dalo by sa niečo aj o auguste pred 54 rokmi… príliš zápalná téma do horúčav… meteorológovia avizujú vysoké riziko lesných požiarov……. a tak tu práve pobehujem vo večernom teple z témy do témy ako taká molekula alebo splašená srnka… poplašená srnka v psích dňoch:)
… a tak konštatujem, že srnky nelúštia osemsmerovky a mne sa to včera konečne podarilo:
“ je lepšie rozsvietiť hoci len… malú sviečku ako preklínať tmu“ Konfucius
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných psích dní a mačacích nocí!vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú Eleny a Heleny – všetko najlepšie!… aj tá Trójska! p.s.2- a hlavný predstaviteľ jedného z najznámejších prázdninových filmov – Hriešneho tanca – by sa práve bol býval dožil 70 rokov! p.s.3 – a cez víkend budú oslavovať Janky – dobre oslávte a prineste už nejaké ochladenie:))
… a tak som sa ešte narýchlo pred príchodom mikrobusu mhd vybrala do obchodu priamo na zastávke… nutné bolo doplniť zásoby wc papiera, nejaké vajíčka a spakruky cestou k pokladni som ešte prihodila balenú salámku… a tak som to stihla nakoniec luxusne a mala ešte možnosť chvíľu pozorovať „nášho bezdomovca“ – je to fakt hlúpe označenie – plne súhlasím!… nie je náš…. je celkom svoj… a nie je možno ani bezdomovec… hoci, som ho raz stretla na okraji lesa a on pýtal nejaké jedlo… alebo to nebol on?…. celý je hnedošedý… má hnedošedé nohavice (nič pejoratívne, žiadne fľaky…), hnedošedé tričko s dlhými rukávmi (za akéhokoľvek počasia…) a hnedošené – viac už šedé ako hnedé vlasy( ale takú hrivu, že by sa dalo závidieť…alebo dredy?…v každom prípade jeho účes zaujme)…. vyzerá trochu ako Al Pacino v Kupcovi benátskom….ale zatiaľ som nevidela, aby prejavil žiadne emócie… a tak som minule vbehla do iného neďalekého obchodu a keď som zaplatila vošiel dovnútra, prišiel k pultu a vypýtal si jednu fľašu… minerálky… kým som si stihla naplniť tašku, zaplatil, pozdravil a odišiel…. a tak dnes som ho pozorovala čakajúc na mikrobus…. prešiel pomaly cez prechod pre chodcov smerom od pošty, potom zastal pri lavičke a začítal sa do novín, ktoré mal ako jedinú vec v rukách – denník Šport!… a tak som prišla domov a hneď ako som vybalila veci, hladná… som tú salámu ani nedala so chladničky a šla si ju otvoriť (áno, teraz by sa možno hodila rozprava o tom, aké neekologické je kupovať balené výrobky a ešte k tomu údeniny… ale nepôjdem teraz týmto smerom)… a tak som sa začítala do obalu… najprv veľké „OHNE“… nie, nekúpila som krbové zápalky… nie, neavizoval názov pálivosť obsahu na jazyku, v útrobách a potom aj… ani to nebol pokyn, aby sme najprv ohli rožtek obalu a až potom otvárali… hoci sa to tak robieva… nie! výrobok mal popis v nemeckom jazyku… a nemecké „bez“… by mohlo byť niečo ako české: „oh – néééé!“…. až na Slovensko dôjde : „oné, onuo, či onô“… čo iné napadne človeka ako sporo slovíčkami vybavený zbojník vo filme Pacho, hybský zbojník„?:)))…ale čítam ďalej…“ohne feine extra“… čo dodať? – niečo sa ohne fajne až extrémne… čítam ďalej: „ohne FLEISCH“… flauš, šlauch… jasné, ide o avízo na bezmäsitý výrobok, ktorý som ale v rýchlosti kupovala ako „dietnú salámu“ … občas nám pre ňu slabosť… najmä takto v lete cez prázdniny ma babka posielala kupovať desať – pätnásť deka do neďalekého mäsiarstva… neskôr som počula, že je v nej viac múky ako mäsa… asi aj preto babke jej dlhodobá konzumácia nezaškodila, a dožila sa takmer stovky… a tak čítam ďalej… ďalší z červených nápisov na obale hovorí „ohne Soja“… OK, nebudem sa už tváriť, že neviem nič po nemecky (ale realita nie je ďaleko od tejto premisy:))… ale po informácii, že vo výrobku nie je ani sója som obal otočila a išla zistiť, z čoho teda je: okrem tukových zložiek, cukru a soli som sa dozvedela, že je tam aj múčka zo svätojánskeho chleba! exktrakt z arónie a papriky, farbivo z paradajok, niečo z vajíčok, nejaké chemické popisy (ale nie glutaman) a môže obsahovať aj horčicu a zeler!!!… a vyrába sa nie v Nemecku ale v Rakúskom Linci… a tak nám po Dunaji… okrem lineckých koláčikov… priplávala vege-saláma (teda asi došla kamiónom, ale možno by sa mohla aj plaviť:)… inak chuť celkom príjemná… fakt skoro ako tá diétna saláma:)))…ale keby sme neši proti prúdu rieky do Lincu ale rovno dolu do Chorvátska tak by ste si z Rohovnika – tzv. svätojánskeho chleba mohli kúpiť úplne iný a oveľa ohnivejší produkt – rakiju!!!… mimochodom, v potravinárstve sa používajú najmä samotné struky… ale semiačka – karob, tie sa používali vraj na vyvažovanie zlata – od toho je odvodený názov karát (karob:))… svätojánsky chlebík nad zlato?… a tak som si spomenula na obľúbený film našej babky – „Mastičkára“… a to konkrétne na scénu ako „mastičkár Anton s image tuláka“ alias stratený chirurg bez pamäte na vzdialenú minulosť vojde do obchodu, kde predáva jeho dcéra, o ktorej nevie, že je to jeho dcéra… ale ani ona nevie, kto je v skutočnosti on… a keď z obchodu odíde… pyšný mladý šľachtic, ktorý ju opaľuje, sa na ňom začne zabávať, pripravený trúsiť historky o podobných „otrhancoch“…ale v závere filmu ho označí za svojho dobrodinca!… a tak, kto vie, aký osud má náš Al Pacino???… zase „náš“ a zase nejaké škatuľkovanie… nežobre… nenadáva… zrejme ani neoperuje…nič nepýta… vlastne, možno je sám so sebou úplne spokojný…
…žiaden odpor žiadne očakávania žiadne výčitky …len tento moment – tu a teraz! /Deepak Chopra
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných potuliek so salámou či bez… hlavne aby ste mali problémy „na saláme“:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a dalo by sa písať aj o výročí Marilyn Monroe… ale to prenechávam iným… p.s.2 – a okrem toho, že je tento týždeň spln, meniny majú Zuzky, Darinky, Mojmírovia aj Ľubomírovia – všetko najlepšie a levom aj leviciam, ktoré majú narodeniny! p.s.3- a pridávam celkom čerstvú koláž-dekupáž:)
…a tak slnko v týchto dňoch opäť žiari a prehrieva všetko na plné obrátky… cez víkend popršalo, ale dnes už po tom daždi ani pamiatky…. a tak som včera ráno schádzala terénnymi schodmi k zastávke mhd popri červeno-bielom zábradlí… a len tak náhodne som sa chytila raz červenej a raz bielej časti natretej kovovej rúrky… kým tá biela časť bola príjemne chladivá, tak tá červená bola citeľne teplejšia (a niekde sú nátery ešte tmavšie)))…. a tak som potom ešte chvíľu stála na zastávke v čierno-bielom prevedení a skúmala ďalej… biele nohavice boli chladivé ale čierna kabela začala byť horúca a priam nepríjemná na dotyk… a to bolo len ráno…. …a tak som šla cez víkend Pohroním… najprv „3 v 1“ (výluka: vlak-bus-vlak:)… ale to už ani nebudem popisovať, hoci na stanici v Novej Bani vznikol taký konflikt medzi cestujúcimi, že sa skoro objavila polícia, ale našťastie ju predbehol vlak, ktorým sme pokračovali v ceste a rozhnevaní cestujúci sa nejak ukľudnili rozdistribuovaní do jednotlivých kupé prehriatej súpravy… a tak naspäť busom po R1 …a tak nebudem popisovať nudu v plnom buse… kde okrem mierneho chaosu s miestenkami a občasných divných pachových vnemov nebolo nič zaujímavé… našťastie najviac voňali koláčiky, ktoré som chladila v otvorenej krabičke v otvorenej cestovnej taške pod sedadlom… balila mi ich mama ešte horúce – rovno z plechu… boli fajné šľahačkovo-ríbezľové… dala by som si aj nejaké orechové… ale orechy neboli……a tak som si všimla, že v niektorých záhradách obyvatelia riešia problém s napadnutými orechmi – plodmi, ale vlastne tým aj so stromami… tým, že ich vyrúbu celé, ako jeden sused… iní susedia to vyriešili tým, že napriek už hrubému kmeňu zrezali takmer všetky konáre, ktoré sa ale v priebehu leta dorástli do takej zmenšenej koruny a zazelenali, ale nemajú už žiadne plody… a niektorí to nechávajú na prírodu… a videla som už pár stromov orechov v záhradách viac ako z polovice zoschnutých… aspoň to drevo, keby sa zúžitkovalo… a tak som si spomenula na krásne orechové skrine u starých rodičov… dvojdielnu aj trojdielnu… starý otec ich sám vyrobil… ale keď sme sa sťahovali nikam sa nezmestili a naši ich niekomu predali alebo venovali……. a tak som pozorovala počas oboch ciest krajinu za oknom… najprv sa mi zdralo, že z vlaku v horúcom letnom popoludní už vidím skreslené farby, ale cesta busom prebiehala v daždi a pod oblakmi… vizuálne sa zdalo, že je nejaký október… a nie čas uprostred prázdnin…. lesy začali hrdzavieť… stromy v lesoch začali hrdzavieť… jeseň mám rada, ale nie uprostred leta… náhle zostarnutie… suché listy už neozelenejú…. len aby vyrástli na budúci rok!!!…. to, že je uprostred leta aj v našich končinách suchá tráva… no, to sa stáva… ale stromy???!!! … čo budeme robiť… a čo potom my?… začneme sadiť v našich lesoch palmy?!
… a tak mi prišiel tento týždeň medzi maily odkaz na super fasádu zo zhrdzavenej oceli:
Patinujúca oceľ je zárukou kvalitného a takmer bezúdržbového riešenia, ktoré v exteriéri prirodzene starne a splýva s okolím.
… ale najlepšie to vyzerá v zeleni!!! v kontraste so sviežou zeleňou… nie tón-v tóne s hrdzavými stromami… alebo len na pár dní v nízkom jesennom slnku, hmle, s vôňou hríbov v tráve… (mohla by som tu skritizovať tiež hrdzavejúce protihlukové steny v poli, ale to niekedy nabudúce…))))
– s prianím príjemného augustovania a adaptovania na zmenu klímy…sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – ak máte nejaké články k téme… pripojte— myslím tie lesy, ale môžete aj hrdzu)))) p.s.2 – a lunárny kalendár radí, že je vhodný čas na pečenie… ak máte chladnú kuchyňu… alebo možno priamo na slnku… neupečte sa… opatrujte sa:))
