traktát_nie je hrdza ako hrdza)))))

…a tak slnko v týchto dňoch opäť žiari a prehrieva všetko na plné obrátky… cez víkend popršalo, ale dnes už po tom daždi ani pamiatky…. a tak som včera ráno schádzala terénnymi schodmi k zastávke mhd popri červeno-bielom zábradlí… a len tak náhodne som sa chytila raz červenej a raz bielej časti natretej kovovej rúrky… kým tá biela časť bola príjemne chladivá, tak tá červená bola citeľne teplejšia (a niekde sú nátery ešte tmavšie)))…. a tak som potom ešte chvíľu stála na zastávke v čierno-bielom prevedení a skúmala ďalej… biele nohavice boli chladivé ale čierna kabela začala byť horúca a priam nepríjemná na dotyk… a to bolo len ráno….
…a tak som šla cez víkend Pohroním… najprv „3 v 1“ (výluka: vlak-bus-vlak:)… ale to už ani nebudem popisovať, hoci na stanici v Novej Bani vznikol taký konflikt medzi cestujúcimi, že sa skoro objavila polícia, ale našťastie ju predbehol vlak, ktorým sme pokračovali v ceste a rozhnevaní cestujúci sa nejak ukľudnili rozdistribuovaní do jednotlivých kupé prehriatej súpravy… a tak naspäť busom po R1 …a tak nebudem popisovať nudu v plnom buse… kde okrem mierneho chaosu s miestenkami a občasných divných pachových vnemov nebolo nič zaujímavé… našťastie najviac voňali koláčiky, ktoré som chladila v otvorenej krabičke v otvorenej cestovnej taške pod sedadlom… balila mi ich mama ešte horúce – rovno z plechu… boli fajné šľahačkovo-ríbezľové… dala by som si aj  nejaké orechové… ale orechy neboli……a tak som si všimla, že v niektorých záhradách obyvatelia riešia problém s napadnutými orechmi – plodmi, ale vlastne tým aj so stromami… tým, že ich vyrúbu celé, ako jeden sused… iní susedia to vyriešili tým, že napriek už hrubému kmeňu zrezali takmer všetky konáre, ktoré sa ale v priebehu leta dorástli do takej zmenšenej koruny a zazelenali, ale nemajú už žiadne plody… a niektorí to nechávajú na prírodu… a videla som už pár stromov orechov v záhradách viac ako z polovice zoschnutých… aspoň to drevo, keby sa zúžitkovalo… a tak som si spomenula na krásne orechové skrine u starých rodičov… dvojdielnu aj trojdielnu… starý otec ich sám vyrobil… ale keď sme sa sťahovali nikam sa nezmestili a naši ich niekomu predali alebo venovali……. a tak som pozorovala počas oboch ciest krajinu za oknom… najprv sa mi zdralo, že z vlaku v horúcom letnom popoludní už vidím skreslené farby, ale cesta busom prebiehala v daždi a pod oblakmi… vizuálne sa zdalo, že je nejaký október… a nie čas uprostred prázdnin…. lesy začali hrdzavieť… stromy v lesoch začali hrdzavieť… jeseň mám rada, ale nie uprostred leta… náhle zostarnutie… suché listy už neozelenejú…. len aby vyrástli na budúci rok!!!…. to, že je uprostred leta aj v našich končinách suchá tráva… no, to sa stáva… ale stromy???!!! … čo budeme robiť… a čo potom my?… začneme sadiť v našich lesoch palmy?!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Lipa- strom šiel domov 
Hrdza- mám ja orech 
The Cure – Forest 

… a tak mi prišiel tento týždeň medzi maily odkaz na super fasádu zo zhrdzavenej oceli: 

Patinujúca oceľ je zárukou kvalitného
 a takmer bezúdržbového riešenia, 
ktoré v exteriéri prirodzene starne a splýva s okolím.

… ale najlepšie to vyzerá v zeleni!!! v kontraste so sviežou zeleňou… nie tón-v tóne s hrdzavými stromami… alebo len na pár dní v nízkom jesennom slnku, hmle, s vôňou hríbov v tráve… (mohla by som tu skritizovať tiež hrdzavejúce protihlukové steny v poli, ale to niekedy nabudúce…))))

– s prianím príjemného augustovania a adaptovania na zmenu klímy…sa s vami lúči vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – ak máte nejaké články k téme… pripojte— myslím tie lesy, ale môžete aj hrdzu))))
p.s.2 – a lunárny kalendár radí, že je vhodný čas na pečenie… ak máte chladnú kuchyňu… alebo možno priamo na slnku… neupečte sa… opatrujte sa:))