traktát_ži!_žiadne domnienky))))

…a tak sa cez víkend spoza horúcej letnej opony vynorila jeseň… čo jeseň, miestami priam „podzim“… ešte, že sú stromy – poväčšinou – stále zelené… dážď a aerosol začiatku týždňa im určite prospeli…
…a tak som cez víkend zobrala paličky na „severskú chôdzu“ a išla sa prejsť… a trasa viedla aj cez cintorín… a zrazu mi padol zrak na jeden kríž… kríž osadený v tomto roku… a na ňom meno spolužiaka… zamrela som… pozerala som na vence… na dátum… ten dátum sa mi zdal veľmi povedomý, aj keď som si konkrétne jeho narodeniny celkom nepamätala… ale priezvisko žiadne tuctové… to si človek hneď všimne……. a tak… triezvy rozum mi hovoril, veď kedy to bol on, tak to jeho manželka alebo niekto zo spolužiakov dá vedieť ostatným… a tak som si náhle predstavila, že to bolo pre ňu takým šokom, že nám to nedokázala dať vedieť, zbalila deti a odsťahovala sa do svojho rodného mesta… prerušila kontakty… a tak som sa snažila zahatať túto možnú lavínu myšlienok a ich vetvení… a tak som radšej zrýchlila krok po rozmočenom chodníku v ochladenom vzduchu a pokračovala na horizont smerom k lesu… ale keď som prišla domov, opäť som si na neho spomenula… v nehybnosti tela v kresle…. myšlienky bežali ako stádo divokých mustangov… a tak som si povedala, že treba tento prúd zahatať a vliať svetlo do chmár… a tak som zobrala telefón a zavolala inému spolužiakovi a opýtala sa na toho prvého… že nič o ňom nevie a rok sa nevideli… a inak všetko v pohode… a tak som sa ukľudnila… ale nie na sto percent!!!… a tak som na druhý deň napísala jeho manželke sms-ku… len tak zľahka, že som na nich myslela a že ako sa majú… predpokladajúc a očakávajúc odpoveď tak do desať minút… niečo v duchu, že sme na Počúvadle, Šírave alebo Palcmanskej Maši a máme sa fajn, práve ideme opekať… ale nič… žiadna správa v ten deň, ani ďalší… a tak som si pomyslela, že čo ak!… a tak som si začala spomínať nevdojak na rôzne príhody s ním, na bláznivú veľkonočnú návštevu, na koncerty… a tak… a tak mi dnes prišla sms od manželky: …“máme sa dobre, príjemné leto… bola som niekoľko dní na školení, bez signálu“… a tak som si spomenula na „štyri dohody“:

„nevytváraj domnienky,
neber si nič osobne,
nehreš slovom,
a rob všetko najlepšie ako vieš“…
Don Miguel Ruiz 

… a tak sa tento týždeň ohnivý lev prehupuje do obdobia panny… prosím žiadna panika!…ešte by sa malo vrátiť leto… … a tak je tento týždeň sto rokov od narodenia Miloša Kopeckého… doktora Štrosmajera vraj poznali aj nemeckí turisti na Kube… a tak  kto nevidel Nemocnicu na okraji… tak určite videl Limonádového … alebo Adelu… Křitny…  a množstvo ďalších rolí…  vrátane …“trúchlivého boha“… či „Pyšnej…“… ďakujeme pán Kopecký, je nám cťou dodnes pozerať vaše majstrovstvo – z audiovizuálnych záznamov!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
How Deep Is Your Love 
Chicago 
Noc na Karlštejne 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím dobrého doprázdninovania!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a v sobotu 27.8. bude nov – dôležitý pre panny
p.s.2 – a meniny majú Filipovia, Ľudovia aj Silvie – všetko najlepšie!
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: „láska je zázrak, majte sa radi“ – a dodávam – keď máte nutkanie niekomu sa len tak ozvať – tak to jednoducho urobte:)