Mesiac: september 2022

… a tak pomaly začínajú k zemi padať plody jesenné…jablká i gaštany… hnedé k hnedej zemi….(aj tie jablká zhnednú… ak ich nezdvihneme:)))….a tak som pred pár dňami stála v rade pred pokladňou v istom obchodnom dome s nábytkom… v tej chvíli som bola v rade posledná a chystala som sa vyložiť tovar na pokladničný pás… keď zrazu svižným krokom prešiel okolo mňa muž s jednou malou poličkou v ruke a priamočiaro mieril k pokladni – rovno predo mňa… v  prekvapení som nestihla povedať… ani nič… a tak sa zrazu zháčil on a začal sa mi ospravedlňovať a hovoril mi niečo v zmysle… „prepáčte, to tá vaša žltá mikina – myslel som, že ste zamestnankyňa!“…:)))… o to pokoj, poznám celkom dobre skratky naprieč oddeleniami na oboch poschodiach, ale nie, zamestnankyňa nie… usmiala som sa a tak trochu sa zaprisahala, že nabudúce si tam musím obliecť asi niečo červené, hnedé, čierne, šedé..:)))… a v ten istý deň mi buse mhd iný pán skočil s pohýnajúcim sa vozidlom celou silou na nárt – pardon priehlavok –  uvoľnenej sediacej nohy… a tak som si predstavovala, že na druhý deň ani nevstanem z postele… noha bude červená a nepoužiteľná…. s touto predstavou som mužovi, ktorý sa mi náležite ospravedlňoval, len dosť neochotne a bez úsmevu povedala, že nič sa nestalo… no nič také som ani nepovedala… len som šomrala a bola zmätená…. čo ma teraz mrzí, lebo noha ani nebola červená a ni na druhý deň nebolela…ospravedlňujem sa za tú nezdvorilosť dodatočne……a tak je to v týchto dňoch 120 rokov od narodenia Toyen… a tak som si okrem dokumentu o nej prešla aj pár obrazov na webe… na čb – dokumentárnych záberoch to nevyzerá na to, že by nosila žlté mikiny, svetríky, tričká… ale na niektorých jej obrazoch sa táto farba nádherne zaskvieva… inak vraj jej pseudonym „toyen“ pochádza z nejakej modifikácie francúzskeho „človek“, ale keď som to zadala do prekladača, tak mi vyhodilo „hračka“… žeby nejaká slovná hračka?… každopádne mám k Toyen veľký obdiv… jej autenticita je aj dnes plná energie a prekvapenia… keď som mala možnosť vidieť niečo z jej tvorby „naživo“… pociťovala som niečo ako pietu, úctu, bázeň, nadšenie, obdiv…
… a tak som si hovorila, že by som šla do kina na nejakú filmovú novinku… najlepšie to Lumiéra… a tak som  zistila, že pre minulotýždňový požiar bude kino minimálne pol roka zatvorené… a to vyzerá, že škoda nenastala len na hmote budovy ale aj na samotných filmoch, ktoré sa tam nachádzali a zrejme ešte neboli zdigitalizované (dúfam, že nie naozaj… zachytila som niekde prirovnanie s Krásnou Hôrkou…)… a tak symbolické narodeniny bratov Lumiérovcov (jeden z nich by mal v októbri 160!)..bude treba osláviť inde… na inom plátne… a tak som včera zhliadla náhodne v TV film o Jimim Carrey-ovi… Toyen mu mohla byť babičkou… má presne o 60 rokov menej…a tak, čo k nemu dodať…. hoci by sa niektoré motívy na obrazoch Toyen mohli nazvať aj maskami (minimálne maskovanie, mimikry, podivuhodné prírodniny)… Maska je určite viac doménou Jimiho… priznám sa, že najradšej mám jeho Večný svit nepoškvrnenej mysle… vlastne dosť surreálny film… a tak ma na záver dokumentu fakt prekvapil…. zdá sa, že povesil filmovanie na klinec a vešia na klinec aj iné plátna –  venuje sa maľbe!!! – záber, kde ako „prevrátený Michelangelo“ leží na nejakej konštrukcii na bruchu a maľuje na obrovské plátno pod ním … neuveriteľné!!!!

..život je to, čo sa stane, 
keď sme očakávali niečo iné…
/parafráza známeho výroku

… a tak som si včera išla s ochladením kúpiť bundu… rozhodovala som sa medzi zelenou a žltou… okolo kabínky šla neznáma zákazníčka a opýtala som sa jej na názor… povedala niečo v duchu: „ktovie do kedy bude žltá v móde, zelená je nadčasová…“… a tak som vzala zelenú… ale asi ju pôjdem vymeniť za tú žltú… slnko:))))

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Toyen – po stopách zmizelých železnic 
Plastic Fantastic Lover 
Go to Her 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prehupnutia zo septembra do rujena:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – … a tak som nakoniec som zvolila Galériu  Médium na „Hviezdku“… a komentovaná prehliadka výstavy bude 4.10. o 17tej
p.s.2 – a všetko najlepšie tohtotýždňovým oslávencom – Vencom- Václavom, ale aj Michalom a Miškám!!!

…a tak keď som minule písala o tom, že som mala sen o septembrovom snežení a považovala som to za čistý nezmysel… a tak realita posledného týždňa ukázala, že až taký nezmysel to nebol… a tak (ešte v lete) snežilo minimálne na vrcholkoch hôr… ale aj tu pri Dunaji dažde a vietor ukázali silu nastupujúcej jesene… a tak máme ešte stromy stále zelené… a dúfam, že kým im ozlatnú a opadnú listy nastane babie leto… babie leto bez kráľovnej…koruny bez listov… 
… a tak „kráľovná“… počas pondelkovej celodennej rozlúčky padlo toľko komentárov, že sa nedá nič viac dodať, ale ani mi nedá tému celkom obísť… človek ako téma… kráľovná ako téma… zaujalo ma pár postrehov… napríklad: vo všeobecnosti – keď niekto povedal kráľovná aj v našich končinách, tak sa tým zväčša myslela Alžbeta ll…. zaujímavé boli poznámky o jej detstve a výchove… nejaká jej guvernantka ju od detstva cvičila v regulácii močového mechúra – vraj toto cvičenie mnohokrát pri množstve oficialít, kde sa musela správať nie ako človek, ale ako „majestát“, veľmi ocenila… tiež ma zaujalo, že z nej šaleli módni tvorcovia, lebo šaty jej vyberala dlhoročná „komorná“, ktorá mala jasný prehľad kedy a čo mala oblečené…základ bol nemať na sebe nič čierne alebo šedé… a samozrejme primeraný farebný klobúčik – aby ju ochranka mala vizuálne stále pod kontrolou… pravdupovediac, ak niekto môže nosiť kráľovskú korunu plnú drahokamov, perly a iné vzácne šperky nadčasovej hodnoty a kvality, tak asi neuviazne v debate „o handrách:))“… a tak samozrejme nemohla vypadnúť téma „o kabelkovej reči“… jej otec mal s rečou problémy… ako sme mali možnosť vidieť vo filme Kráľova reč s excelentnými hereckými výkonmi Geoffreya Rusha  Colina Firtha… ale Alžbeta vedela komunikovať, vraj, aj cez spôsob ako držala alebo položila kabelku… samozrejme takáto nonverbálna reč potrebuje čulých a akčných poslucháčov, ktorí oslobodia panovníčku od nudných spoločníkov… takže ak si v reštaurácii špeciálne položíte kabelku na stôl a nik to nerieši… asi to nebude tou kabelkou:))) …a tak som sa dočítala, že kráľovná vlastne nebola Britka – lebo samotné označenie „Británia“ je nevhodné a v nesúlade so zákonom 215/1995 ! …a tak… kráľovnú som osobne nevidela a nestretla, ale zrejme bola príliš diplomatická na to, aby bola tak britká ako kráľovná vo filme Zamilovaný Shakespeare… v podaní Judi Dench (či taká naozaj bola nebudem pátrať, ale Judi ju zahrala skvostne)…. a v životopisnom filme Kráľovná  si Alžbetu strihla Helen Mirren… a tento film by som si v týchto dňoch celkom rada opäť pozrela… a tak sme boli informovaní, že Alžbeta bola vládkyňou najvznešenejšieho podväzkového radu… pre zaujímavosť, kým muži nosia v tomto rade podväzok pod ľavým kolenom ženy pod ľavým lakťom!!! (to by som chcela… alebo aj nechcela(?) počuť tú siahodlhú debatu o tomto ustanovení…:)))… a tak priamy prenos ponúkol aj „odobratie“ tých vzácnych šperkov – teda kráľovských insígnií…aby sa mohla pobrať na večnosť bez ich tiaže… bez tiaže koruny, ktorej nosenie na hlave vraj pred korunováciou musela nacvičovať, aby sa jej nezlomili krčné stavce… a tak ju pochovali ako ženu… možno smútiacu manželku…matku… babičku… človeka… bytosť, ktorá skončila pozemnú púť… každopádne… klobúk dolu…
…a tak aj v komentároch z môjho okolia ale aj vo zverejnených rozhovoroch sa ukázali rôznorodé uhly pohľadu… bola človek ako každý iný… „rozprával som sa s ňou tak, ako teraz s vami, pani redaktorka“… až po „obávali sme sa ako to dopadne“…ale vraj mala zmysel pre humor a dokázala ľudom, ktorí neboli v diplomacii zbehlí ako ona pomôcť v kritických momentoch… …a tak nejak som sa rozbehla a to som túto tému chcela len zľahka prebehnúť… a tak má Británia (pardón Spojené kráľovstvo…) po 70-tich rokoch kráľa a obmenenú hymnu… a tak o Charlesovi, Karolovi a Elvisovi niekedy nabudúce))).

… a naša hudovná redaktorka dnes vyberá:
Queen 
K.M.&N.C. 
Tamara 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných dní rovnodennosti… a s pribúdajúcou tmou v exteriéri… viac svetla v interiéri… duše:))

vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – rovnodennosť nastáva 23.9. o 3:04slč a Zdenky – všetko najlepšie
p.s.2 – a na večnosť v týchto dňoch odišiel aj architekt Milunič – spoluautor „Tančícího domu v Praze„
p.s.3 – a uplynulo 100rokov od narodenia manželov Zátopkovcov – Dany a Emila… narodili sa totiž v ten istý deň 19. 9. 1922
p.s.4 – a vo Fínsku vystavujú soch B. Pitt a N.Cave… o výstavách v Ba nabudúce)))
p.s.5 – a lunárny kalendár radí: „buďťe na seba láskaví!“

… a tak v stupačkách včera večer vypli plyn… žeby príprava???… áno príprava na nejakú opravu prípojky pred bytovkou… večer by ho mali opäť zapnúť…… a tak som dnes ráno poriadne roztiahla zatemňovacie závesy v spálni… celé leto boli tak na polovicu zatiahnuté… v horúcich dňoch aj celkom a po celý deň… ale dnes sa mi zdalo nejaké šero… a potom začalo pršať… jeseň klope na okná…
…a tak majú tento týždeň meniny nositeľky mena Mária… nepoznám nikoho, kto nepozná nijakú Máriu… mamy, sestry, tety, babky, manželky, exmanželky, susedy, kolegyne, kamarátky, filmové postavy……. a tak sa v nedeľu konal odložený a dlhšie avizovaný koncert na záver festivalu Viva Musica!… Brnenská filharmónia a po prestávke – Laurie Anderson s Améliou…  a tak sa plná koncertná sála SK rozhlasu aj s celou obrátenou pyramídou na chvíľu vzniesli k oblakom… mohli sme letieť okolo sveta na základe Laurie a záznamov Amélie Earhartovej z jej nedokončenej cesty okolo sveta… my sme pristáli presne na tom mieste ako sme nastúpili – na Mýtnej ulici… ale tóny hudby a hlas Laurie nás ešte nejaký čas nadnášali… do noci k hviezdam… k snom… Amélii sa nesplnil ten jej… účastníkom koncertu áno… a tak som rozmýšľala, či ten ten koncert musel byť tak pravdivý… či sa nedalo dopriať slávnej letkyni, aby aspoň na tónoch sláčikov doletela na to správne letisko a uzavrela kruh… možno uzavrela iný kruh… o ktorom nemáme informácie…

11.19. jún. Bankok…
Na Novej Guinei. Kúpila som si slovník. Dva šilingy.
Zastavila som sa v dedine. Lávové hory. Horúčava.
Som rada, že som sa tu zastavila.
Ženám tu vravia „Mária“.
Predstavte si celé mesto plné Márií.
Celú krajinu plnú Márií…
/citát z textu L. Anderson na základe denníkov Amélie E. preložil R. Steranka

… a tak som sa nedávno dostala na neďaleký zámok Schloss Hof… priznám sa, že v samotnej budove zámku Márie Terézie som sa vyskytla prvýkrát a to hneď  na výstave úžasného porcelánu… mimochodom porcelán ako dar bol v jej časoch vysoko cenený… ale fakt nádherný a po rokoch ešte cennejší… a tak som si spomenula ako som bola pred rokmi na výlete v Šaštíne a potom aj v Skalici… a tam som si kúpila tradičnú keramiku v duchu Holíčskej fajansy… mimochodom manufaktúrka bola založená manželom Márie Terézie – Františkom Lotrinským… a pápež František je na návšteve v Kazachstane… kde práve prebieha Kongres vedúcich predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev a vraj je v Astane farnosť zasvätená Panne Márii… a tak by sa možno teraz dalo zmieniť o tom, že v literatúre sa uvádza informácia, že Máriu jej rodičia ako trojročnú  – ako splnenie svojho sľubu, pretože dovtedy nemohli mať deti – odovzdali kňazom v chráme v Jeruzaleme, kde trávila celé detstvo… na koľkých obrazoch sa vyskytuje  Mária… ako odraz duše autora alebo obraz najkrajšej ženy v meste… alebo sochy… v prípade Michelangelovej Piety … je vraj zobrazená ako jeho vlastná matka, ktorú si len matne pamätal z detstva… 

… a tak Márie, Marienky, Majky, Máničky, Marušky, Marienočky, Mary…. a čo marry?…. a tak som si spomenula na názov filmu „Niečo na tej Mary je„… ale ani za svet si neviem spomenúť na žiadnu scénu z neho… existujú aj iné filmy s nositeľkami a o nositeľkách tohto mena… a sú aj Mary, ktoré pracovali pre film… a tak si spomínam na našu Mery… dúfam, že bude spolupracovať s Godardom….

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Maria Callas 
Mary Hopkin 
Marie Rottrová 

a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemného týždňa v duchu mariánskom… a užite si voľný deň alebo aj predĺžený víkend:)vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár konštatuje: „Život neprináša nič, čo nie sme schopní zvládnuť“:)
p.s.2 – marry ženiť sa, brať si za ženu, brať si za muža, sobášiť, zosobášiť, vydať sa
p.s. 3 – a 13.9.22 odišiel z tohto sveta francúzsky režisér novej vlny Jean-Luc Godard

….a tak som na záver leta presa len išla na miesto, kde som predtým nikdy nebola.. ale aby som to upresnila – áno, bola som pred x-rokmi v Komárne, ale len „tesne za hradbami“ – lepšie povedané v pevnosti, kde bola galéria, ktorej meno si nepamätám (a možno už ani neexistuje).. spomínam si kto vystavoval a, že na vernisáži hral niekto na  Didgeridoo…
… a tak som si už istý čas hovorila… chcelo by to navštíviť toto mesto na Dunaji a urobiť si nejaký komplexnejší náhľad… a tak sa tento nápad zdal vhodný na jednodenný výlet so spojením „kultúry, gastronómie a prírody:))“… a tak som si myslela, že sa jedná o taký ležérny výlet… múzeá, kostoly, cukrárne, nejaký langoš a Nádvorie Európy a to všetko obklopené vodou… ale až včera – štyri dni po absolvovaní výletu mi jedna rodená Komárničanka (alebo aký tvar je správny? – Komárňanka?) povedala správny postup pri návšteve mesta vlakom… jednoducho: návštevník si má požičať hneď pred železničnou stanicou bicykel a všetko absolvovať pomocou neho… túto vzácnu informáciu mi prezradila po tom, ako som jej prezradila hlavný cieľ cesty – sútok Váhu a Dunaja… v predstavách magické miesto zliatia dvoch riek… resp. priliatie vôd spod Tatier k vodám spod Álp… uzavretie Žitného ostrova… podľa niektorých zdrojov sa o úseku Váhu medzi Kolárovom, kde sa vlieva malý Dunaj a sútokom nazýva „Vážsky Dunaj“ – prisahám, že som sa o tom dozvedela až pri písaní tohto traktátu:))… a tak som si nohy uchodila, aby som to videla… aby som videla fragmentárny výhľad na Dunaj cez plot prístavu a na vrchole cesty – cípe ďalší plot a areál… colný sklad… terminál a na boku pri Váhu pár lavičiek na kamenných košoch… pár rybárov… a pred tým všetkým Stará pevnosť, ktorá ale bola sprístupnená len štyrikrát za deň a práve nie v tom čase, keď sme sa ocitli pred jej bránami… nabudúce!!!…ale… a tak keď teraz pozerám na zobrazenie tejto pevnosti na starej mape tak!!! … óóó´- úžasné…. my sme na tom sútoku boli!… v minulosti -boli  by sme bývali priamo vo vodách sútoku… a tak si hovorím, ako dobre, že sme mali možnosť prejsť sa po súši, veď by nás mohol prúd strhnúť a vyhodiť na breh v Ostrihome, Budapešti, Belehrade… Čierne more je ďaleko …. ale aby som neprepadla náhodou náhlemu podivnému optimizmu – tak rodáčka z tohto mesta mala ďalšie odporúčanie – na sútok sa chodí pozerať z druhého brehu – cez neďaleký most na druhý breh Váhu… na pláž… so psom či bez… s plavkami či bez (to neviem, to sme nedopovedali…:))…a tak sme uchodení po návrate od sútoku do centra mesta natrafili na Františkánsky kostol… a keďže sme v meste nazreli každého kostola, ktorý bol práve otvorený – natrafili sme takto náhodou na galériu Limes… galéria veľmi prívetivá… taká zvláštna chrámová oáza s kozičkami prepašovanými za hradby:))… 

nestaneme sa skutočne sami sebou, 
pokiaľ nebudeme schopní zdieľať slobodne to, 
čo máme spoločné: našu slabosť, našu nekompletnosť, 
našu nedokonalosť, našu neadekvátnosť, naše hriechy, 
náš nedostatok celistvosti a našu nedostatočnosť… S. Peck

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ez az a ház
ondarta 
čardáš podľa Dema 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných septembrových výletov… dajte na intuíciu, mapy ale aj dobré rady miestnych:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a Komárno je jednou z „najsejzmickejších oblastí SK„!… a Nádvorie Európy sme preleteli zrýchla… nekomentujem…a po miernom krúžení uličkami sme objavili aj cukráreň s výbornými zákuskami – názov si nepamätám, ale na mape by som vedela ukázať:))
p.s. 2 – a na Benátskom filmovom festivale práve uvádzajú zrekonštruovanú kópiu filmu Ucho
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné“:))