Mesiac: október 2022

….a tak som sa minulý víkend ocitla v horách… okrem nádherných jesenných farieb stromov a vzduchu so závojmi hmiel bolo v noci jasno… úplne jasno… plné tmavomodré nebo hviezd… a keď som sa v noci zobudila a otvorila okno… jedna hviezda práve niekam letela…… a tak som v rámci pár dní preletela od Dunaja k Tatrám a naspäť… (aby nedošlo k omylu nie lietadlom ani peši:)))… a tak som mala možnosť okúsiť počasie na dolniakoch i horniakoch… hmly ranné Tatranské i celodenné Dunajské… a tak som zistila, že napríklad v nedeľu popoludní bolo medzi hmlami 16 stupňov Celziových v tom istom čase v Poprade, Zvolene, Bratislave, Prahe ale aj v New Yorku…
..a tak sme včera mali čiastočné zatmenie slnka… priznám sa, že som tento úžasný jav zaregistrovala na poslednú chvíľu… priam v momente kulminácie… vbehla so kancelárie kolegyňa, že či nemáme tie špeciálne okuliare… a keďže cez malé okienka v podkroví za svetla žiariviek som žiadnu zmenu svetla nezaregistrovala…. rýchlo som sa obliekla a vyrazila do ulíc mesta… hoci som sa pohybovala v centre nevidela som na Hlavnom námestí nikoho, kto by tento jav pozoroval a od koho by som si tie okuliare požičala… a tak som intuitívne pokračovala ďalej k Dunaju…. svetlo bolo naozaj zvláštne, také chladné… nie len jeseňou…. a tak som si spomenula ako sme pred rokmi pozorovali s kolegyňou bez okuliarov čiastočné zatmenie… bolo vtedy po daždi a odraz sme pozorovali v mlákach… ale teraz v meste sucho… a tak som šla stále rovno a zúfalo hľadala nejakú mláku… a tak mi napadlo, že možno fontána pred starým Národným divadlom… ale fontána už pred zimou vypustená… ále!!!… ale na dne boli asi štyri mláky… a tak, a tak som stála pred historickým SND a uvidela!!!!…. videla som a zúfalo, ako turistka, som sa snažila s mobilom nafotiť tento jav (viac-menej neúspešne – viď. ilustračné foto:)… a tak ma tam, šaškujúc v tomto sóle pred divadlom, našla ďalšia kolegyňa… a tak som jej hovorila, že pozri, pozri!!!!!…a videla až nás obe oči boleli… a tak verím, že mi niekto napíše, či by mohlo byť pre oči nebezpečné aj pozorovanie zatmenia v odraze v mláke(?)… napríklad zatmenie 25. X. 2022…:)))… a tak je to niekedy tak, že človek nevie na nejaký jav… a ani na seba nahliadnuť priamo… potrebuje odraz… zrkadlo… v predsieni… alebo človeka… niekoho, kto reaguje  na naše reakcie… erupcie…. na slnku….

…nikto nemôže za svoju hviezdu,
človek je nútený za ňou ísť…/Edith. S.

https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=10672

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Katy Perry 
zatmenie 25_X 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných prázdnin, dovoleniek, výletov alebo inného oddychu, či inej činnosti  na prelomeoktóbra a novembra vždy vaša Sally_Lu

p.s.1 – … a tak  dnes pripomínam, že začína obdobie škorpióna… a konkrétne na zatmenie, by oslavovali okrem Picassa, Chrisa Normana, Theodora Pištěka, Jiřího Schmitzera… aj Aurelovia:) – všetko najlepšie

p.s.2 – a Múzeum fotografie v Starom Smokovci ponúka novú výstavu „Tatranské štíty a vrcholy„

p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „snažte sa robiť veci s potešením:)))“ a špecifikuje, že 28. a 29.X. sú dni vhodné na pečenie – tak dobrú chuť minimálne k štrúdli z lístkového cesta….:)))

…a tak ak netušíte, čo znamená ja_sond alebo jasond… alebo jfmamjjasond?… tak to už by ste mohli vedieť?… tiež som pozerala na tie písmenká najprv ako na zjavenie a niečo v nemeckom jazyku… a ono to aj je v nemeckom jazyku… ale rovnaké to je aj v slovenskom!!!!… a tak už nebudem naťahovať… jedná sa o sled prvých písmen mesiacov v roku a tá druhá polovica roku je od júla po december „jasond“:))… má to zvuk ako “ ja sound“= ja som zvuk alebo jasám!!!:))… a tak som tento týždeň mala možnosť „preletieť“… po odlete bocianov…. Dolnorakúskou krajinskou výstavou na zámku v Marchegu – „tajomstvá Moravského poľa“ – človek, kultúra, príroda… a tak priznávam, že som mala obmedzený čas na exponáty, ale hlavné bolo vidieť zrekonštruovaný zámok, ktorý som síce pred pár rokmi niekoľkokrát videla, ale len zvonka… a aj keď sa mi zdalo, že výstava má edukatívny rozmer hlavne pre domácich – rakúskych návštevníkov…ale keďže sa jedná o moravské pole… rovina okolo rieky Moravy, ktorá sa rozprestiera aj na Slovenskej strane, tak sa mi zdalo zaujímavé pozrieť si fotografie r roku 1989 ale aj historické mapy… a neviem, či hovoriť o vypchatých šelmách – nestihla som sa opýtať, či nejaký medveď dobehol (preplával do Rakúska… a čo pohraničníci….. aký mal osud?)…na Moravské pole z Karpát alebo Álp….?:))… a tak som si nestíhajúc pozrieť poriadne výstavu zobrala so sebou aspoň niekoľko letákov a pohľadníc…. a až doma, keď som si tie pohľadnice rozložila, zistila som, že okrem AT-lokalít je tam naozaj zobrazený a popísaný aj hrad Devín alebo Marianka a bociany pri Devínskom jazere….a na jednom letáku je nakreslených asi štyridsať druhov ovocia a zeleniny a bodkami pri nich a tých písmenkách sú vyznačené obdobia hlavnej sezóny a prípadného uskladnenia ovocia a zeleniny – pri skratkách jfmamjjasond…….a tak sme sa dozvedeli, že bol tento rok otvorený nový cyklomost cez Moravu a tiež, že je dosť využívaný na zokruhovanie výletov cez rieku … a tak len dúfam, že všetci návštevníci aj zosadnú z bicyklov aby mohli pozorovať krajinu a vtáctvo… minimálne tam, kde na to upozorňujú ich miestne značky… a o bocianoch v Marchegu niekedy na jar:))

a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Zažni 
Záhadná 
Nespáľme to krásne v nás 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných výletov babieho leta – či do Japonska, hôr, alebo len sem peši či bajkom cez mostvždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – …a tak minulý víkend odišli do hereckého neba (českého) pán Somr a pani Valentína… aj keď si nespomínam na film, kde by sa stretli … ju si pamätám hlavne z filmu Florenc 13.30….a pán Somr – napríklad „ostro sledované vlaky“… a tak jeden vlakom, druhý busom… každopádne mnohé z ich rolí boli nezabudnuteľné… to nie je Žert!

p.s.2 – a dnes je medzinárodný deň stromov- skúste nejaký objať… alebo objímte jednoducho niekoho najbližšieho:))

…a tak nám pokračuje babie leto s miernymi hmlami a oparmi… a tak všedné horizonty mestskej krajiny začínajú naberať japonsky zaujímavé závojové vizáže…a tak som mala v hlave už rozpísaných niekoľko tohtotýždňových traktátov a teraz sa mi nejak pregumovali… alebo zahmlili… a tak zaostrujem na jednu tému vnútromestskej džungle…
… a tak nám v robote prerábajú niečo… kvôli čomu vypli vodu a nás poslali do domácich pracovísk… a tak som včera mala možnosť vybiehať podchvíľou na balkón… nie žeby sa mi tak páčili asfaltéri na chodníku naproti, ani zbíjačkári na stavenisku rodinného domu (ešte stále ten istý, čo som už pred pára mesiacmi písala… stále tie isté zbíjačky:)… nie, to, čo ma pár dní intenzívnejšieho pobytu doma núti priam vybiehať na balkón nie sú ľudia, závany babieho leta, ale zvieratká… „mestské domáce zvieratá, ktoré som si nekúpila ani nedostala“…doletia samé… a tak som si spomenula na jednu prácu… školskú úlohu, ktorú som vlastne nedokončila… bolo to na predmete: „výtvarné dielo v architektúre“… vymyslela som niečo ako „centrálny mestský holubník“, ktorý mal byť nainštalovaný na nejakom štítovom múre v centre mesta … najlepšie na nejakom veľkom námestí:))… a tak „houby!“…. nakoniec som si vtedy zvolila na rozpracovanie druhý nápad: „vežu na pozorovanie západu slnka“… a tak HOLUBY!!!…

…v tom sa otvorilo nebo…
…ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho…/ci.  Mt.3:16-17/

… a tak „Dobří holuby se vracejí„… nie nebudem sa rozpisovať o tomto filme – to je celkom iná téma… ale o tých holuboch, ktorí akoby sa rozhodli, že sa mi práve teraz pomstia, že som im nepostavila ten holubník (dobre nie sú to určite tie isté holuby, ale nejaká ďalšia generácia…. ale informácie sa predávajú v rode… a „karma je zdarma“:)))… a tak sa jeden holubí par rozhodol ubytovať na mojom balkóne, hrkútali si tam ako také hrdličky… a to rovno pod umelohmotným havranom primontovaným na zábradlie:))… nerušilo ich ani, že som postupne rozostavovala na podlahe kvetináčové bariéry ani šušťavé baliace papiere… a čo, veď to hrkútanie by mi ani nevadilo… ale tie nestrávené zvyšky potravy, ktoré prebehli ich tráviacim traktom a skončili na niekoľkých miestach na podlahe!!!… fúúúj, to fakt nieeeeéé…. a tak som vybiehala na balkón hneď po prvom hrkútnutí a tlieskala, až ma dlane boleli… a tak som rozmýšľala, že by som mala na stoličku na balkóne umiestniť nejakú figurínu… nafukovaciu… alebo také niečo:))… nakoniec som len rozvešala na večer uteráky, aby tam viali… a tak som si spomenula ako som sa raz v jednom byte na inom mieste tohto mesta zobudila v jedno tropické letné ráno na podivný pohyb… po koberci sa prechádzal holub… využil otvorené balkónové dvere… a poďho na prieskum…a tak dnes… opäť práca z domu… otvorené balkónové dvere… a nič, žiaden holub… zbíjačky áno, ale holuby nie… napínala som uši a nič… celý deň nič… a tak som s odporom odpratala ich stopy a rozvešala voňavé mokré prádlo… a nič…ani keď som ho spratala… až mi začali chýbať… …a tak ich doprajem niekomu inému… kým niekto postaví ten holubník:))))… a tak rada ich doprajem všetkým…. tie holubice mieru…. symboly skončenia potopy… so zelenou vetvičkou v zobáčiku))))… a tak o poštových holuboch niekedy nabudúce…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Holubí dom 
Letná cesta 
Náhle 

… a tak sa s vami lúčim s prianím ešte príjemného letovania babieho, či tu vo vnútrozemí alebo ešte na poslednú chvíľu v nejakých letoviskách))) vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a budúci týždeň začína festival Be2Can
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „niečo pre seba urobte“ – niečo dobré, chutné voňavé, nevšedné… veď vy viete čo:)))
p.s.3 – a ak máte spoľahlivú radu na tému „holuby na balkóne“ – tak sem s ňou))))
p.s.4 – podľa archimistov: „čierny havran sa zmení na bielu holubicu!“ – aj ten plastový??? – budem informovať))))

… a tak by som asi nakoniec tento týždeň radšej písala o vlakoch… ako o osobných autách…
… a tak tento traktát vlastne nebude o autách, ale o formách cestovania…
… a tak hoci som odkladala a odkladala… predsa len píšem… 
… a tak som sa dozvedela, že výluka vlakov systémom: „vlak-bus-vlak“ na južnej trati BA-ZV_BB/KE bude trvať minimálne do 18.X…
… a tak mi už fakt nedalo… a minulý týždeň som prvýkrát absolvovala „zdieľanú cestu“ osobným autom… a tak priznávam, že už raz som sa o to pokúsila… ale potom som necestovala… a pred epidémiou som párkrát takto šla s kamarátkou, ktorá naberala pár spolucestujúcich na Zlatých Pieskoch… ale ja sama som nemusela vyvinúť žiadne úsilie, aby som sa zviezla… sedadlo spolujazdca vpredu som mala rezervované bez formulárov…
… a tak teraz neviem, či ste tento spôsob cestovania už zažili, alebo ho priam obľubujete, alebo priam vozíte ostatných prihlásených..
… a tak som začala hľadať… ku komu sa pripojiť… prihlásiť… zvláštnym fenoménom sú fotografie… sympatie – antipatie… miestami mi to pripomínalo nejakú zoznamku… dokonca som začala uvažovať, čo si obliecť (lodičky som si nešla kúpiť:))… vlastne škoda, že Zvolen a hlavné mesto nespája nejaká rieka… áno, dalo by sa ísť cez Štúrovo, ale to by bol snáď dlhšie ako vlakom… hoci aktuálne vlak Urpín 15.04 sľubuje túto „priamu“ trasu bez prestupu za 4:08hod…:)))
… a tak som objavila ďalšiu vrstvu, ktorú som pred tým neodhalila, že na každé meno sa dá kliknúť a okrem dojmu z fotografie… si záujemca môže doslova prečítať slová…

 „cestujem často po celom Slovensku
rád sa rozprávam
keď mám náladu, s radosťou sa porozprávam
hudba je moja srdcovka
fajčenie mi vadí
fajčenie mi nevadí…“

… a tak som pri hľadaní vhodného času a šoféra zistila, že som stratila pojem o čase ale aj o jazdách a šoféroch… a tak som si vymedzila časové rozpätie a pozerala na fotky….. a tak som si vybrala 2-3 šoférov…. a zrazu som mala intenzívny pocit, že jedna tvár na fotografii mi pripomína kamaráta, ktorého som dávno nevidela… a ešte nemal nikoho nahláseného… a tak som nechala otvorený laptop a stránku… a vybehla som „do mesta“ niečo vybaviť… v hlave som už diskutovala s kamarátom a tešila sa na to prekvapenie… a prekvapenie naozaj nastalo – keď som prišla domov, zistila som, že jeho auto je úplne obsadené… bol tam síce ešte uvedený kontakt, ale to osobné stretnutie a prekvapenie „tvárou v tvár“ (by) už nenastalo…. a tak ma to zamrzelo a aj ubralo „vietor z plachiet“… a tak som sa preklopila do celkom pragmatického módu a vybrala si vo vhodnom času usmievavého šoféra… šofér sa síce celou cestou neusmial, ale zato bol dosť ochotný a šoféroval spoľahlivo… vzadu sme sedeli dve ženy a vpredu dvaja muži… žena – slečna vedľa mňa viac-menej prespala cestu a z nejakej ohľaduplnosti k nej sme sa my ostatní ani nerozprávali… až na konci cesty… posledných tridsať kilometrov – keď sme ju vyložili… pár slov, ktoré mi neutkveli…  …a tak som sa aj na spiatočnej ceste rozhodla pre tento rýchly spôsob cestovania (oproti vlaku… ale teraz musím priznať, že som sa miestami aj zasnila pri tej mihotavej rýchlej jazde a predstavovala som si ako ide vlak Jesenským údolím…)…a tak sme mali cestovať tri ženy (jedna z nich šoférka) a jeden muž, ktorý si to však rozmyslel a rýchlo ho nahradila iná žena… a tak „babská jazda“?… no dalo by sa tak povedať, ale nebolo to také to typické klišé, ktoré by sa pod týmto názvom dalo predstaviť… jedna cestujúca neprehovorila celou cestou vôbec… šoférka občas niečo decentne s nadhľadom dodala… a tak som si po vystúpení z auta po fakt pohodovo-rýchlej jazde – uvedomila, že som nakoniec najviac „kecala“ ja… až som sa hanbila… a hanbím sa aj teraz, keď to píšem… a tak nejak sa na diaľku ospravedlňujem a sľubujem, že sa poučím, polepším a budem len duchaplne diskutovať keď…. vlastne ani neviem ako vymedziť ten priestor medzi niekedy únavným tichom a niekedy únavným komunikovaním… hlavne medzi cudzími ľuďmi… na dve hodiny.. s istou pravdepodobnosťou, že sa už možno nikdy neuvidíme… napokon tak trochu ako kupé vo vlaku….ale z kupé sa dá ísť na chodbičku… v niektorých vlakoch do „reštauráku“……a tak neviem, či takto pocestujem aj nabudúce… zrejme áno… možno áno… napíšem…:)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Zdivočelý koně 
One Man, One Woman 
West End Girls 
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím šťastných ciest… šťastného cestovania….vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár radí: „zatancujte si… milujte život…“
p.s.2 – a všetko najlepšie nielen Vierkám ale aj Eliškám… a Le Corbusier by mal práve 135 rokov!!!… keď sa v BA udeľuje Cézar…
p.s.3 – a v nedeľu večer bude spln – tak nech sa nám niečo dobré splní! – minimálne, aby sme mali ešte pár dní babie leto:))