…a tak po zvláštnom plynutí času minulého týždňa… jeho posune… do tmy…. dobre, budem optimistická: do stredoeurópskeho normálu…. áno, ráno sa lepšie a nejak prirodzenejšie vstáva, ale večer… večer na okraji mesta sa zdá celkom normálny rovnaký… priznávam, že na spanie mám naozaj rada tmu tmúcu… hoci!!! – hoci to v detstve nebolo tak… mátal ma jeden sen o ježibabe… a tak museli rodičia nechávať zažaté svetlo, kým som nezaspala… lebo ježibaba, ktorej ma mali v tom sne vydať, prichádzala potme…a tak ešte k tomu svetlu…večernému – pouličnému… zrazu sa mi zdajú mestá ponuré a tie pouličné svetlá nejaké sliepňavo slabé (reakcia na energetickú krízu?)… a tak je nakoniec v týchto dňoch…večeroch… najviac svetielok na cintorínoch…
…a čo svetlo a papier?… svetelné obrazy….fotografie…. november – Mesiac fotografie…. (ak si dobre spomínam… jednou z výstav bola kedysi aj výstava „Svetelné obrazy Slovenska“ – kolorované fotografie, prenášané zo sklených tabuliek na na fotopapier)…
…a tak v tomto čase, keď príroda nám poskytuje celú škálu svojej pestrosti…pred prechodom do tmy a bezfarebnosti…. keď sviatky týchto dní by mali človeka vtiahnuť niekam k samému k sebe… či ku koreňom…. zrazu vhupla téma „voľby“… a tak sa už dostatočne preprali plusy a mínusy takto stanoveného dátumu… a tak bolo potrebné prehodnotiť priority a zvoliť si kde a ako budeme voliť/nevoliť… hoci verím, že bolo aj dosť SK obyvateľov, ktorý volili len za plentou, lebo im konštelácia bola naklonená a nemuseli nikam cestovať… miesto trvalého i prechodného pobytu majú totožné a spomienky na predkov a miesta ich spočinutia boli v okolí…
….a tak by sa dalo písať o predpokladaných i nečakaných stretnutiach a súvislostiach… o dátumoch vyrytých do kameňov… o tom ako si v ten istý dátum niektorí pripomínajú výročie príchodu niekoho na tento svet a iní odchodu niekoho z tohto sveta…. a tak som si spomenula na jednu knihu… útlu knižku, ktorú som raz prečítala počas jednej návštevy u známych… a tak priznávam, že si nepamätám ani názov knihy ani autora (nech mi odpustí)… ale utkvel mi v spomienkach nápad: autor chodil po vidieckom cintoríne, poznačil si mená a dátumy a na základe nich a polohy miesta cintorína (v pohraničí) fabuloval príbehy… dosť sugestívne…
…a tak, keď píšem tieto slová, prepínam len tak z predpovede počasia, ktorá viac-menej avizuje koniec babieho leta….na dokument o Kunderovi… a tam zrazu Jan Kačer (mimochodom presne pred mesiacom mal narodeniny…) hovorí: „Kundera bol ako lampa svietiaca v noci…“
…a tak keď prepnem na inú TV stanicu (viem, viem, archaické… ale niečím ma to baví…)… a tam ukazujú aktuálne prípravy na „koncert pro Martu“ v Lucerne…. a kým poprepínam a zistím, že samotný koncert nie je na obrazovke ale len v rozhlase… počujem Ringo ding…. spievané mužským hlasom (Jan Neckář)… a tak čo dodať k Marte Kubišovej?… jej temnému hlasu a zvonivému svetlu, ktoré cez jej spev zaplavuje poslucháča doteraz…. asi len: „vďaka a všetko najlepšie!“
… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Marta_Magdaléna
Marta_Ringo
Marta Hey Jude
… a tak sa s vami dnes lúčim s prostým prianím „svetla v duši“ vždy vaša Sally_Lu
p.s.1 – a v týchto dňoch prebiehajú vernisáže festivalu Mesiac fotografie – výstavy zväčša potrvajú do konca novembra… úžasné zábery môžete uvidieť v Dome umenia ale aj v Dome fotografie… a na mnohých iných miestach… a včera bolo možné vypočuť si aj rozhovor s Antonínom Kratochvílom v Českom dome…
p.s. 2 – a v Galérii na Tehelnej vo Zvolene bola minulý týždeň sprístupnená výstava J. Štreita
