….a tak by sa tento týždeň dalo písať o mnohých makro i mikro-udalostiach, ktoré sa viažu k dátumom tohto týždňa… 12.11. – teta slávila 95. narodeniny… 13.11. – známym sa narodil vnuk… 14.11. – narodeniny kamaráta, ktorého som roky nestretla… 15.11. – musela som vypratávať privnicu, kôli „vodorovným rozvodom“… našťastie to nenadobudlo dimenzie sťahovania pivníc ako vo filme „Guľový blesk“ – hoci som si miestami tak pripadala…. 16.11. – výročia príchodov na tento svet i odchodov z neho niekoľkých mojich priateľov a blízkych…17.11. – okrem narodenín bývalého kolegu, štátny sviatok – nežná revolúcia – deň študentstva… a tak som si večer pozrela film Havel… priznám sa, že som sa naň tešila už od prvých upútavok… a priznám sa, že sa tentokrát stotožňujem s mínusovými hodnoteniami na CS- filmovom webe…. silá téma plocho zobrazená = škoda!…. bol režisér príliš mladý? – neviem… ale Aňa Geislerová by mohla zahrať Olgu a v inej – vydarenejšej verzii, jedine jej som verila, aj keď aj tam bola miestami veľmi zvláštne nalíčená (trochu ako v retrospektíve) a aj na jej charizme by sa ešte dalo zapracovať….
….a tak mi v priebehu týždňa dvakrát ušiel vlak (samozrejme nie ten istý:))… dobre, uznávam, že sa to stalo tak trochu dosť neodhadnutím situácie… akosi som sa podvedome spoliehala, že vlaky predsa meškajú stále a mhd nie… ale variácie, kombinácie a permutácie ponúkli tentokrát, a to hneď dvakrát za sebou možnosť, že vlaky odchádzali načas a mhd meškala… aj napriek tomu, že bola sobota (ale sobota s pekným počasím a množstvom obyvateľov na výletoch) a potom pracovný deň cez obed – na to nemám žiadne vysvetlenie… našťastie som necestovala niekam „na dlhú trať“ a ani niekam, kde ide len jeden vlak za deň… a tak som vďaka tomu druhému prípadu stihla celkom dobre obed, ktorý by som nebola mala a povedala som si, že miesto busu pôjdem na stanicu električkou… a dám si peknú polhodinovú rezervu… nenapadlo mi, že aj električka môže zahaprovať a niekde v útrobách mesta uviaznuť… a to celý rad električiek inak chodiacich v luxusnom 5-minútovom intervale… a tak som si nejak periférne všimla oznam o neobsluhovaní zastávok… oddelila sa od masy na zastávke (ktorá tam možno čaká dodnes:) a bežala na bus a dobehla k vlaku 5min pred odchodom…. vlak bol plný študentov, ktorý využívali predvečer dňa študentstva na presuny za príbuznými, kamarátmi, frajerkami (ako som vyrozumela s útržkov telefonátov)… a tak som nastupovala do vlaku v hmlisto-oblačnom novembrovom počasí a vystupovala do tmy… a tak som sa ešte tesne pred tým stihla jedného študenta opýtať, kde mám na mobile baterku – svetlo… a keď som vystúpila, svetlo pouličné bolo dostatočné a mobil som na svietenie nepotrebovala… ale!!!… ale na druhý deň by sa bol zišiel…. keď som šla do pivnice a spoliehala sa na to, že svetlé oči v tme dobre vidia… to možno áno, ale rozhodne nie dobre na predmety, ktoré nie sú veľké a sú priam na zemi a tak som sa potkla a v tme spadla na kolená ako hruška zelená… a to som išla zobrať jablká:))
… a tak som si spomenula na básničku:“ padla hruška zelená, rozbila si kolená…ty si hruška nezbedník… veď si dobre vedela, že si ešte nezrelá!“ … a tak, milé deti, čo chcel autor touto básňou povedať???… že v mladosti má byť človek sporiadaný, pokojný a počkať až na dospelosť a tam si tie pády a vzostupy pekne užiť???… a tak som si spomenula na úžasný Marvanov prednes verša: „A co je štěstí? Muška jenom zlatá…!“ (so silným dôrazom na slabiku „mu“).. z filmu „Škola základ života“ alebo „Cesta do hlubin študákovi duše„… skvelé Fričove filmy z rokov 1938 a 1939…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ivan Hoffman
PPU Magické noci
November rain
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, aby sme vedeli žiť slobodne… so srdcom… a nech mier zostáva nielen s Českom a Slovenskom!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a lunárny kalendár odkazuje: „opatrujte sa“ – vzájone či každý seba – to už je na nás:)
p.s.2 – a o prvom snehu snáď čoskoro:)
