… a tak som bola včera v divadle… nie na predstavení v rámci festivalu VAD (34. ročník – Zvolen) – ten začína až dnes…
…a tak musím jedným dychom napísať, že festival je niečo celkom iné ako „sólo návšteva divadla“ … na festivale sa totiž návštevník niekedy ani nedostane do sály na predstavenie a prekecá hodiny so známymi alebo aj menej známymi už niekde vo foyeri… konkrétne na tomto Zvolenskom festivale určite… čo samozrejme neznižuje kvalitu samotných predstavení:)
… a tak som si včera v jednom Bratislavskom divadle uvedomila niekoľko aspektov návštevy konkrétneho predstavenia v konkrétnom kamennom divadle… a tak nebudem popisovať počty schodov, ktoré návštevník prekonáva kým sa dostane na svoje miesto – sedadlo s číslom… ani rady cez prestávky pri bufetoch a kvalitu občerstvenia v nich… a tak sa zameriam sa len na pocity počas predstavenia…. vnútorné monológy počas dialógov hercov… a tak som mala tentokrát chuť v priebehu predstavenia odísť (už sa mi to párkrát stalo, priznávam)… ale nechcela som uraziť hercov ani kamarátku… a nebolo to nimi ani ňou… jednoducho, niekedy „to človeku nesadne“ do rozpoloženia v rámci dňa… lístky kúpené vopred… a tak si hovorím, že nabudúce si musím lepšie naštudovať, o čom bude prestavenie… alebo možno kúpiť na lístky na poslednú chvíľu… ale!!! ale bývajú aj vypredané predstavenia…
… a tak som dnes čakala na zastávke mhd na bus…. z neďalekého bufetu tackavo vyšiel muž a niečo šomral… nevenovala som mu pozornosť.. zachytila som len slovo „kabát“… a keď nastúpil do jeho busu, sadol si celkom vzadu – čo bolo rovno oproti miestu, kde som stála… mával ma mňa, pozeral mi cez okno priamo do očí a ukazoval palec hore a gestikuloval, že ho zaujal môj kabát…. a tak som sa musela začať smiať, lebo som mala na sebe, podľa mňa nie príliš estetický starý kabát, ktorý nosievam len v prípade veľmi sychravého počasia…. a tak mi napadlo, že ma nejak táto polminútová pantomíma niečím zaujala viac ako včerajšia jedenapolhodinová jednoaktovka… a možno by bol ten kabát dobrou divadelnou rekvizitou alebo kostýmom…
Prehra, ani v hrách ani v živote,
nie je hanbou.
Hanbou je vzdať sa ďalšieho pokusu.
Epiktetos (55-135)
…a tak sa nám zadventnieva a FIFa sa rozhodla, že je zrejme dobré, pre pokoj pred sviatkami, nechať ženy pri vianočnom pečive, či punči na trhoch, prípadne v teple divadiel… a mužov pri futbale, TV a pive… a tak uznávam, že to znie natvrdo a prvoplánovo… uvidíme aký mier a zmier toto načasovanie prinesie… každopádne je fajn občas porušiť pravidlá… minimálne tým neorganizovať MS vo futbale len v lete – to by sa v Katare nedalo vydržať… alebo si chceli uctiť Maradonu? – 2. výročie jeho odchodu do futbalového neba pripadá na 25. november….
… a tak som si spomenula na jedno predstavenie divadla Skrat, ktoré prepájalo divadlo a futbal… ale myslím, že už nie je v repertoári…. takže niekedy treba dávať pozor na derniéry…. hoci to v divadlách býva časovo dlhší úsek ako v prípade výstav (budúci týždeň končí väčšia v rámci Mesiaca fotografie)…
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Madonna – Frozen
Kde je ten míč
Ringo Starr
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného uzavretia mesiaca november…. veď o mesiac budú Vianoce!vždy vaša Sallly_Lu*
p.s. 1 – a všetko najlepšie Milkám, Katarínam, Henrietam, Milanom a Ondrejom a Andrejom!
p.s. 2 – a lunárny kalendár hovorí: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete!“
