…a tak kto nepozná reklamu, kde otecko v zasneženom lese vyrezáva potenciálny vianočný stromček a jeho malá dcérka vidí… nie zlaté ale divé prasiatko?… a tak musím povedať v tomto momente, čo sa mi stalo na Štedrý večer… po dovyprážaní ryby som otvorila okno a pozrela sa na večernú oblohu… nad mestom jasne svietili hviezdy, Veľký voz sa jagal… bol kozmický… ešte krajší ako v rozprávke „Vianočná hviezda„… premkla ma priam predstava o žiarivej hviezde nad Betlehemom… nádhera, ticho, žiadne autá, prázdne chodníky… a v tom som zrazu zaregistrovala pohyb medzi stromami v parčíku oproti…nejaký väščí pes, zrejme kólia… kto teraz venčí psa? – ale keď musí tak musí…. ale po chvíli zaostrovania do prítmia pod stromami a okolo nich som žiadneho človeka som nezaregistrovala… ale zvierat bolo zrazu viac… jeden, dva, tri, štyri!… ale neboli to psy… boli to diviaky!!… pozorujúc z okna to bolo priam euforické – mala som chuť kričať: „ja už ich vidím!“… hladná som bola už celkom dosť!… každopádne som volala na členov rodiny, aby sa šli tiež pozrieť, ale môj krik takmer spôsobil paniku a nadšenie bolo najväčšie u mňa… padol nápad volať políciu… ale to by som zvieratkám na Štedrý večer neurobila, tak si tam pekne lúskali popadané šišky… a tak som pozorovala parčík z okna aj nasledujúce večery sviatkov v rovnakom čase, ale nič… žeby sa mi to predsa len zdalo?:))
…a tak sa kanálmi TV cez Vianoce liali miestami rozprávky od rána – do večera…a tak bolo miestami príjemné si pozrieť niečo chronicky známe… a nájsť tam nejaký zabudnutý osviežujúci moment… alebo pozrieť si len tak okrajovo niečo nové, nudné, pri čom sa dá pokojne rozprávať a nič vám neujde… a tak som sa opäť kochala v Pištěkových popoluškovských kostýmoch… a tak prišla tesne pred sviatkami správa, že do filmového neba odišla kostymérka Irena Greifová – autorka množstva kostýmov známych československých filmov – mimo iného aj Troch veteránov… a tesne pred Silvestrom módna návrhárka Vivienne Westwood – existuje punkové nebo? – daj vedieť Vivienne!!!
… a tak si podáva ruku rok s rokom… …je im jedno či bežíte, či idete krokom… …či žmurkáte pravým či ľavým okom…. …či ležíte vo vani alebo brodíte naboso potokom… …tak buďte v prianiach dobrým prorokom ….a zapite do dobrým mokom!!!:))
… a tak vám ďakujem za priazeň v roku 2022 a prajem všetko dobré, lepšie a najlepšie v roku 2023!vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a tak pár týždňov po MS odišiel do futbalového neba Pellé… p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „prijímajte lásku so všetkým!“ … a dodávam: „prijímajte všetko s láskou!“:))
…a tak to vyzerá tak, že Štedrý deň bude tento rok teplý a sneh sa snáď udrží na horách… alebo ako pocit na pocukrovaných zákuskoch:)) … a tak som sa minulý víkend… náramne prokrastinačne blížila k pečeniu vianočných cukroviniek… a tak som si deň predtým pozrela v repríze finále SK pečenia…a tak sa mi zdá – je to vlastne taký zvláštny masochizmus – pozerať relácie o varení a pečení, keď to potom nemôžete ovoňať a ochutnať… áno, dá sa zamerať aj na estetickú stránku a sympatie k súťažiacim.. alebo sa poctivo teoreticky zdokonaľovať v umení pečenia a usilovne si zapisovať dobré rady profesionálov a potom ich uplatniť doma v kuchyni… alebo kibicovať a teoretizovať pri pečení niekoho blízkeho… a tak som sa predsa len popoludní dopracovala k hľadaniu múky… a tak som zistila, že mole tú odloženú múku našli oveľa skôr ako ja … a tak som naplnila bioekosáčok a doplnila hnedý kontajner… a tak som šla do najbližšieho obchodu kúpiť múku a cukor a ďalšie nevyhnutnosti.. a tak nakladajúc tieto ingrediencie do košíka som si vypočula telefonujúcu predavačku… popisovala ako nemá rada pečenie a vlastne jej nechutí ani vianočné pečivo… len tak symbolicky v čase Vianoc… a tak mi napadlo, že je asi dobré, keď nemá rada sladké maškrty… veď celý deň trávi vedľa chladeného pultu so zákuskami… …a tak tesne pred finále v MS vo futbale som zamiesila cesto… spočítala som to nejak tak, že kým sa bude hrať, cesto bude v chlade odpočívať… ale hralo sa stále dlhšie a dlhšie a recept už na mňa tlačil, aby som sa pustila do pečenia – a tak som behala od rúry k tv-prijímaču, aby som tie góly videla aspoň v repríze… a tak mi skoro pri penaltách tie medvedie labky zhoreli… cukor na posypanie to istí:))… a tak som sa nechala vtiahnuť do atmosféry a dala som si pivo… a tak som zistila, že mi nechutí zajedať pivo sladkým pečivom… a tak dávam do pozornosti tento recept na „nemaškrtenie“… … a tak keď som dopiekla, zistila som, že tá čerstvo kúpená múka mala dobu trvanlivosti 11/2022… a tak som s výrazom spasiteľky sveta nabehla ďalší deň do obchodu… bola tam už iná predavačka… povedala som jej, že predávajú starú múku – v regáli boli ďalšie balenia s rovnakým dátumom – najprv zareagovala, že to nie je možné a potom videla na vlastné oči a bez okolkov mi vrátila peniaze… a vzápätí ma poučila, že takýto tovar má predsa dlhšiu trvanlivosť a majú povolenie ho predávať pol roka po dátume vyrazenom na obale… neviem – počuli ste o tom?…len mi je divné, že pre istotu odniesla niekam pod pult a tie ostatné balenia múky:)… má niečo spoločné múka a muka? (to by bolo na iný traktát… „celiakia“… kamarátka minule spomínala ako rada pečie, ale nič z toho ani neochutná…) …a tak dobrodružstvo pečenia pokračovalo aj ďalšie dni…. a to celkom nečakane… vytiahla som tradičný rodinný recept s tým, že upiecť tieto koláčiky je „brnkačka“… až kým… až kým dom nepozorovala ako sa v rúre nafukujú a roztekajú a nadobúdajú celkom iné rozmery a farbu ako som si z minulých rokov pamätala… a tak som usúdila, že namiesto štipky sódy bic. som dala asi štipky dve – tri… no čo už… a tak som zmenila vyrezávaciu formičku za menší rozmer…. tešila som sa, že cesto som mala tento rok vláčnejšie – priam ako v TV … žiadne suché, ťažko sa vaľkajúce… a začínala som byť priam nadšená ako mi to dobre ide, až kým, až kým som nedopiekla a neochutnala… a vtedy mi docvaklo, že som upiekla niečo iné ako som mala v pláne – upiekla som celkom chutné maslové sušienky, do ktorých som dala dvakrát toľko masla, ako malo byť!… a tak som si chvíľu pripadala ako náhodný objaviteľ, ktorý pri výrobe niečoho iného vytvorí niečo nečakané…. nie priam ako vedci – žiadna Mária Curie alebo Jára Cimrman – objavujúci tesne pred ním objavené… skôr taký malý voňavý zázrak – spomenula som si na film Woodyho A. – „Darebáčikovia„, kde nakoniec sušienky v cukrárni vynesú viac ako banková lúpež… a tak asi takto si predstavujem, že vznikajú nové recepty – niekomu sa niečo odsype do misky alebo si zle prečíta pôvodný recept… a máme na stole prekvapenie…a tak som zaskočená a zvláštne potešená i nečakane zásobená chutnými maslovými kolieskami išla pozerať radšej rozprávky… a tak som si spomenula na film „Prázdniny v Ríme„, kde princezná Anna je pred spaním maslové sušienky s mliekom (pokiaľ sa nefláka po meste a nespí u náhodných okoloidúcich:))… a tak som nečakane zhliadla cca 10-ročnú CZ rozprávku „Tajemtví staré bambitky“ (do včera som netušila, čo vôbec bambitka je)… a tak konštatujem, že ma táto rozprávka úplne nechytila za srdce, ale bola dosť pozerateľná… …a na budúce Vianoce sa s mojim pečením určite neprihlásim do žiadnej súťaže, ale celkom rada sa pridružím k niekomu, komu to fakt ide „od ruky“:))
…. a tak nastal tento týždeň slnovrat… začiatok nového cyklu roka – návrat svetla…a tak jedna rada na toto obdobie znie:
…Čo teraz zasejeme, to bude rásť a dozrievať počas celého nového roka….
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech máme na Vianoce viac lásky ako sladkostí a viac svetla ako žiaroviek na stromčekoch:))vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – …a tak verím, že aj pápež František, ktorý mal v sobotu narodeniny, sledoval priamy prenos MS a ako rodák z Buenos Aires mal úprimnú radosť!:))a 17.12. bolo tiež výročie narodenia Josefa Ladu – jeho zimné idylky sú skutočne rozprávkové… a sneh zaručene pravý! p.s.2 – a všetko najlepšie k meninám – nielen Evám a Adamom!!! p.s.3 – a všetko najlepšie k narodeninám!!! – nielen Jezuliatku, ale aj priateľom, ktorí sa narodili v čase Vianoc (L+ A+N!!:))
… a tak som konečne pred pár dňami – po niekoľkých týždňoch – dočítala jednu päťsto-stranovú knihu… kým som si pospájala „who is who“ bola som na konci knihy… a tak teraz ju začínam čítať opäť aby som pochopila, čo bolo na začiatku… a tak problém nebude v známej spisovateľke… a zrejme ani v prekladateľke… možno by stálo za to prečítať si knihu v origináli (na to si fakt netrúfam)… a možno by bolo celkom fajn prekladať aj mená (prekladať názvy miest???…. aj keď… Londýn je vlastne London… Paríž – Paris a Rím – Roma)… tak prečo by v preklade nemohla byť slečna Kováčová, Drevenicová, pani Západná, či mladý pán Kostolný … z nejakého Srdcového Poľa alebo z Dobrého Opátstva… samozrejme prekladateľ by mal voľné pole pôsobnosti pri modifikácii názvom osôb i miest… a čitateľ by sa oveľa skôr zorientoval …. a tak najlepšie by bolo konzultovať priamo s autorkou…a tak v piatok 16. decembra to bude presne 247 rokov, čo sa zrodila hviezdna spisovateľka Jane Austenová… jej diela vychádzali anonymne, až do odchode do spisovateľského neba jej totožnosť prezradil brat… … a tak v sobotu v Rejkiavíku udeľovali Európske filmové ceny… program trval cca tri hodiny… a tak som ho sledovala so striedavou pozornosťou… a tak musím povedať, že najviac ma fascinovalo, že nik neuháňal víťazov v „ďakovačkách“… mohli rozprávať čo chceli a ako dlho chceli, niektorí tlmočení tlmočníčkami iní improvizovane…. a tak som si hovorila, že na Islande asi veľmi uvítali toto spestrenie dlhých zimných večerov – a čím dlhšia akcia tým lepšie!… a tiež ma upútalo, že jednotliví nominovaní boli uvádzaní nekonvenčným spôsobom – niektoré filmy komentovali plavci v termálnych bazénoch, iné prisťahovalci, amatérski herci… a tak pri jednom prepnutí som videla trochu zachrípnutú slečnu v mikine ako on-line hovorí veľmi pozitívne o jednej rakúskej režisérke… predpokladala som, že je to jej dcéra…. a chvíľu zas nevenovala programu pozornosť… až kým, až kým tá „holka v mikine“ nebola vyhlásená ako najlepšia herečka a zistila som, že je to Vicky Krieps, ktorá hrala veľmi nekonvenčú Sisi v „stredných rokoch“ v novom filme Korzet…
…a tak v týchto dňoch padajú hviezdy – Geminidy… a tak upozornená na tento jav som minútku postála na mraze v otvorených dverách balkóna… ale žiadnu letiacu hviezdu som nevidela… ani o chvíľu neskôr cez zatvorené okno… zato som v jasnom vzduchu videla mesto plné rozsvietených okien…
Padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme, a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsa svietili, a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrude nezhnije!“ 291. strofa – Marína/ Sládkovič
… a tak hviezdy padajú naozaj už niekoľko dní… lepšie povedané letia, žiaria, preletujú atmosférou niekam do iných svetov… medzi nimi aj Marína – Mária Kráľovičová a Soňa Valentová… a s nimi aj dramaturg SK televízie Július Ploczek…. a dvorný skladateľ Davida Lyncha Angelo Badalamenti… ďakujeme vám…a pozdravujte vo filmovom a divadelnom nebi…
… a tak sa s vami lúčim s prianím aby nám sneh, hviezdy, svetielka sviečok… pomohli prekonať tmu… až kým nám cca o týždeň Vianočná hviezda neohlási príchod toho vytúženého svetla….vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a tento týždeň majú meniny okrem iných Lucie – všetko najlepšie! p.s. 2 – a predkami pani Kráľovičovej boli Chorvátski utečenci, ktorí utiekli pred Turkami do našich končín a tu si našli svoj nový domov… a Chorvátski futbalisti sa v týchto dňoch dostali až pred brány finále MS!!! p.s. 3 – a tento týždeň sa chtiac – nechtiac hovorilo o národných kultúrnych inštitúciách – SND i SNG (napíšem, keď obzriem po rekonštrukcii…)… ešte, že nie aj o N-banke, aj keď autori stále rovnakí… a prečo sa vlastne nehovorí o „štátnom divadle“… „štátnej galérii“?… alebo podľa osobností… „Divadlo Márie Kráľovičovej“ – tak dlho ako ona tam snáď ešte nik nehral… a možno ani hrať nebude…
…a tak tento týždeň – konkrétne 342 deň tohto roka a 24 deň do konca roka bol Arabským dňom za odstránenie negramotnosti… a tak som trochu zapátrala v útrobách netu… na území SK bola v r.1830 evidovaná 70%-ná negramotnosť… v roku 1930 8,1%… a v súčasnosti (nepodarilo sa mi dopátrať k dátumu vzniku článku – sa hovorí o počte okolo 7000 obyvateľov)… a tak som sa zahĺbila plytšie do témy a zistila, že negramotnosť má rôzne stupne – niekto nevie nič, niekto vie čítať, niekto sa vie len podpísať… a keď som si prečítala súvisiace pojmy ako „zaostalosť, nevzdelanosť a nekultúrnosť“, trochu ma nadvihlo a mala som chuť polemizovať… ale to by bolo aj na tri traktáty… a nie som si istá, či by to nebolo len mlátenie prázdnej slamy… a slumy určite nie sú prázdne… ale verím, že človek sa môže správať kultúrne a kultúru vytvárať aj keď nevie čítať a písať…. …. a tak ešte niekoľko údajov z prekladača – kým som zistila, že pojem „analfabet“ nepochádza z latinčiny ale z gréčtiny (neručím za správnosť – neviem latinsky!:)
analphabet (lat.) = analfabet anal phabet (lat.)= análny tuk a nalpha bet (lat.)= stávka na alfa a nalphabet (lat.)= abeceda an alphabétos (gr.)= neznalosť čítania
…a tak som si spomenula ako mi pred pár dňami pristála v rukách kniha z roku 1963 – učebnica slúžiaca na vzdelávanie dospelých – tretie rozšírené vydanie (zjvane malo prvé vydanie pôvod niekedy v 50-tych rokoch…)… a to vzdelávanie pekne od nuly… resp. od vety „Ema má mamu“ … jeden by neveril, ale skutočne… po riadkoch mmmmm, uuuuu a oooo nastupuje táto veta… ako v šlabikári pre deti… ale neskôr okrem „Jano má salámu“, „Jánošík“… polia, lúky, lány, ozubené kolesá, strana… mestá, hory, rekreácia… alkoholizmus… ukážky z literárnej tvorby súvisiace s uvedenými témami a niekoľko základných prírodovedných a zemepisných údajov… a po letmom prečítaní tejto cca 200 stanovej nepredajnej publikácie vydanej v náklade 10 000 kusov… zvláštna ťažoba… zvlášte zhustenie celej ZDŠ… ale v závere nečakaný bonus… prilepené poštové šeky s ich správnym vyplnením a tiež korešpondenčný lístok: „prídem zajtra vlakom, čakajte ma na stanici, Jana“….
… a tak sa mi nedávno stala dosť neuveriteľná vec… varila som polievku (takú hŕstkovú)… k tomu som telefonovala…. a octovou vodou čistila rýchlovarnú konvicu… ale všetko mi šlo celkom automaticky a od ruky až kým… až kým som polievku nenabrala na tanier a neochutnala… čistý ocot!!!… zemiaky tvrdé… vôbec som si nespomínala na okamih, kedy som vyparujúcu sa vodu doliala do hrnca z konvice… a tak v snahe o záchranu jedla som doliala čistú vodu z vodovou, zliala… doliala mlieko, zliala… urobila zápražku… trochu sa to zlepšilo, ale návšteve by som nič také neponúkla… ani psovi alebo mačke… asi tá ich torta v známej Čapkovej rozprávke bola lepšia… a tak som si povedala, že k receptu človek nepotrebuje častokrát čítať ani písať… len mať istú skúsenosť… len sa sústrediť… a nerobiť toho veľa naraz:))
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného adventovania… či už pri tom budete čítať kuchárske knihy, romány, alebo reklamy… alebo len čítať niekomu blízkemu z očí jeho priania:)) vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – Medzinárodný deň gramotnosti sa celosvetovo pripomína 8. septembra p.s.2 – ak sa niekto v téme odborne orientujete, pridajte svoje múdra:) p.s. 3 – a lunárny kalendár na tento týždeň radí: „učte sa objímať – objatie posilňuje imunitu!“:))
