…a tak to spočiatku vyzeralo na čisto lyžiarsky traktát… a tak načo písať ako sa Mikaela S. stala minulý víkend oficiálne najúspešnejším lyžiarom/lyžiarkou sveta svojim 87 víťazstvom od roku 2012 a to opäť v Švédsku – v Are…. a tak by sa dalo spomenúť na svieži rozhovor z MS v lyžovaní vo Francúzsku s 64-ročným reprezentantom Mexika – Hubertom von Hohenlohe…. a tak na MS bolo celkovo fascinujúce sledovať, ako sa na zjazdovke objavovali aj reprezentanti celkom nelyžiarskych krajín Belgicka, Portugalska… ale aj arabských krajín… často závod nedokončili… a nie som si ani celkom istá, či tušili, do čoho idú, ale všetci ich lokálni svätí a iní patróni zrejme stáli pri nich, lebo som nezachytila informáciu, že by niekto sa nejak zranil, aspoň nie tak, že by to stálo za zmienku… napriek tomu sa ozývali špecialisti, že by sa nemalo jazdiť bez kvalifikácie… ale oponovali im hlasy, ktoré zas tvrdili, že v niektorých krajinách nie je s kým a kde súperiť o účasť na svetovom šampionáte… a tak padla zmienka o tom, že v Dubaji sú už lyžovacie haly… zrejme aj niekde inde…a tak rozmýšľam, či je to trend alebo ekonomický nezmysel… a či lyžovanie ako šport zmenou klímy je – pomaly (…iste – si netrúfam dodať…) odsúdené na zánik… zjazdové lyžovanie (zatiaľ)… verím, že na bežecký okruh sa niekde v severských krajinách ešte nejaký ten sneh naškrabe…a tak som si chtiac-nechtiac musela spomenúť ako som sa pred „X“ rokmi 12. marca dolámala na lyžiach… žiaden závod… len chumelica, ťažký sneh a nedostatočné lyžiarske schopnosti (aj keď musím priznať, že v ten rok ma začínalo lyžovanie skutočne baviť, hoci som sa motala na lyžiach snáď od piatich rokov:)….a tak ma v záchvate spomienky prepadla myšlienka, že keby u nás nebol sneh… neboli by lyže… nebola by som sa dolámala (aby som ten úraz uviedla na správnu mieru – zlomila som si len jednu nohu v predkolení:)…a poznám aj takých čo lyžujú aj so sadrou na nohe… a tak musím skonštatovať, že mne tá zlomenina priniesla zlom do života a to nemyslím v zlom (len:)… tak trochu permanentný workshop na tému „zlomená noha“ … mám už roky rozpísanú knihu na tému… možno ju raz dopíšem…:))
… a tak sa tento týždeň svetový pohár tentokrát uzatvára v Andorre! – Soldeu… a tak to vyzerá ešte na zaujímavé možnosti preskupovania poradí, hoci najmä v ženskom kruhu sú už priečky číslo „1“ jasné… komu sa splní sen – keď o tom sníva asi každá/každý lyžiar?…a čo ak sa zasní niekto, kto voskuje lyže…:))… a tak sa cez víkend nielen lyžovalo ale aj Oscarovo oceňovalo… a tak sa nebudem rozpisovať o dôvodoch klesajúcej sledovanosti záverečného ceremoniálu ani o tom, prečo červený koberec nahradil koberec vo farbe šampaňského… a tak len konštatujem, že vypočuť si niektoré ďakovné reči stálo za to… nešlo o slová ale o tú radosť – v priamom prenose:)
…nevzdávaj sa svojich snov…
…herec, keď má o čom hrať vyrastie do Oscarovej veľkosti…
…a tak som predvčerom prechádzala ulicami centra Ba a spoza rohu sa ozvalo trojhlasne (aj s hudbou) – „keby som bola princezná Arabela“… žiadne školopovinné dievčatká – postadolescentní mladí muži!!!… a tak predpokladám, že v skutočnosti nespievali o svojich snoch ale bolo to náramne živé a do marcového popoludnia osviežujúce!:))
… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
A. Lennox
Sweet dreams
Dreaming
...keby som bola princezná….
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného posledného oficiálneho zimného týždňa sezóny 22/23vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a všetko najlepšie Ľubkám, Jozefom, ale aj Jergušovi a Rasťovi!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí: „život je zázrak – radujte sa!“
