Mesiac: apríl 2023

…a tak som dnes nadránom videla dve slečny na tandemovom bicykli, boli to dvojičky, siamské dvojičky zrastené niekde v oblasti trupu… bicykel mali uspôsobený tak, že neboli za sebou ale vedľa seba… tvárili sa veľmi bezstarostne a každá mala v jednej ruke zmrzlinu… každá inú… a tak si nemyslite, že som bola niekde v zahraničí… v inej krajine možno… vo sne:))
… a tak minulý víkend boli v Ba dni  mesta a v rámci nich bolo opäť možné povoziť sa na historických dopravných prostriedkoch používaných v mestskej hromadnej doprave…  a tak, keďže som sa cez víkend v hlavnom meste nevyskytovala, nevyužila som túto príležitosť… ale  v minulosti áno a je to celkom príjemná nostalgia voziť sa v busoch, ktoré si pamätáme, ale aj nie:))
…a tak, hoci som sa nepovozila v žiadnej mhd cez víkend, cez bežné dni som si to „vynahradila“… a to doslova!…. hneď v pondelok po dosť únavnom dni som sa viezla domov trolejbusom s vidinou skorého zhorizontálnenia som s mokrým dáždnikom v ruke vystúpila, prebehla tých pár krokov k najbližším potravinám, urobila menší nákup… a pri pokladni, keď som po zaplatení chcela nákup odložiť do ruksaku, som zistila, že na chrbte nemám žiaden … ani v ruke ani nikde… „trolejbus“!!! … svitlo mi, ale bola som tak rozrušená, že som nebola schopná hľadať v mobile číslo na nejaký dispečing… našťastie o chvíľu na zastávku prišiel ďalší spoj tej istej linky a veľmi ústretový šofér odporučil odviesť sa na konečnú, že tam možno ešte ten predošlý spoj bude, hoci sa práve v tom čase menili smeny…. ale trolejbus tam stál a šofér už mal môj ruksak pripravený na odovzdanie niekam na straty a nálezy… a tak unavená, ale šťastná som sa tým istým spojom previezla z konečnej domov…
…a tak 6854 a 6828… nie sú piny… na bankové karty ani mobilné telefóny…. ani iné záhadné a podozrivé šifry… sú to čísla vozov tých trolejbusov:)
… a tak, aby toho nebolo málo, včera som sa viezla autobusom úplne z opačného konca mesta… sedela som pri predných dverách a tak som počula ako zazvonil šoférovi telefón… nerozumela som dobre, ale pochopila som, že je to niečo pracovné… predpokladala som, že nejaká výluka alebo nehoda… šofér ostal stáť na zastávke, vystúpil zo svojej kabíny, prešiel na koniec vozu a zo štvorky vľavo doniesol víťazoslávne čiernu peňaženku… zavolal na dispečing, aby nahlásil nález a potom mi rozprával ako minule zabudol peňaženku v nákupnom centre… a aj ju tam , po miernych peripetiách, našiel:))
…. a tak som si spomenula na seriál „Straty a nálezy“… vlastne len na názov… myslím, že s mhd nemal nič spoločné… „straty a nálezy“ znie tak vážne… ale „strácanie a nachádzanie“ mi pripadá o dosť ľudskejšie… niečo ako zabúdanie… spomínanie….:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
We are the world 
…for Africa 
Harry Belafonte 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného záveru aprílového apríla a ešte príjemnejšieho prvého mája:)

vždy vaša Sally_*Lu*

p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Jaroslavy, Jarmily, Jaroslavovia i Jurajovia… z mien, ktoré nezačínajú na „J“ je to napríklad *Marek alebo *Anastázia – všetko najlepšie!

p.s.2 – a lunárny kalendár radí: „radovať sa zo života znamená žiť teraz!“

p.s.3 – a kto nestihol dni Ba, môže ísť za týždeň na Ba-majáles:)) 

… a tak niekto kosí jarnú trávu po jarných dažďoch a niekto na jar zbiera úrodu z celého minulého roka v rôznych tvorivých smeroch kultúry….
… a tak v našich končinách vykuklo slnko zo siete a prinieslo filmové ceny… a v susednom Česku sa v uplynulých dňoch odovzdávali hneď dve ceny hudobné –  „anděl“ a litreárne „magnesia litera„…

… a tak musím priznať, že okrem hudby, ktorá preniká do života častokrát celkom mimovoľne…. žiaden z nominovaných ani ocenených filmov som nevidela a tiež žiadnu z nominovaných kníh nečítala (ale už mám typy, keby mi niekto niečo chcel zadovážiť pri nejakej príležitosti i nepríležitosti:)) a jednu knihu som už ako darček hneď na druhý deň objednala… 
…a tak som včera dočítala knihu autorky, ktorá, ako je mi známe žiadnu literárnu cenu nezískala, ba priam písala   anonymne – Jane Austenovej – Opátstvo Northanger … a tak musím povedať, že keby som si bola vopred prečítala, že sa jedná o paródiu na gotické romány A. Radcliffovej, možno by som zachovala väčší odstup a viac sa bavila ako bála… aj keď som mala v pozadí myšlienku, že predsa romány J.A. musia vždy dopadnúť dobre!!!… …ba čo viac, ešte som si v takej dvojtretinovej nedeľnej rozčítanosti, prečítala recenzie a popisy k filmu Piargy, ktorý zožal celkovo najviac slncových cien – mimoriadne vyzdvihovaná bola najmä kamera ale aj herecké výkony – veď Attila Mokos vyhral hneď dve herecké kategórie… a tak po oboznámení sa s týmito faktami som dočítalava spomínaný román, kde sa hlavná hrdinka ocitne v rodine šarmantného (možno až sexi) vdovca s tromi dospelými deťmi (dvadsiatnici), pričom sama má veľký citový záujem o mladšieho syna… avšak potenciálny svokor sa k nej správa extrémne a nepochopiteľne milo … mala som z toho dosť divný pocit a stále som si opakovala, že J.A. by do týchto vôd nešla!!!… a tak v závere románu sa všetko vysvetlilo – na vine boli zavádzajúce dezinformácie  o rodine a majetkových pomeroch hlavnej hrdinky – od odvrhnutého a žiarlivého hejska… a tak odchádzala z tohto prostredia – ako píše J.A. „zneuctená“… to však „len“ v morálnej rovine“ – inak z textu vyplýva, že nik sa jej okrem oficiálnych tancoch na oficiálnych báloch ani nedotkol…. a tak neviem, či sa pôjdem pozrieť na Piargy, na ktoré som sa v zime naozaj chystala… alebo počkám, kým budú v TV, ale kvôli tej kamere sa vraj oplatí vidieť film na veľkom plátne…. a s ďalším románom J.A. počkám do zimného slnovratu… je čas na kratšie žánre… poviedky… komixy… a hlavne prírodu:))

…trápenie ponechaj chytrákom, 
o tých, ktorí sa netrápia sa postará Pán…“
/úvodná replika filmu Vlasy M.F.

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Žbirka – nejsi sám 
Kalle – Felid 
Š. Balcarová – Nedeľný výlet 

… a tak bude v nedeľu „Deň knihy a autorského práva a tiež Deň anglického jazyka“… a tak dnes nebudem dlho písať, lebo o chvíľu mi začína lekcia angličtiny – neviem len, či mám živiť ambície, že by som si nejakú J.A. prečítala aj v origináli – tak ako herci a hrdinovia filmu The Jane Austen Book Club:))

….a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, príjemných hudobných, čitateľských, filmových a všelijakých iných zážitkov!vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a  meniny tento týždeň (okrem iných) majú Krescencie, Adalberty i Noemy – všetko najlepšie im i narodeninovým oslávencom!
p.s.2 –  a lunárny kalendár odkazuje: jablká znižujú cholesterol a chránia pľúca a tiež – „láska je zázrak – majte sa radi!“

…a tak sme minulý víkend slávili štvrtú Veľkú noc v trojročnom „covidovom období“ (pardón, že to spomínam, ale práve pred sviatkami sa to zas zahemžilo virózou… a v mhd chodí stále ešte dosť ľudí s rúškami…neviem, ako to je oficiálne)… a tak hoci tri roky znie ako celkom veľký časový úsek… viac ako 1000 dní – medzi nami!… ale čo je to oproti večnosti… a tak priznávam úprimne, že ešte nemám silu na hĺbkové bilancovanie… a nie som si istá, či je to tým, že sa v mojom okolí viac blízkych…i trochu vzdialených… odobralo v tomto období na večnosť, ako sa narodilo… hoci musím povedať, že mi do mobilu priam na Veľký piatok priletela čerstvá foto novorodenca – chlapčeka:)
…a tak na veľkonočnú nedeľu i pondelok na poludnie sa pápež František modlil pred chrámom sv. Petra…. a z diaľky televízneho prenosu pôsobili ľudia na námestí ako mravce… a keď som sa vrátila po sviatkoch do hlavného mesta spozorovala som v kuchyni podobné hemženie…. nie, nezmenila som sa na Guliverku… boli to „mravce v kredenci“… lepšie povedané na kuchynskej linke, stole, parapete… takmer na všetkých vodorovných plochách v celej kuchyni… a tak som na včerajšej domovej schôdzi predostrela tento problém a dozvedela sa, že mám byť rada, že to nie sú faraóni, ale len lesné mravce na jar migrujúce mestom… a tak dodávam – ešte, že to nie sú „kolonizačné“ tropické mravce  Anoplolepis gracilipes, ktoré okrem iného ničia prales a populáciu krabov na Vianočnom ostrove!… 

….a tak priznám, že tento postveľkonočný traktát skáče z témy do témy ako ten veľkonočný zajac… hoci som reálne žiadneho nevidela, len v nejakých netových prianiach:))… a tak som dnes zablúdila do predajne, kde ešte postveľkonočne ponúkali krásne tradične maľované a „madeirované“ kraslice (vraj niekde z okolia Trenčína)… a tak som neodolala a jednu krásnu žltú s vyzerávanými bielymi kvietkami som kúpila… keďže mali krabičky „len s doplatkom“ a na dva kusy, dala som si poriadne do papierov zabaliť len tú jednu a opatrne ju vložila do kabely… navštívila som ešte pár obchodov a doma som opatrne vybrala krehký balíček… nebola v ňom však už kraslica ani zajac ani kuriatko… len roztrieštené vaječné škrupiny… ale krásne:)… a tak budú mať cez víkend meniny Dany a Danky … mimochodom u nás na pracovisku najčastejšie ženské meno…. že byto kedysi vyvolala popularita knihy Márie Ďuríčkovej –   Danka a Janka?…. a tak si spomínam, ako sme ich so spolužiačkou predstavovali na karnevale – mali sme obidve červeno-biele bodkované zásterky, kolieskové „širokorozchodné“ korčule a v krátkych vlasoch – pod uši –  obrovské červené mašle, ktoré mama umne využila z rozobraného darčekového koša starých rodičov – z príležitosti ich zlatej svadby:))
… a tak Dana… Ženské meno Dana má rovnako ako meno Daniela hebrejský pôvod a v preklade znie „Boh je sudca“… podľa iných zdrojov sú to priam vodkyne… aj veľmi zvedavé… ale len preto, že chcú mať vo všetkom jasno a prehľad… napriek zvedavosti vedia udržať tajomstvo a zastať sa priateľov… a tak zastať sa priateľov a nielen ich… poskytnúť oporu… láskavosť… pani Dana Němcová… jej odchod z tohto sveta tento týždeň vyvolal spomienku…. na knihu jej spomienok… a v nej najmä listy z väzenia… tá spolupatričnosť, jednoduchosť a všetko prežarujúca „obyčajná (neobyčajná) láska“…. v istom období počas tejto trojročnej éry som si tieto jej listy čítala pred spaním ako uspávanku… kľudne aj niekoľkokrát za sebou… ďakujem vám, pani Dana, za tú ľudskosť, čo ste nášmu svetu dali!

…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Nerez 
Mejla   
DG 307

… a tak sa s vami lúčim dnes s prianím, nech dážď ešte dozmýva všetky hriechy sveta a nech potom slnko rozpustí všetky zvyšné chmáry a nech už naozaj príde jar… nech sa nám to len nemarí – nech svetlo zvíťazí a svet prežiari!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak majú v nedeľu meniny Dany…  – všetko najlepšie!!… a v nedeľu je tiež svetový deň hlasu! a lunárny kalendár radí: „myslite na niečo pekné!“
p.s.2 – a ako ilustrácia – jedna celkom čerstvá dekupáž:))
p.s.3 – a tak pridávam odkaz na prvý a hneď Veľkonočný traktát/ 2020 

… a tak sa tento rok rozhodla jar, že zrejme nastúpi až po Veľkej noci… ovocné stromčeky však verili v meteorologickú jar alebo minimálne astronomickú jar… alebo je to nejaká zotrvačnosť – načasovanie v rastlinách?…. stromy sa nevedia dohodnúť s počasím… necítia?… je to prešľachtenosťou, vysadením na nesprávne miesta alebo čím?…príroda sa nevie dohodnúť sama so sebou, alebo je nami tak zmätená… alebo?…
…a tak prvý jarný spln pripadá práve na zelený štvrtok o 6.34 (lč)… ale mesiac v mrazivom vzduchu v noci svieti ako obrovská pouličná lampa nad zemeguľou už niekoľko dní:)

… a tak som sa niekedy v takomto čase pred rokom zastavila v textilnej galantérii „v pešom dosahu“…. ochotný pán predavač sa mi zveril s informáciou, že kvôli zvýšeniu nájmu v tých priestoroch končí a zostáva len na báze internetového obchodu… (mimochodom rok už sú tie priestory prázdne…)… a tak som pod vplyvom tejto informácie nakúpila pár podkladových obrázkov na vyšívanie – tzv. vyšívanie s predtlačeným vzorom… a jedným z nich bol obrázok, ktorý je ilustráciou k tomuto textu…. najprv som myslela, že ho dovyšívam k Vianociam, ale keď som si uvedomila, že motívom nie je dieťa ale muž, tak som posunula časový limit na Veľkú noc…. a s blížiacimi sa sviatkami som zistila, že mi ostáva spústu nevyšitých krížikov… a tak som zvoľnila štýl a súčasne zrýchlila zapĺňanie látky a vymyslela vyšívanie s „preskakovaním dierok“ a vytváraním lúčov, čím vzniká dynamickejší vektorový efekt… a  tvár ostáva bez vyšívania… len perforované plátno…celkom zámerne (s tým som počítala od začiatku – žiadne dodatočné uľahčenie:)… obrázok je zarámovaný na zrkadle… cez tvár sa odráža svetlo… alebo tvár pozorovateľa…

Tak proste –  bez vedľajších skrytých pohnútok
a buďte obklopení svojou odpoveďou –
buďte zahrnutí tým, čo si prajete – 
aby vaša radosť bola úplná –
aby radosť z dosiahnutých cieľov
mohla vo svojom príbehu pokračovať
k dokonalosti v Jednote –
aby animálny život vo vás
našiel svojho milenca v Kozme.
/Aramejský Očenáš – jeden z prekladov výroku Ježiša  – Ján 16, 23-24

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jesus Christ Superstar – Everything’s Alright 
Personal Jesus _Cash 
Otče – Plastic People 

…..a tak sa mi nedávno ozval jeden priateľ… v ťažkej situácii, chorý… situácia bola vážna… vyzeralo to, že sa už nikdy neozve… ale ozval sa, je mu lepšie… nielen, že lieky zabrali… niečo sa transformovalo… nádej žije!…a tak sme tak nejak všetci v období transformácie… medzi zimou a letom, medzi uzavretím sa do chladu, tmy, spánku, letargie… do seba…. a otvorením sa teplu, svetlu, činnosti, radosti… ostatným… spolupráci… láske))))… a tak sa dnes s vami lúčim s prianím príjemne strávených Veľkonočných sviatkov aj jedál k nim prislúchajúcim:))
vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a pred piatimi rokmi sme o takomto čase otvárali výstavu dekupáží „Cake No.two“ v K-galérii, ktorá už mimochodom nejestvuje… ale nejaký ten veľkonočný koláčik by sa ešte stihol upiecť:)) 
p.s.2 – a tak hoci nastalo premenovanie jednotlivých dní veľkonočných sviatkov, niektoré kalendáre zotrvávajú na tradičných: zelený štvrtok – veľký piatok – biela sobota – veľkonočná nedeľa… 
p.s.3 – a lunárny kalendár radí v rámci pôstu podporiť obličky a jesť čierne potraviny: chlieb, fazuľu, reďkovku, slivky ale aj granátové jablká… a dodáva tiež: „buďte jeden druhému čo najbližšie!“