Mesiac: máj 2023

…a tak po pondelkovom rúbaní dlažby na balkóne zbíjačkou a utorkovej búrke s potokmi v uliciach mesta, nastal na západe SK relatívny kľud… úzke zorné pole…  ten kľud ale  poteší…aj keď je to čechizmus!… slovo vraj vychádza zo staročeského „kľuditi“ = čistiť, upratovať… a tak by sa správne malo používať v SK „pokoj“….. a ten je zas za hranicou „izbou“…. a tak „odpočívať v pokoji“… má z každej strany hraníc celkom iný emočný tón… a ten kľud ma zatiaľ k upratovaniu nenabáda… len k pokoju:)
…a tak konštatujem, že stále vnímam, že som sa narodila v Československu… hlavné mesto štátu Praha… hlavné mesto republiky Bratislava…. a tak som v sobotu busom prechádzala cez hranice za rieku Morava… spoj neprešiel rovno, ale pomedzi budovy zmenární a colnej a pasovej kontroly… ale nik nás nezastavil… a tak ako sme sa oblúkom medzi ne dostali, tak sme sa druhým oblúkom rýchlo vyšvihli na diaľnicu a frčali smer Brno – Praha…. a tak som si spomenula ako som v týchto miestach zažila pár rutinných, potupných i sarkasticko-humorných kontrol…. ako mi prezerali aj peračník s ceruzkami a cpolucestujúcu to tak nasrdilo, že začala pred colníkmi z cestovnej tašky vyťahovať použité spodné prádlo (bielizeň)… a vtedy nás konečne pustili:)
… a tak základným predpokladom cesty busom ako aj oživovania zapadnutých spomienok busových (zväčša cestujem po tejto trase vlakom, ale avizované výluky ma presmerovali k inej forme transportu)…takže základom bolo ráno sa včas zobudiť, prísť k bus-stanici … lepšie povedané – nájsť ju!!!!… v útrobách obrovského obchodného domu, ktorý nielenže nasáva a vypľúva cestujúcich a nakupujúcich ale aj dostredivou silou vťahuje do svojich útrob z iných končín mesta – dovtedy celkom zabývané módne značky…. ale nie – o obchodoch dnes nie… nemala som ťažkú batožinu, aj tak mi pripadalo, že to trvá nekonečno, kým som našla správne schodisko – eskalátor som si všimla, až keď som bola uprostred neho… a v útrobách molochu nakoniec aj autobusíky…nemala tam byť pôvodne nejaká detská autíčková alebo vláčiková dráha?… keď som konečne objavila nejakú vysvietenú tabuľu s časmi a názvami miest – boli to príjazdy… po chvíli, už vystresovaná, som objavila aj odjazdy a napokon aj plniaci sa ranný autobus… že je ranný bolo jasné len podľa hodín, lebo do podzemia neprenikal ani lúč denného svetla krásneho, takmer letného dňa….
…a tak musím skonštatovať, že sa zvláštnym riadením osudu a developerov v hlavnom meste dostala stanica do „undergroundu“!… alebo je to nejaká zvláštna náhrada za absenciu metra…. za hranicou bol ten „androš“ svojho času nejaký skutočnejší!… a tak som si vychutnávala klasické povrchové autobusové CZ stanice…v Brne za víkend hneď dve stanice – najprv  pri Hoteli Grand (taká naša Bajkalská, akurát tam stoja aj medzinárodné busy) a na spiatočnej ceste čiastočne dostavanú Zvonařku… a v Prahe  zas čiastočne zrevitalizovanú Florenc… už po povodniach pred cca 20-timi rokmi sa dalo očakávať, že ju prestavajú… ale zdá sa, že až niekedy nedávno dostavali nový pavilón s pokladňami a toalety zostali na pôvodnom mieste… možno aj s tou paňou, ktorá pred zavretými kabínkami výhražne proklamovala: „dámy, které neplatili, ať se u mne ohlásí!!!“…… v tomto momente musím spomenúť Zvonařku, kde sú v novej prístavbe nové wc – pred nimi taký ten trojtyčový kovový turniket, do ktorého sa vhadzujú eurá i koruny, ale bez asistencie zapálenej zamestnankyne sa nik cik ďalej nedostane:))… a toho, čo nemal čo alebo nemienil do tejto služby investovať bolo možné vidieť na druhom konci stanice… pri plote:)… a tak mi napadlo, že či by predsa len takéto „služby“ nemohli byť zadarmo?…či je to vlastne služba alebo hygienická nevyhnutnosť…
… a tak som z Florence 13.30 nepokračovala do Karlových Varov ale na sever CZ –  a v uvedenom čase sa priblížila k Ohře… (nemecky Eger…čo ma už otáča smerom do Maďarska:), Ohře preteká aj Varmi a jej sútok s Labe je v Litoměřiciach … a jej koryto pozmenili v úseku pri Terezíne pri budovaní pevnosti….

Ač má máj rána chladná
Slávka, známá kráska z Kladna
ta vstáva na vlak ráda (2x)
Jak vlak tak z Kladna chvátá
nasává zastávka pátá
…
Z.Svěraák – Nastává máj

…a tak sa mi podarilo medzi pobytmi v busoch a na staniciach navštíviť nielen priateľov ale aj čerstvo zrekonštruovaný Wieserov dom, kde sa práve pripravoval koncert a tiež výstavu Jana Pohribného (ešte tento víkend sa dá stihnúť)….bolo úžasné vidieť v dnešnej dobe, keď sa fotografia stala nadužívaným médiom a všetci sú zahltený obrazovými vnemami jeho staršie i novšie fotografie, ktoré vznikali v rôznych krajinách sveta… v prírode za pomoci denného i inscenovaného svetla…a človek tam stojí a nechápe celkom ako sa mu to (až na tých pár digitálne doplnených ňuansí) podarilo 🙂

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Tina T 
Dano H 
Erminie Blondel
TT Lotus Sutra 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím pekných májových ciest… kamkoľvek… v rámci Bratislavy napríklad na koncert Depeche Mode:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny má tento týždeň Júlia, Urban, Dušan, Iveta, Valdemar i Viliam – všetkým všetko najlepšie!
p.s. 2 – a lunárny kalendár radí zastrihnúť si vlasy a sobre a dlho spať – opatrujte sa!
p.s. 3 –  a na konci mája sa budú „váľať máje“:)

…a tak sa aprílové počasie rozšírilo na máj a „ľadoví“…fakt náladoví… zobrali do partie Svetozára aj Gizelu… a priniesli priam jeseň!… tesne pred letom….
… a tak starí Rimania slávili 9., 11. a 13. mája Lemurie… sviatok zmierenia s démonmi… vyháňali sa bôbom a čerstvými vetvičkami…a sviatok drakobijca – sv. Juraja bol 24. apríla… a predvečer prvého mája sa už od stredoveku v našich končinách stavali „máje“= vysoké stromy obielené od kôry a vetiev len s pár vetvičkami a naviazanými stužkami na vrcholci… takéto bývali, ale ešte stále bývajú,  niekde na námestí alebo návsi… a bývali aj menšie – napríklad také brezové so stužkami pre jednotlivé dievčatá… a vraj niektoré ich mali aj viac… resp. viacerí nápadníci si ich navzájom vyhadzovali:)
… a tak kým som na začiatku mája pozorovala počas návštevy jednej dediny ako osadzujú „máj“…. pred balkóny bytovky nám postavili lešenie:)….
…a tak po rokoch sťažovania sa, že nám  z dlažby vyrastá v lete tráva a zo stropov balkónov v zime cencúle… prichádza k „činu“!… vybrala sa firma neznámych preferencií… postupne stavia lešenia a o niečo sa snaží… bezpečnostné predpisy však nedovoľujú robiť na lešení v daždi… a tak sa dnes dali vytiahnuť žalúzie bez rizika pracovníkov firmy za oknom:)… a tak kým v susedných bytoch už majú loggie nové zateplenie stien, otlčené dlažby a okná prelepené bledomodrými fóliami (vraj sa iné nevyrábajú:))… náš rad balkónov je stále v štádiu: „s lešením a bez zábradlí“… a tak sa otvárajú nové výhľady a horizonty… môžem si predstavovať, aké by to bolo fajn, keby bol balkón aspoň dvakrát tak široký a priestranný… kľudne by mohol byť aj kratší… jednoducho radšej štvorec ako štrúdľa:)… ale inak pozerám von akoby cez riedke mreže trubiek, po ktorých steká voda… a dvere sú prelepené páskami a na nich je nalepená namokajúca  A4-ka s oznamom: „zákaz vstupu na balkón“…. dúfam teda, že nie som námesačná a že zákaz dodržím:))… a tak muškáty na kuchynskom stole a tuje v kvetináčoch pred vchodom čakajú na ich letný čas a čerstvý vzduch… a tak dúfam, že ich nevyložím von pri prvých mrazoch… alebo až pred Vianocami:)
… a tak som si spomenula na film, kde hralo hlavnú rolu lešenie: „Svetáci„…. tí, čo ho stavali a používali na prácu… a tie, čo ho používali na svoje nočné hry… až nakoniec lešenie zmizlo a všetci popadali… polámali sa… ale paradoxne šťastné spomienky prevýšili fyzickú nepohodu a zranenia (aspoň vo filmovom príbehu a scenári:)))… a tak autorom scenáru tohto filmu bol Vratislav Blažek… presne ten, ktorý napísal aj scenár k Starcom na chmeli či Dáme na koľajach….autor, ktorý odišiel do filmového, či scenáristického neba presne pred 50-timi rokmi…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Miles Davis 
Jazz Famelija 
Joe Lovano ft. the Marcin Wasilewski Trio  

… a tak sa s vami lúčim dnes s prianím, nech dážď vystrieda slnko… a potom zas trochu dažďa… a kvapka každá nech nájde svoj smädný kvet… a všetko nech kvitne a my kvitneme tiež:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 . – a tento týždeň je posledný týždeň býkov  – tak ešte všetko najlepšie a dobré počasie na víkendové oslavy a výlety:)
p.s.2 – a v piatok je Nov a v sobotu svetový deň včiel!
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „snažte sa robiť veci s potešením“… a tak parafrázujem: „robte všetko s potešením a majte potešenie, aj keď nerobíte nič… a hlavne sa príliš nesnažte!“:)

… a tak preletel druhý májový predĺžený víkend… a každý deň som – v hlave – začínala písať traktát… každý deň na inú tému…. každý deň by sa dalo napísať niečo o záhrade, kosení, mulčovaní, sadení, strihaní…počasí… a medzitým kutúra…umenie…
… a tak piatok sa zoomoval k vernisáži anglického výtvarníka Andrewa Phebyho…. v Galérii na Tehelnej…hneď pri príchode na vernisáž ma zaujala maľba v kúte miestnosti – na prvý pohľad „maják“ – červeno-biela konštrukcia na sivom – búrkovo-hmlovom pozadí… alebo možno komín?… keď som sa pozrela bližšie, bola to dopravná značka- lepšie povedané: tyč – zábrana – na ktorú sa zavesia reťaze….fascinujúci obraz… jednoduché motívy na neutrálnych pozadiach… v spojení v jednej miestnosti odrážajúce istú tieseň posledných rokov….. akoby ani nebola jar…. alebo práve – stráviteľné len na jar?

… a tak som deň predtým absolvovala jedno  predĺžené divadelné predstavenie… nie, nič špeciálne sa nestalo, herci hrali, zrejme, presne tak ako to mali naštudované a zrejme aj dodržiavali čas… repliky neskracovali a nepredlžovali… niektoré scény a scenérie boli skvelé…. herecké výkony a výrony dosť vyrovnané… neviem však, či je to covidovou dobou alebo fakt celkom individuálny pocit… nuž ale tri hodiny predstavenia bolo akosi náročné odsedieť a odvnímať… a to nemám pocit, že by som nemala úctu k divadelným remeslám… ale nie som si istá, či oni majú úctu k divákovi a jeho sedacím svalom a pozornosti:)))… ale to by napokon ani tak nevadilo, keby sa cez občerstvovaciu prestávku netvoril pred bufetom siahodlhý rad a ten rad ešte nebol ani obslúžený a už sa ozvalo hlásenie vyzývajúce návštevníkov k návratu do sály… a tak by som celkom privítala, keby divadlo malo aj klasickú divadelnú kaviareň, kde by si návštevník išiel sadnúť aj po poslednej opone… a možno by aj stretol hercov a režiséra… a mohli by hodiť pár panákov a pár slov o aktuálnom naštudovaní…. možno by nebol záujem o takéto diskusie… každý má toho veľa… aj herec je len človek…. má svoje večerné ďalšie programy alebo rozostlanú posteľ a rozospatú partnerku… ale čo keby… čo keby bola vytvorená možnosť?….
… a tak v nedeľu odišla do hereckého a speváckeho neba diva Soňa Červená…. žila takmer jedno storočie… s jeho vzostupmi i pádmi… nádejami a traumami…. mala som možnosť vidieť ju naživo pred piatimi rokmi, nádherná sošná tvár… hrdosť… jasný pohľad… pokora i „zvídavost“…..a tak dcéra filmového posledného mohykána Marvana… v skutočnosti dcéra spisovateľa a kabaretiéra Jiřího Červeného – zakladateľa kabaretu Červená sedma… kunsthistorička z Pupenda… neuveriteľná osobnosť, ktorá svoje umenie rozdávala z javiska aj po deväťdesiatke…. išla navštíviť po nej pomenovanú planétku č. 26897 „Cervena“?…. ďakujeme pani Soňa!

… a tak by sa dalo napísať aj o iných javoch… hlasoch z reproduktorov, ktoré bolo počuť v čase vypnutých kosačiek… štartovanie motoriek….. o previatí červenej zástavy pomedzi stromy… nepietnych pietnych spomienkach… o krvi… o tom, čo nám ide pod kožu… o srde……a tak nie, nebudem rozpisovať a popisovať tieto obrazy, ktoré boli tiež súčasťou minulého víkendu… lepšie je písať o srdci… radosti… máji… láske:)

Sústreď v nás svoje svetlo – nech je k úžitku:
ako svetlo majáku ukazujúce cestu.
A.O./2.

… a tak som dnes videla kvitnúť – na zastávke MHD v Starom Meste BA –  prvý divý mak v tomto roku… a príroda je celá zelená… a vtáci spievajú ostošesť:)
…. a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Lionel R. 
Vesna 
La Zarra

… a tak sa dnes s vami lúčim s prianím nech nám zeleň prírody prinesie ustálenie nervovej sústavy a sústavnú (ústavnú:) pohodu:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú: Pankrác, Servác, Bonifác a Žofia!
p.s.2 – a lunárny kalendár odkazuje: „nezabúdajte žiť, radovať sa a milovať!“

…a tak sme sa ocitli medzi „májovými sviatkami“, ktoré tentokrát pripadli na pondelky… a tak mám stále pocit, že som o deň pozadu… a že je teda dnes streda a nie štvrtok… a tak musím skonštatovať, že aj keď sa pracovný týždeň práve zmestí do štyroch dní, ich intenzita by vyšla pomaly aj na dva týždne:))… a to nepripravujem žiadnu korunováciu, ani netlačím portréty prezidenta… akurát v Maďarsku si zrejme môžu dať pohov a zvoľniť tempo po nedávnej návšteve pápeža Ferenca… a ten sa na záver svojej cesty v posledný aprílový deň vo veternej Budapešti na krásne modrom pozadí… Dunaja i oblohy…. rozlúčil aj so slovami: ….köszönöm!…Isten éltesse Magyarországot!
… a tak pekne poporiadku… uvaríme kašu sladkú… a vyklopíme ju na pekne farebný tanierik:)))
… a tak sa nakoniec nový český prezident rozhodol, že predsa len fotogenicky zapózuje na portréty pre známky i školy… ale!!!!… pozadie jeho priemetu do 2D roviny je voliteľné a variabilne farebné… tak nejak warholovsky – česky… a tak z aktuálnych informácií vychádza, že farba „poskalinová“ vo voľbe víťazí nad „českomotorkovou“ alebo „šumněborovou“ a ostatnými siedmymi farbami:))… a tak predsa len Pavel naplnil tradíciu, aj keď s malou grafickou odchýlkou… a môže sa vybrať na korunováciu do Londýna… a tak neviem, či by zvládol aj portrét na tanieriku či šálke…ako to postihlo bývalého princa Charlesa:))
… a tak 2. 6. 1953 v deň korunovácie Alžbety v Anglicku pršalo… plánované pouličné večierky boli pasé… a tak sa väčšina obyvateľov navštevovala a tlačila pri TV obrazovkách u susedov, ktorí prijímač vlastnili… a tak spoločne a mimo nepriaznivého počasia sledovali tradíciami presne určený obrad vo Westminsteri… honosné oblečenie a lesk prerážalo aj cez čiernobiele obrazovky… a niektorých divákov uchvátilo tak, že ovplyvnilo aj ich ďalšiu kariéru… ako napríklad kráľovnú punkovej módy – Viviene Westwood v jej dvanástich rokoch…
…a tak tentokrát… po 70-tich! – rokoch…bude možné sledovať korunováciu Karola lll. nielen naživo – a verím, že si ju mnohí nenechajú ujsť… nielen oficiálni pozvaní hostia… aj keď bude možno najbližšie bez dažďa niekde v New Yorku:))- … a tak tí, čo nebudú sledovať v uliciach Londýna budú mať možnosť vidieť obrad a porovnávať jeho odchýlky od tradície  na mnohých typoch zaručene farebných displejov, monitorov a obrazoviek… a tak verím, že hoci mnohí dajú prednosť výletu… aj v daždi… možno niekoho sledovanie inšpiruje k niečomu zaujímavému…. nielen k tlači nápisu „God Save the King!“ na tričká a rôzne predmety:)… 

Nikdy sa nesťažuj
Nikdy nevysvetľuj
/odkaz Alžbety ll.

… a budúci týždeň by oslávil svoje 75-narodeniny Ivan Král… takmer presne o pol roka starší ako kráľ Karol lll.!

…. a tak naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
„Mám tvúj stín“ 
„Nothing lasts forever“ 
„Dancing Barefoot“

… a tak sa dnes s vami lúčim s prianím pekných (navzdory či v súlade s počasím:) májových dní!
vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a všetko najlepšie nielen Monikám a iným meninovým oslávencom ale aj májovým býkom a býčiciam:)))
p.s. 2 – a 7.5. – bude deň vtáčieho spevu – vychutnajte si do sýtosti!
p.s. 3  – a lunárny kalendár jednoducho ale nástojčivo radí: „urobte niečo pre seba!“…
p.s. 4 –  a 5.5. o 19.34l.č. bude spln – tak nech sa vám/nám nejaké prianie splní!:)