Mesiac: jún 2023

…. a tak sa kedysi hovorievalo „Ili Cézar ili ništa“…. a pritom sa nalieval zlatistý mok (koňak) do umelých pohárikov… na dovolenke pri mori…… a tak som si na toto slovné spojenie spomenula, keď som naživo videla dielo Césara Manriqua (1919-1992)… nielen jeho maľby, sochy, kinetické plastiky… dom na vulkanických bublinách… vyhliadku … ateliér… ale vlastne celý ostrov Lanzarote…. ostrov, na ktorom sa narodil – v hlavnom meste Arrecife i umrel… mimochodom pri automobilovej nehode… na ostrove, kde chodí takmer konštantný počet áut ako autíčka na autodráhe (hlavne z požičovní z letiska Césara Manriqua a miestnych obyvateľov…)… ale zrejme vtedy ešte neexistovali spomaľovače v podobe kruhových križovatiek…. ktorých sa na ostrove urodilo snáď viac ako stromov…. stromy sú zrejme všetky vysadené…žiadne nálety… žiadna burina… rôzne druhy paliem okolo obydlí a jedno funkčné stromoradie v mestečku uprostred ostrova… ostatné listnaté stromy som videla len v zoschnutej podobe pri nejakom ihrisku…. les = neznámy pojem…. ale rôzne veľkosti ostrých kamienkov, kameňov a balvanov všade… niekde láva zanechala obraz akoby obrovský kozmický buldozér rozoral predhistorickú asfaltku…. a niekde sa dali kamene vyzbierať a vytvoriť obrovské misky… a v nich rastie vinič…samozrejme vysadený… cestou po ostrove vinotéky neboli žiadnym prekvapením… a ešte viac firiem a firmičiek predávajúcich produkty z aloe vera… jednoducho kaktusy tu kvitnú… doslova i obrazne… a kaktusová záhrada je tiež jeden z výtvorov Cézara M……ale hlavne… keď sa po štúdiách umenia v Madride ale aj iných svetových metropolách vrátil na rodný ostrov… z odstupu svetobežníka s lásky k rodnému kraju vytvoril koncept zachovania tradičnej architektúry a Genia loci ostrova… jeho architektúra ostala v pôvodnej mierke (zasadil sa o tyzvorenie katalógu domov na ostrove) – okolo 2-poschodí… domy biele… tie vo vnútrozemí so zelenými… pri mori s modrými okenicami…  tým sa ostrov dostal do podoby, ktorá umožnila v roku 1993 vyhlásenie biosférickej rezervácie UNESCO… no smrti C.M. vedie jeho odkaz a múzeum (mimochodom som v ňom nielen jeho diela, ale aj originálne skice od Picassa alebo Miróa) nadácia…nedávno upozornila na 24 nelegálne postavených hotelov na Lanzarote….. na Césarovom ostrove:)))….Ave César!!!

….a tak musím povedať, že po západe slnka na severozápadnom obzore nádherne svietila večernica – Venuša… venuše – ženy, ktoré svietili okolo C.M. počas tých dvadsiatich rokov, čo býval v dome nad sopečnými bublinami… je možné vidieť na fotografiách:)))… mimochodom v bublinách sú prírodne klimatizované obývačky… biela… červená…žlto-károvaná… bazénik a bulinové sedačky… trochu ako z Jamesa Bonda… trochu sci-fi…. každopádne prudko originálne… o samotných sopkách nabudúce!

… a naša hudobná redaktorka vyberá:
Besame Mucho 
Lucas Imbiriba 
Fotoalbum

… a tak sa s vami lúčim dnes jednoducho s prianím krásnych prázdnin!:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1  – a tak sa rozbieha leto… letné koncerty, festivaly….Drienok, Festival svetla, Pohoda, IFF KV…. film Ave Cezar  asi nepremietnu:)
p.s. 2 – a všetko najlepšie Petrom , Pavlom, Petrám ale aj narodeninovým a iným oslávencom!!! 
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje: citrusy, ananás a bobuľové ovocie pomáhajú udržiavať pevnosť tkanív…

…a tak som dnes vyhodila do kontajnera kufor veľkosti „M-L“… skôr M, ale dal sa v prípade potreby zväčšiť o pár centimetrov… čím sa približoval k L…. aby sa do neho dalo naložiť o pár kilo viac na spiatočnej ceste….
… a tak mi napadla otázka, čo spája Anglicko a Španielsko?… obe EU krajiny … o histórii, kráľovských vzťahoch a kolonializme sa nebudem rozpisovať… a tipujem, že chodí viac Angličanov do Španielska ako naopak…. ale stále to nie je tá odpoveď, ktorú mám v mysli… z mojej osobnej histórie ich spája …práve ten kufor:))… celkom nový bol so mnou pred x- rokmi v Liverpoole… (neplávala som tam v bazéne… rešpekt som mala aj pred niekoľkometrovým prílivom v ústi rieky Mersey)…. a tak ten kufor…. napriek tomu, že priamo na ňom je číselný zámok, nainštalovala som si naň ešte jeden – visiaci…ten sa však v hoteli nedal otvoriť… zalomil sa kľúčik alebo som ho stratila… a tak mi recepčný po dlhých minútach snaženia… s kropajami potu na čele, kľačiac v hotelovej izbe na zemi… prepílil nielen ten inkriminovaný zámok, ale aj trochu toho nového kufra… každopádne na funkčnosť to nemalo vplyv a kufor si pocestoval aj po Londýne a kade-tade… 
….a tak, keď som sa pred minulotýždňovou cestou – smer Španielsko – začínala baliť, napadlo mi, že by mi stačil aj menší kufor… a tak som sa vybrala jeden taký si zadovážiť… vyhladla som si krásny, menší škrupinový zelený… pomerne ľahký, predavačka hrozne milá… nedalo sa nekúpiť…. a tak som doma urobila pokus zbaliť sa doň… vyzeralo to celkom sľubne, ale… kopec vecí stále ostávalo ležať po izbe a kufor sa tváril, že už nič viac nestrávi…. pomaly sa ma začal zmocňovať stres…. a ten stres z cesty a neznáma som prekonala … tým, že som vytiahla zo skrine starý kufor a všetko ležérne a pohodlne prebalila a pribalila ešte nejaké oblečenie a topánky navyše… 
…a tak,  keď som sa včera ráno balila na spiatočnú cestu… celkom jasne som videla, čo som si na seba vôbec neobliekla… pár tričiek, topánky, nohavice, bunda… nové plavky… o nudistických plážach – neplážach niekedy nabudúce… môže vlastne „nudity“ (nahota) nuditi?:)))
… a tak som šla  deň pred odchodom do obchodu a po ulici kráčal oproti mne starší manželský pár… boli sympatický, aj som uvažovala, že ich pozdravím, aj keď ich nepoznám, akurát… akurát, že boli oblečení len do svojej opálenej hnedej pokožky… a tak mi tá situácia na ulici prišla zrazu tak zvláštne intímna… že som sa nepozdravila ani keď som bola cca na dva metre od nich……. a tak mi napadlo, že na ostrovoch niektorí jednoducho radi chodia „na ostro“…. len na plážach s ostrými kameňmi si obujú šľapky alebo priesvitné sandále:)
…a tak som sa ledva ledva do kufra pred spiatočnou cestou opäť pobalila, žiadne igelitky a systém… len tak natlačiť všetko a ísť… a keď som po príchode na letisko uchopila teleskopickú rúčku na dvojkolieskovom kufri (tie sa musia ťahať v šikmej polohe – štvorkolieskové sú pohodlnejšie – ťahajú sa bez toho aby sa museli nakláňať)… a tak som uchopila rúčku a tá v okamihu vyletela z tyčí a ostala mi v ruke.. a tak som s pomocou okolitých cestujúcich zatlačila tyče do kufra …vytiahla trčiace drôty a spolu s rúčkou ich slávnostne odovzdala upratovacej službe… a tak som sa v krátkosti v rade na odovzdávanie batožiny pomodlila, aby sa kufor nerozpadol celkom, alebo aby sa zvyšky teleskopickej rúčky nesprávali pri nakladaní do batožinového priestoru nepredvídateľne… a tak kufor preletel trasu, ktorú mal a priletel bez ďalšieho poškodenia do Bratislavy… (príbehy o zabehnutých – resp. stratených kufroch sú samostatnou kapitolou cestovania lietadlami:)… a tak som si večer kufor v jeho rozšírenej podobe položila na koberec a išla vybaliť… a tak som zistila, že hoci som nenastavovala číselný kód úchyty zipsov sa zacvakli do zámku a nedali otvoriť… zrejme pri manipulácii na letisku sa tie kolieska popretáčali… a tak som sa začala smiať… hľadať nôž na rozrezanie už aj tak pokazeného kufra… smiech ma však po chvíli prešiel, keď mi docvaklo, že neviem ako som sa pobalila a mohla by som prerezať aj veci vo vnútri… a tak som chytila zvyšky racionality do hrsti a nastavila kód 1111… nič… ale  kód 0000 zafungoval a kufor sa otvoril…:))

…. a naša hudbobná redaktorka dnes vyberá:
kufor a šál   
kufr 
suitcase

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného týždňa slnovratu a oddychových i krásnych príbehov plných letných ciest!
vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a o ostrove samotnom – nabudúce:)
p.s 2 – a všetko najlepšie Valériám, Paulínkam i Jánom… a všetkým narodeninovým oslávencom!:)
p.s. 3 – a lunárny kalendár odkazuje: „buďte ku všetkým láskaví a priateľskí“ a tiež : „čo myslíš to si, čo si myslíš – to tvoríš“:)

…a tak som šla minulý týždeň no jednom dvore obytného domu a na chodníku kresbička kriedou – piškovrky… niekto vyhral… prišla búrka dvor zmyla a dnes za slnčného dňa sa môže hrať odznova… alebo pod lavicou v škole… ale to by bolo fajn ešte pár dní počkať, kým sa uzavrú známky:))
… a tak som sa zamyslela nad názvom „piškvorky“ … veď medzinárodný názov znie Gomoku  – hra pochádza z Číny… názov hry Gomoku pochádza z Japončiny a znamená „spoj päť“… ale čo SK „piškvorky?“… „píš kôrky?“… je to veľmi zdravá časť chleba, ale:… píškvôrky?… tie tenučké mierne občas pripálené, že sa z nich dá urobiť „X“… alebo tie oblé svetlé vrchné tvarovateľné do „O“???… oóó´… któoó´vieéé nech sa ozveéé?:))
… a tak som minule kúpila darček – vankúš s „X“- kami a „Ó“- čkami…. myslela som si na prvý pohľad, že nejaká varianta piškvoriek… ale nie, keď som sa lepšie pozrela, bolo tam vlastne napísané „XOXO“ = nik nevyhráva!… Xká a Óčka sa pekne striedajú… a viac sa ich tam ani nezmestí… vankúš pôsobil graficky dekoratívne… a tak som zistila, že XOXO je skratka v Severnej Amerike známa ako „Hugs and kisses“, bežne sa píše ako XO alebo XOXO…. neformálny výraz používaný na vyjadrenie úprimnosti, viery, lásky alebo dobrého priateľstva na konci listu… v Spojenom kráľovstve je vraj tiež fráza „objatia a bozky“ široko používaná…  a tak vraj použitie „X“ na označenie bozku je potvrdené od roku 1763!… predchádzalo stredovekému používaniu „X“, ktoré potom pobozkali negramotní na označenie podpisu???… a vraj použitie „O“ je novšie (neviem z čoho pochádza, keď po anglicky je to „hug“… žeby zo slovenčiny: O-bjatie?!… a tak som sa dozvedela, že špekulatívnych teórií o presnom pôvode je fakt veľa, ale neviem, či niekto už do nich vpašoval slovenčinu:))….
…a o Xmas – pochádzajúcom z gréckeho písmena Chi, čo je prvé písmeno gréckeho slova Christós (grécky: Χριστός)… niekedy o polroka:))

X=„bozk“ 
O=„objatie“

… a tak preklad pre piškvorky… „vyber si: budeš písať X alebo O … objatia či bozky?“… a čo dostane ten čo vyhrá?… od koľko rokov sú piškvorky povolené v školách?:)))

Dej mi víc své lásky 
xoxo  
soso 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného prechodu z jari do leta… či už s piškvormami alebo bozkami a objatiami:))vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a meniny majú tento týždeň
p.s. 2 – a  lunárny kalendár hovorí: naučte sa meditovať – pomáha to zvládať stres!… a na víkend odkazuje: „objatie a pohladenie“ je niekedy to jediné, čo práve najviac potrebujeme:))
p.s 3 – a kto nestihol letný koncert Viedenských filharmonikov na Medarda – môže si pozrieť niektorý zo záznamov aj tento týždeň:)

…a tak sa po letnom týždni dostal žezlu Medard…. sv. Medard je ochrancom lúk, vinohradov a poľnej úrody… po meste kvitnú fragmenty lúčnych porastov a žena v podchode predáva kytičky poľných kvetov krásnych jasných farieb z neznámeho poľa…
…a tak som predvčerom večer pozerala z okna na divnú žiaru… nebola to polárna žiara… a panelák oproti pol neprirodzene nasvietený….aj v neskorých večerných hodinách nejakými reflektormi… a tak to bolo aj včera… zrejme nejakí filmári… dnes už nič… normálna mestská tma…
… a tak som včera zháňala poriadny športový obchod v jednom obchodnom dome… nie tretry a trenírky, ale trekové paličky… a tak som sa neplánovane ocitla v útrobách rozšíreného OD na ľavom brehu Dunaja… a z jeho útrob vykukla momentálne najnovšia výšková budova v meste… vďaka obmedzeniam letiska netrhá priam mraky, ale… mohla byť aj nižšia… a tak som po neúspešnom hľadaní paličiek doturistikovala až na východný koniec…. a vyšla von, aby som sa mohla pokochať pohľadom na Dunaj… priestor ešte nebol dokončený… a železničná trať, na ktorej sa „točia“ vlaky do prístavu, musela ostať (zatiaľ)… a keď som sa rozhliadla videla som ako z OD vykračuje slečna na dlhých nohách a vysokých opätkoch v celkom nových ružových šatách, z ktorých ešte visela visačka… nevedela na tých opätkoch zatiaľ dobre chodiť, ale tvárila sa ako modelka… po chvíli k nej podišiel muž… pôsobil, akoby práve prišiel z nejakej túry, v neformálnom oblečení v prírodných farbách (žiaden dress-code ležérnej elegancie – pôsobil celkom natur:)… vytiahol mobil a začal ju fotiť a filmovať…
… a tak som tento týždeň šla na jednu prednášku… cestou som počula hudbu – organ… a tak som sa zastavila v kostole… nad oltárom sa vynímal mohutný kríž so sochou Krista… práve končila omša… doznievala hudby… návštevníci vstávali z lavíc a pomaly odchádzali smerom von… kňazi odchádzali smerom do sakristie… a v tom som videla ako muž zišiel z kríža a išiel za kňazmi… rozprával sa s nimi… bol mierne zaprášený… išiel sa prezliecť… bol to muž, ktorý počas omší „nahrádzal na kríži Krista“… kým sa pôvodná socha nezrekonštruuje… zaujalo ma to a pobehla som za kňazmi, aby mi o tom niečo povedali…. … nebolo to v chráme Santa Croce vo Florencii… ani v Sagrade v Barcelone… ba ani v kostole panny Márie snežnej v Bratislave…. bol to sen…… a tak je tento štvrtok okrem sviatku Božieho tela aj deň oceánov…

Nemyslím, že môžeme naplno pochopiť vesmír a svoje miesto v ňom – 
a teda aj zmysel existencie ľudstva –
bez toho, aby sme do svojho systému predstáv
zahrnuli fenomén milosti/
M. Scott Peck

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá jedine Asrud Gilberto:  
The Girl From Ipanema 
Corcovado 
Meditation 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného „medardovania“… a milosti a milosrdenstva 
vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú okrem Medardov aj Norbertovia, Róbertovia, Laury a Grétky – všetko najlepšie:))
p.s.2 – a kto nebol na koncerte André Rieu… môže ísť do Reduty na Vltavu… prípadne na Aidu do opery:)
p.s.3 – a lunárny kalendár odkazuje – v období tohto víkendu vládnu ryby a káva, lieky a alkohol majú intenzívnejšie účinky!

…a tak sa nám vyvŕbil úplne letný čas… hoci prvý letný deň tohto roka (s teplotami nad 25) bol v SR zaznamenaný 6.5….(kľudne by som však ešte nejaký týždeň chodila v baloňáčiku:))… a tak dnes cez obed celkom slušne snežilo… z topoľov!… a tak som sa rozhodla odložiť teplé šály a čižmy do útrob skrine…začínam hľadať plavky….:))… a tak som chcela písať o… napríklad o pivóniách, ktoré  každoročne sú v plnom kvete na turíce…. trvalky pochádzajúce z Číny….zdobili tam kláštorné a palácové záhrady… do EU sa dostali až v stredoveku a pestovali sa pôvodne ako liečivé byliny…. ale pozor liečivé sú len červené pivónie lekárske… ostatné druhy môžu byť priam jedovaté… „pivo_nie!“““!!!….a tak v záhradách kvitnú pivónie a v okolitej prírode baza… oboje opojne voňajú… a taká svieža bazoviová limonáda… „baza k bazénu áno!“… a tak budú v júni kvitnúť lipy… a vôňa líp a lipový med = ó áno!!!… a tak sa na konci mája v roku 1943 v Prešove narodil Peter Lipa … a  tak všetko najlepšie!!!
… a tak sa v lete o osem rokov neskôr narodila neďaleko Prešova Emília Lešková – neskôr známa ako Milka Zimková… tento týždeň odišla do hereckého neba a navždy nám tu zanechala „kone v betóne“ – ďakujeme vám, pani Milka, za ne.. za nehu i živelnosť… rozorvanosť i krásu ženstva!
…a tak je tento týždeň v plnom prúde nielen letné počasie….ale aj festival DAAD… tentokrát v priestoroch zrekonštruovanej SNG… a tak som tam dnes stretla hneď dvoch spolužiakov z Prešova!… 
…a tak mi tento týždeň prišla do schránky (fyzickej kovovej hnedej plechovej) pohľadnica z Paríža… a Paríž a Prešov ležia na jednej rovnobežke… že by som sa niekam z týchto miest v lete vybrala… prípadne do Prahy… Popradu… Perúdžie… Pasova…zistiť, kde majú zmysel pre šou:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Depeche Mode 
Peter Lipa 
Peter Lipa 4 kone vrané 

… a tak sa dnes vami lúčim s prianím –  majme dobrý jún!vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a okrem detí, všetko najlepšie tento týždeň Vilmám, Lenkám a Žanetám!
p.s.2 – a lunárny kalendár konštatuje: „nový deň je nový začiatok!“