… a tak na záhradách v plnom prúde dozrieva sezónne letné ovocie… niekto ho stihne skonzumovať v surovom stave… alebo rozdať… prípadne zamraziť… a potom už nastávajú štádiá varenia… sirupov… lekvárov… džemov… a musím podotknúť, že ma celkom fascinujú programy o pečení v TV, kde v rámci pečenia nejakého známeho či neznámeho zákusku súťažiaci v rámci príprav varia aj čerstvé letváre – fakt – slamený klobúk dolu!:))… a tak Slamený klobúk… je nielen známou pokrývkou hlavy ale aj film… v ktorom ani tak nejde o leto a prírodu ale letné zálety… ale týmto smerom nechcem vetviť…ale film s Milošom Kopeckým a Ivou Janžurovou a inými klasikmi je fakt klasikou.:))… a tak konštatujem, že sa v CZ natočil aj film Bobule… a to už v nejakých pokračovaniach… ale priznávam, že ma nechytil….
… a tak som tento rok vzala na milosť ovocie s názvom „josty“ – t.j. kríženec čiernych ríbezlí a egrešov…. a tak sa po minulé roky toto ovocie v záhrade nejak pominulo… reálne povedané… obrali ho skôr vtáci ako my… a tak si spomínam, ako jedno leto som sa chystala, že už zajtra určite ich oberiem… ale ráno z kríka vzlietol oblak – kŕdeľ vtákov… každý v zobáčiku bobuľku… a krík ostal holý… teda listy mu zostali… ale plody žiadne… čo mi pripomenulo tú bájku či rozprávku o kačiciach, ktoré pristáli v zime na nejakom jazere… jazero zamrzlo… a keď vzlietli… zobrali so sebou aj to zamrznuté jazero… ale tentokrát bolo tak teplo, že mráz bolo možné vidieť len v mrazničke… pri vkladaní malín na zamrazenie… a tak rozmýšľam, že som tie josty pozbierala, keď boli ešte kyslejšie ako sladšie… a tak som možno tento rok predbehla vtáctvo… a tak som sypala do džemu cukor… a ochutnávala… až mi tŕpli zuby… ale chuť fakt výborná… a musím povedať, že mi zachutili aj v surovom stave… žeby som si vsugerovala, že sú strašne zdravé?… priznám sa, že doteraz som si o nich nečítala a mala som taký zvláštny odpor ku krížencom… ako k niečomu neprirodzenému… neprírodnému… a tak vlastne neviem aké ovocie bude o pár rokov v našich končinách odolnejšie… a bude zdravé šťavnaté a svieže bez zásahu chemickými postrekmi… … a tak chcelo by to ochutnať aj čučoriedky a lesné jahody… za plotmi…. a tak nebudem vetviť tento text smerom k medveďom a radšej ho skrátim:))
…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím: dobré chute k letnému ovociu a jeho produktom!… a k produktom z ovocia neskoršieho leta – na zdravie!:))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a žezlo po rakoch preberajú levy – všetko najlepšie!!! p.s.2 – a a meniny majú Anny, Boženy, Marty a Libuše – pekne oslávte… možno s jablkami „jakubkami“ p.s.3 – a lunárny kalendár radí: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete!“
… a tak sa tento týždeň v mojej „rodnej“ obci (presnejšie sa tam narodila mama a jej sestry) mali konať hneď dva mega koncerty… jeden vo štvrtok a druhý v sobotu… oba na ihrisku pri riečke Slatina… na mieste, kde sme zo základnej školy chodievali behať 8-minútovku alebo 1500-ku?… každopádne bol tento beh pre mňa vždy hororom… a tak Hollywodskí vampíri mohli prekliatie tejto lúky odčiniť… odspievať… odohrať a hlukom odohnať, no to sa však nepodarí… koncert sa na základe nedohôd a zmien vlastníckych vzťahov v tejto časti obce Zvolenská Slatina …presunul do mestského amfiteátra v BB… nie do Banskej Belej… ani Brigitte Bardot s tým nemá nič spoločné… hoci mala niečo spoločné so skladateľom Gainsbourgom… a ten skladal aj pre svoju ženu Jane Birkin…. a to ma fakt mrzí, že jej koncert som „preflákla“…
j’ai adoré tes tongs rouges dans le film
Horčica mi stúpa do nosa… a skladám pomyselný klobúk pred úprimnosťou v dokumente vašej Charlotty!!!
… a tak sa mi marí, že v amfiteátri Banskej Bystrici som bola niekedy… v minulom storočí na koncerte skupiny Citrón alebo Katapult alebo…. neviem… každopádne len veľmi matné spomienky… ale keby v tom čase tam hrali Deep Purple – to by som si pamätala určite!!! …a tak, musím priznať… na to pôvodné miesto konania koncertu ma to lákalo…. aj to genius loci… neďaleko lúky bývala Anička… Jožko…Slávka… a vampíri sa určite usadia na za rohom Vígľašskom zámku, ktorý bol dlho zrúcaninou… chodili sa tam zbierať ulity slimákov pre farmaceutické účely… a tak sa písalo, že po koncerte tam vraj majú bývať vampíri… len či to nebude ďaleko od BB?…. neviem…. dočítame sa…. …a tak priznávam, že úplne chápem prednosti BB ako krajského mesta s ubytovacími kapacitami, obchodmi, diaľkovými i miestnymi spojmi a inými službami… ale pre mňa sa stratilo čaro toho zvláštneho prepojenia… a tak som si nakoniec lístky nekúpila… sorry Johnny!… mimochodom ročík 1963 = dobrý ročník!… aj keď v rovnomennom filme hraj celkom iný herec…:))
… a tak sa s vami lúčim s prianím perfektných letných hudobných (aj iných:) zážitkov
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – preklad červeného textu: „milujem tvoje červené šľapky vo filme…“ p.s. 2 – a samozrejme v Ostrave frčí v plnom prúde festival Colours! p.s.3 – a lunárny kalendár radí : „zaťahujte brucho a navštívte kaderníka:))“
…a tak sa ešte raz… presne po mesiaci od odletu vraciam k návšteve ostrova Lanzarote… ostré kamene a modré vody oceánu na pobreží – okrem sopiek, hlavné lákadlo turistov sa vo vnútrozemí menia na oázy viac či menej bežného života… a viac či menej paliem k tomu…. cestou ostrovom je možné uvidieť zaparkovaný školský autobus alebo zhliadnuť nejaké školské ihrisko… … a tak niečo z histórie obyvateľov…ostrov bol vraj spomedzi Kanárskych ostrovov obývaný ako prvý… logiku tvrdeniu dáva blízkosť Afriky… hovorí sa o Feničanoch a potom o Rimanoch, ktorí Lanzarote a Fuerteventuru nazývali „purpurovými ostrovmi“…nevedno ako sa tam mali a čo tam Rimania robili… spomínajú sa aj Arabi, ktorí sa na ostrov dostali… a hlavne nie je mi celkom jasné od kedy tam žil kmeň Guančov, ktorí sú považovaní za miestnych domorodých obyvateľov… ich „civilizačná vyspelosť“ dosahovala úroveň zodpovedajúcu prírodným podmienkam a zrejme, keby ostrov nebol lákavý preokoloidúcich – resp. okoloplaviacich, možno by si svojim pokojným životom v slnku a vetre žili roky rokúce…… a tak v roku 1336 priplávala (prvá) loď z Lisabonu pod vedením janovského moreplavca Lancelotta Malocella, ktorý používal prezývku „Lanzarote da Framqua“ (vraj sa podľa neho pomenoval ostrov)…..Guančovia, ktorí hospodárili na úrovni doby kamennej nemali šancu ubrániť sa výpravám z Európy – Portugalska, Španielska, Francúzska… veľké množstvo obyvateľov bolo postupne odvlečené do otroctva… neskôr piráti… dohody „o nich bez nich“ na „starom kontinente“… osmanský admirál a jeho ciele… obyvatelia vraj často utekali…. plavili sa na ostrov Tenerife… a tak najsilnejšie známe erupcie 32 sopiek v rokoch 1730-36 pokryli lávou dovtedy úrodnú pôdu, na ktorej sa pestovala pšenica, ktorá sa vozila aj na iné ostrovy súostrovia…. mnohí obyvatelia sa začali sťahovať na najbližšie ostrovy a zrejme sa mnohí nestihli – oficiálnym zákazom pod hrozbou trestu smrti od Španielskeho panovníka…a tak po veľkom suchu v roku 1768 nastala ďalšia vlna sťahovania… obyvatelia sa vraj presťahovali až na Kubu a do Texasu (San Antonio de Bexar)… a tak dnes žije na ostrove cca 150 tisíc obyvateľov …sto tisíc španielov a potom Briti, Kolumbijci, Nemci, Maročania a ostatní, ktorých národnosti sa oficiálne neuvádzajú…. a tak je možné na ostrove si prenajať dom od nemeckého majiteľa, alebo zájsť do nemeckého baru vo vnútrozemí, kde je cez deň strohá… miestami priam nevľúdna obsluha ale cez víkend večer skvelý koncert, kde sa stretnú všetci „starí hipisáci“ ostrova, ktorých možno na ďalší deň stretnúť na trhu alebo na pláži ako predávajú vlastnoručne vyrobené lávové šperky alebo aj iné dovezené niekde z Indie:))… a cez cestu kolumbijská reštaurácia, bez nejakého zvláštneho rozruchu… skvelé jedlo a veľmi prívetivá empatická obsluha… … a tak sme jeden večer uprostred týždňa išli na večeru do mestečka Teguise… bolo tam veterno a prázdno… pusto… priam chladno…v poslednom otvorenom butiku na námestí sme si kúpili nejaké svetríky… ale kostol a pár reštaurácií bolo otvorených… a v jednej reštaurácii okrem skvostných „plodov mora“ aj najlepší cheescake na svete!…čistá poézia chutí s mätovým sirupom…:) … a tak sme sa v sobotný večer po odporúčaní miestneho obyvateľa, ktorého meno som, nech mi odpustí, zabudla….vypravili do vnútrozemia do mesta Haria – mesto je naozaj úplnou oázou s palmami a s pokľudom a čarom mestečka mimo hlavných trás… v meste prebiehal už niekoľko dní festival „San Juan Haria 2023 9 – 24 junio“….. dalo by sa povedať slnovrat alebo svätojánske slávnosti… piatok 23. júna sa chystali páliť aj „moreniaka“ – bábku muža… a tak sa logicky dá predpokladať, že si nemôžu dovoliť stredoeurópske vartry na kopcoch, tak obetujú jednu figurínu… na letáku k festivalu bola dôležitá časť venovaná protipožiarnym opatreniam (dosť ohňa je tesne pod povrchom ostrova…) a tak sme mali možnosť 17. júna vidieť slávnostný sprievod tiahnuci sa „nevednoodkiaľ“ uličkami mesta na námestie v jeho centre… a tak , kým sa sprievod priblížil pochutili sme si na miestnych špecialitkách, ktoré nám aj sebe milí miestni obyvatelia ponúkli… trochu vína… malé zemiačiky v šupke a obalené v rôznych druhoch pesta… olivy, figy a iné chutné jednohubky… a tak to vyzeralo na nejakú procesiu, ale potom sa vynárali obyvatelia o klobúkoch všelijakých pestrofarebných krojoch a s hudobnými nástrojmi… prichádzali v skupinkách.. zahrali, zatancovali a pokračovali ďalej na námestie… vyzeralo to ako prehliadka remesiel – cechov… niektorí mali priam alegorické vozy s hroznom, iní s klobúkmi… sem tam nejaké auto-veterán…mladí… starí… deti… a na záver (vraj) profesionálny folklórny súbor z Madridu… všetko prebiehalo v pokľudnom a prirodzene organizovanom (zrejme rokmi preverenom) rytme… a keď som sa okolo seba poobzerala, mala som pocit, že turistky sme tam len my…a v ten chvíli som mala taký zvláštny príjemný pocit, ženám niekto umožnil nazrieť do jeho izbičky…. komnaty…ostrova… ďakujeme)))
… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných letných ciest a nezabudnuteľne krásnych zážitkov:))vždy vaša Sally_lu*
p.s. 1 … a tak sa chcem na záver traktátov o Lanzarote poďakovať sprostredkovateľkám tejto cesty – Terezke a Mirke a ostatným priateľkám, ktoré boli súčasťou našej výpravy za prírodnými živlami:) p.s.2 – a všetko najlepšie všetkým rakom a račiciam, ktorí oslavujú v týchto dňoch… napríklad Andrejke, Terezke, Gerte, Vilovi:) p.s.3 – a lunárny kalendár radí: jedzte petržlen a objímajte sa – objatie stimuluje vylučovanie oxytocínu – hormónu šťastia a vzájomnosti!
… a tak sa prázdniny rozbiehali trochu premenlivým počasím… celkom príjemné (určite pre viacerých:))… a letné horúčavy… nečakajú za dverami… ale už prichádzajú…. a zmena klímy sa už na nič nepýta…. Zem sa (vraj… pravdepodobne áno) vie zariadiť aj bez civilizácie… …. a tak som si spomenula na horúcou zemskou činnosťou vzniknuté súostrovie Kanárske ostrovy… bližšie k Afrike ako k Španielsku….. súostrovie sopečného pôvodu v strednom Atlantickom oceáne … patrí medzi geologicky najzaujímavejšie miesta na Zemi… v ich blízkosti sa nachádza tz. „horúca škvrna“ – zásobáreň magmy v zemskom plášti… sopky vzniknuté na morskom produkciou lávy vyliezli až nad hladinu… ako prvé sa z Atlantiku vynorili ostrovy Lanzarote a Fuerteventura… pred cca 25 miliónmi rokov…najsilnejšia sopečná činnosť na území dnešného SK bola cca pred 16 miliónmi rokov…. ak si vie niekto predstaviť tých 9 miliónmi rokov medzi tým… nech pošle popis:)))… a ak si niekto položí otázku: „koľko je sopiek na SK?“ – vraj sa na túto otázku nedá exaktne odpovedať… nie, že by naši vedci nevedeli počítať… sopky novšie vraj vybuchovali na miestach tých starších… a tak som sa minulý víkend ocitla blízko jednej z nich- Poľany… alebo aj medzi dvomi oblasťami… Poľanou a Štiavnickým startovulkánom… a tak kým sa vraj v našej oblasti oživenie sopečnej činnosti neočakáva… sopky na „kanároch“ sú živé…. silné výbuchy sopiek na Lanzarote (ostrov tvorí komplex troskových kužeľov, kráterov a trhlín) v rokoch 1730-36 vraj veľmi zmenili charakter ostrova… čiže je možné, že bol zelenší… možno ako La Palma… možno nie tak pralesne zelený ako La Gomera… stovky rokov a erózie akoby do dnes neboli na ostrove Lanzarote čitateľné… ostrov, na rozdiel od ostatných príbuzných v súostroví má stále najmenej zelene… niektorí mu hovoria mesačná krajina… niektorým pripomína Mars… a pri tom známe obsetvatóriá tejto oblasti sú na ostrovoch La Palma a Tenerife… otiaľto je vraj možné vidieť 83 z 88 známych súhvezdí.. predpokladá sa, že erózia spôsobí, že ostrovy, ktoré ako prvé v tomto súostroví vznikli aj prvé zaniknú… o niekoľko miliónov rokov…. a tak máme ešte „nejaké roky“ na zažívanie živlov v ich rýdzej podobe… vody oceánu… vetra-vzduchu….obnaženej zeme a ohňa vo vnútri nej… i slnka…ohnivého – v nadhlavníku…
… a tak sa som cestou v lietadle… na ostrov Lanzarote… odhadila jedného čierneho pasažiera… muchu…. možno však nebola čiernou pasažierkou… a nebola to ani „muška zlatá“… obyčajná čierna mucha… možno tam bývala a vozila sa z miesta na miesto len tak po svete… možno nastúpila v Bratislave a ten istý deň sa vrátila z ostrova na Slovensko a rozprávala muchám ostatným, čo videla… a možno si ani jej muším vnímaním neuvedomila, že niekde vlastne bola… a tak sa v DAB v Nitre v júni konala premiéra divadelnej hry Domov – podľa literárnej predlohy M. Kopcsaya… hlavnou postavou je Mucha – novinár… na plagáte má v rukách kvetináč s kvetom… trochu pripomína „divného Jana“ …. trochu muškát… a tak som si spomenula na zvláštnu ružovú kvetinu, ktorá kvitla uprostred krátera sopky Cuerva… najviac zo všetkého mi pripomínala muškát…mimochodom prvé muškáty boli z Afriky privezené do botanických záhrad Európy pred viac ako 300 rokmi…. a tak musím skonštatovať, že fakt neviem, či tie divoké muškáty tú muchu odohnali… každopádne vidieť v drsnej lávovej krajine kvitnúť voľne „v prírode“ niečo ako muškát mi pripadalo ako zázrak… jednoducho úžasné… neuveriteľné… živé…nádejné… nežné… ružové… (a to som ružovú farbu roky takmer neznášala:))
… a naša hudobná redaktorka ponúka: Suzanne Vega Maňuša Shygirl …. a tak sa s vami dne lúčim s prianím hravých stretnutí so živlami… skutočného prepojenia s prírodou a našou krásnou Zemou… s láskou… vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – mimochodom vraj najmladšou sopkou na Slovensku je Putikov vŕšok (pozor na slovné hračky!) v okrese Žarnovica… p.s.2 – …. mimochodom najvyššou sopkou Európy je Teide na ostrove Tenerife….od morského dna dosahuje výšku 7 500 metrov! p.s.3 – a meniny majú okrem Cyrilov aj Ivanovia a Lujzičky – všetko najlepšie p.s.4 – a lunárny kalendár radí: OBJAVUJTE KRÁSY SVETA A SEBA SAMÝCH!
