traktát_ostrovní ľudia nie sú ostrí)))

…a tak sa ešte raz… presne po mesiaci od odletu vraciam k návšteve ostrova Lanzarote… ostré kamene a modré vody oceánu na pobreží – okrem sopiek, hlavné lákadlo turistov sa vo vnútrozemí menia na oázy viac či menej bežného života… a viac či menej paliem k tomu…. cestou ostrovom je možné uvidieť zaparkovaný školský autobus alebo zhliadnuť nejaké školské ihrisko…
… a tak niečo z histórie obyvateľov…ostrov bol vraj spomedzi Kanárskych ostrovov obývaný ako prvý… logiku tvrdeniu dáva blízkosť Afriky… hovorí sa o Feničanoch a potom o Rimanoch, ktorí Lanzarote a Fuerteventuru nazývali „purpurovými ostrovmi“…nevedno ako sa tam mali a čo tam Rimania robili… spomínajú sa aj Arabi, ktorí sa na ostrov dostali… a hlavne nie je mi celkom jasné od kedy tam žil kmeň Guančov, ktorí sú považovaní za miestnych domorodých obyvateľov…  ich „civilizačná vyspelosť“ dosahovala úroveň zodpovedajúcu prírodným podmienkam a zrejme, keby ostrov nebol lákavý preokoloidúcich – resp. okoloplaviacich, možno by si svojim pokojným životom v slnku a vetre žili roky rokúce…… a tak v roku 1336 priplávala (prvá) loď z Lisabonu pod vedením janovského moreplavca Lancelotta Malocella, ktorý používal prezývku „Lanzarote da Framqua“ (vraj sa podľa neho pomenoval ostrov)…..Guančovia, ktorí hospodárili na úrovni doby kamennej nemali šancu ubrániť sa výpravám z Európy – Portugalska, Španielska, Francúzska… veľké množstvo obyvateľov bolo postupne odvlečené do otroctva… neskôr piráti… dohody „o nich bez nich“ na „starom kontinente“… osmanský admirál a jeho ciele… obyvatelia vraj často utekali…. plavili sa na ostrov Tenerife…  a tak najsilnejšie známe erupcie 32 sopiek v rokoch 1730-36 pokryli lávou dovtedy úrodnú pôdu, na ktorej sa pestovala pšenica, ktorá sa vozila aj na iné ostrovy súostrovia…. mnohí obyvatelia sa začali sťahovať na najbližšie ostrovy a zrejme sa mnohí nestihli – oficiálnym zákazom pod hrozbou trestu smrti od Španielskeho panovníka…a tak po veľkom suchu v roku 1768 nastala ďalšia vlna sťahovania… obyvatelia sa vraj presťahovali až na Kubu a do Texasu (San Antonio de Bexar)… a tak dnes žije na ostrove cca 150 tisíc obyvateľov …sto tisíc španielov a potom Briti, Kolumbijci, Nemci, Maročania a ostatní, ktorých národnosti sa oficiálne neuvádzajú…. a tak je možné na ostrove si prenajať dom od nemeckého majiteľa, alebo zájsť do nemeckého baru vo vnútrozemí, kde je cez deň strohá… miestami priam nevľúdna obsluha ale cez víkend večer skvelý koncert, kde sa stretnú všetci „starí hipisáci“ ostrova, ktorých možno na ďalší deň stretnúť na trhu alebo na pláži ako predávajú vlastnoručne vyrobené lávové šperky alebo aj iné dovezené niekde z Indie:))… a cez cestu kolumbijská reštaurácia, bez nejakého zvláštneho rozruchu… skvelé jedlo a veľmi prívetivá empatická obsluha…
… a tak sme jeden večer uprostred týždňa išli na večeru do mestečka Teguise… bolo tam veterno a prázdno… pusto… priam chladno…v poslednom otvorenom butiku na námestí sme si kúpili nejaké svetríky… ale kostol a pár reštaurácií bolo otvorených… a v jednej reštaurácii okrem skvostných „plodov mora“ aj najlepší cheescake na svete!…čistá poézia chutí s mätovým sirupom…:)
… a tak sme sa v sobotný večer po odporúčaní miestneho obyvateľa, ktorého meno som, nech mi odpustí, zabudla….vypravili do vnútrozemia do mesta Haria – mesto je naozaj úplnou oázou s palmami a s pokľudom a čarom mestečka mimo hlavných trás… v meste prebiehal už niekoľko dní festival „San Juan Haria 2023 9 – 24 junio“….. dalo by sa povedať slnovrat alebo svätojánske slávnosti… piatok 23. júna sa chystali páliť aj „moreniaka“ – bábku muža… a tak sa logicky dá predpokladať, že si nemôžu dovoliť stredoeurópske vartry na kopcoch, tak obetujú jednu figurínu… na letáku k festivalu bola dôležitá časť venovaná protipožiarnym opatreniam (dosť ohňa je tesne pod povrchom ostrova…) a tak sme mali možnosť 17. júna vidieť slávnostný sprievod tiahnuci sa „nevednoodkiaľ“ uličkami mesta na námestie v jeho centre… a tak , kým sa sprievod priblížil pochutili sme si na miestnych špecialitkách, ktoré nám aj sebe milí miestni obyvatelia ponúkli… trochu vína… malé zemiačiky v šupke a obalené v rôznych druhoch pesta… olivy, figy a iné chutné jednohubky… a tak to vyzeralo na nejakú procesiu, ale potom sa vynárali obyvatelia o klobúkoch všelijakých pestrofarebných krojoch a s hudobnými nástrojmi… prichádzali v skupinkách.. zahrali, zatancovali a pokračovali ďalej na námestie… vyzeralo to ako prehliadka remesiel – cechov… niektorí mali priam alegorické vozy s hroznom, iní s klobúkmi… sem tam nejaké auto-veterán…mladí… starí… deti… a na záver (vraj) profesionálny folklórny súbor z Madridu… všetko prebiehalo v pokľudnom a prirodzene organizovanom (zrejme rokmi preverenom) rytme… a keď som sa okolo seba poobzerala, mala som pocit, že turistky sme tam len my…a v ten chvíli som mala taký zvláštny príjemný pocit, ženám niekto umožnil nazrieť do jeho izbičky…. komnaty…ostrova… ďakujeme)))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
La Isla Bonita 
Islands in the Stream 
Vamos a la Playa 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemných letných ciest a nezabudnuteľne krásnych zážitkov:))vždy vaša Sally_lu*

p.s. 1 … a tak sa chcem na záver traktátov o Lanzarote poďakovať sprostredkovateľkám tejto cesty – Terezke a Mirke a ostatným priateľkám, ktoré boli súčasťou našej výpravy za prírodnými živlami:)
p.s.2 –  a všetko najlepšie všetkým rakom a račiciam, ktorí oslavujú v týchto dňoch… napríklad Andrejke, Terezke, Gerte, Vilovi:)
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: jedzte petržlen a objímajte sa – objatie stimuluje vylučovanie oxytocínu – hormónu šťastia a vzájomnosti!