Mesiac: august 2023

…a tak cez horu bleskov a nielen bleskové búrky sa nám tropické teploty prehupli do jesenných… aj keď meteorológovia na budúci týždeň ešte avizujú optimálnych 27!:)

… a tak počasie nepočasie ľudské aktivity a tvorba (hlavne, pokiaľ sú prevádzkované v interiéri) na to neberú ohľad… teda pokiaľ vynechám náhlu ospalosť pri náhlej zmene počasia:))

… a tak s končiacimi prázdninami končia niektoré výstavy… niektoré pretrvávajú a iné práve začínajú a to ešte nie je hlavná jesenná sezóna… a tak je príjemné ukázať ostatným svoje nápady a ich realizácie… a je príjemné pozrieť sa na to, čo vytvorili iní… a neposudzovať mieru akademickosti… hľadať originalitu… oceniť zručnosť alebo nápad… a tak nech víťazí pestrosť!… a tak v týchto dňoch máte možnosť navštíviť vo Zvolene ešte dve výstavy, ktoré končia 31. augusta: „More snov“ v Galérii na Tehelnej a „Láska v nežnej kráse nití“ v Osvetovom stredisku…. v Bratislave v Centrali(oc) pokračujúcu výstavu „Party v 21.storočí„… alebo výstavu „Ako v sne“ v Moravanoch nad Váhom, ktorá bude prístupná do 17.9…. alebo v Bratislave na Karpatskej celkom nová výstava „Rozptyl“ od 1.9. do 10.10…… a ďalšie a ďalšie výstavy, ktoré je možné stihnúť medzi dažďami, kávami, zmrzlinami, výletmi a možno aj nejakými kúpaliskami:))

….a tak som minule v autobuse započula ako babka učila vnuka hovoriť „R“…vrrrabec…prrrvý… drrruhý… trrretí… babka bola veľmi trpezlivá a vnuk veľmi ochotný sa to naučiť, aby sa mohol pochváliť rodičom… a tak som bola na jednej výstave, kde babka „vypaličkovala“ portrét svojho vnuka (M.Onufráková – viď ilustrácia)…a tak som pred týždňom stretla jedného chlapca, ktorý bol v BA na výlete…. nebol z Európy, ale páčilo sa mu tu a zaujímal sa aj o architektúru… vnuk neznámych starých rodičov… z úplne inej kultúry…. a tak som si spomenula na starého otca, ktorého život sa ukončil v roku 1944… nie v bojoch v snp, aj keď lokalita by bola zodpovedala… (choroba… možno dnes celkom liečiteľná)…… videla som ho vždy len na obrázku… na čiernobielej ateliérovej fotke, kde dôstojne sedí v obleku pred nejakým závesom… ale jeho krásne drevené kolovrátky sa točia dodnes… a tak tohtoročné Dni majstrov Úľuv-u budú v Ba najbližší víkend…

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Trištvrte na jeseň – VP
September – Sting, Zucchero 
I Must Be In A Good Place Now – Glenn Tilbrook

… a tak by som si / nám priala, aby výstavy, umenie, zručnosti, tvorba, návštevy, radosť a krása boli hlavnými témami prichádzajúceho septembra:))…

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a 1.9. je svetový deň mieru!… a 2.9. deň supov… a meniny majú Lindy… a všetko najlepšie aj oslavujúcim pannám:)!

p.s.2 – a lunárny kalendár radí variť cez víkend čučoriedkový džem (nezabudnite na nejaký dobrý babičkovský recept:)!… a tiež opätovne: aby ste/sme sa objímali… pozor na tie ruky od čučoriedok!:)

… a tak je nakoniec v posledných dňoch teplejšie ako som si pri ideálnom závere leta predstavovala… ale zatiaľ (u nás): „nehoří!!!“… aj keď včera, keď som videla ten divný oblak niekde smerom nad Moravou a dnes čítala o dvojitej supercele!!!… ďakujem pekne!… a tak musím priznať, že sa mi v takom teple ani nechce písať… ani o počasí:))…ale…nedá mi… nastavujem klimatizáciu a píšem… potom ju vypnem a pôjdem von… ale čo tie upozornenia na prízemný ozóón!!!
… a tak ma toto leto smeruje k úvahám o budúcom lete… chcelo by to vymyslieť dovolenku nie smerom na juh ale na sever… Škandinávia?… čo tak Uppsala?… alebo aspoň Balt  – Gdaňsk?… dúfam, že tam nebudú také medúzy ako pred x-rokmi pri Warnemunde!

… a tak sa mesto opäť prehrialo… ale nielen mesto… aj domy na vidieku… ale spevnené plochy parkovísk a betónové fasády majú určite väčšiu akumulačnú schopnosť ako domy v záhradách… a tak človek sa ešte nadránom cíti ako nejaké zvieratko zalezené v obrovskom kamennom útese… priam ako pri kráteri sopky….
… a tak, pokiaľ nie je nablízku nejaké jazero (uberám zo snov o mori:) alebo rybník… (oj videla som cez víkend aj bývanie s výlezom rovno k jazeru… no hneď by som brala… aj s komármi… ok – so sieťkami proti komárom:))… a tak, keď nie je jazero alebo aspoň nejaké kúpalisko…keď nie tak aspoň nejaká lagúnka… brodisko… fontána… 
…a tak sa toto leto intenzívne skloňuje slovo fontána v našich končinách… kým začiatkom leta bo bolo otvorenie „kvetu“ na námestí Slobody v hlavnom meste… so sprístupnením vodou zaliatych segmentov terás fontány verejnosti – a to najmä vodychtivým deťom… uplynulý víkend sa preliali vody Fontány pre Zuzanu cez TV kanály… a to neplánovane… programovou zmenou… náhlym odchodom Vaša Patejdla do hudobného československého neba……jeho zvláštna farba hlasu… ale hlavne hudba v rámci popu u nás nezastupiteľná… „pravý čechoslovák“… matka Slovenka… otec Čech… časť života prežil na východ a časť na západ od rieky Morava … ale odišli v týchto dňoch do hudobného neba aj ďalšie hlasy… nezabudnuteľný hlas… nie speváka ale hudobného publicistu Jirku Černého…jeho Antidiskotéky a Houpačka… charizma!!!!… a tiež líder kapely „Sto zvířat“ Honza Kalina… ako sa uvádza na ich stránkach… zvierat zostalo už len 99!… poslucháčov všetkých troch však mnohonásobne viac!!!!…a čo sa dá povedať o priaznivcoch Toto Cotugna… zrejme ho radi nechajú spievať navždy!

… a tak posielam aspoň takto symbolicky všetkým  poďakovanie za nielen spestrenie, ale priam živenie hudobného sveta v Československu vlastnou energiou, radosťou a tvorivosťou!… a keby som vedela nebesky piecť… poslala by som aj nejakú fondánovú tortu!… aj Totovi!

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ja viem 
Andersen
Nikdy nic nebylo 
Lasciatemi Cantare (Nechaj ma spievať)

… a tak sa s vami lúčim s prianím príjemného ochladenia a nežných búrok:))

vždy vaša Sally_Lu*
p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Janky, Filipovia, Ľudkovia a Silvie – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: sadnite si na stôl a kývajte nohami a potom to urobte aj v topánkach – cvik proti artróze kolien! – ak nemáte poruke možnosť plávania alebo bicykel:))

….a tak ma cca pred týždňom zachvátil nejaký záchvat poverčivosti a nenapísala som o pripravovanej výstave v Galérii na Tehelnej vo Zvolene skôr ako „visela“…
…a tak dnes je výstava je vystavená… oficiálne otvorená…. a tak vás na ňu týmto traktátom pozývam…
 …a tak fragmenty z otváracieho večera (príhovor bol improvizovaný a v tomto duchu je aj nasledovný text:)

… a tak piata výstava vo Zvolene… tá prvá vo Finkovej kúrii bola (vedome) bez vernisáže… potom dve v severozápadnej bašte Zvolenského zámku… fotografie v roku 1998 a fotografické koláže v roku 2002… a putovná výstava pred piatimi rokmi… aj na Tehelnej….

… a tak názov „MORE SNOV“… pôvodne „bez názvu“… potom „more farieb“… a keď som si uvedomila, že dekupáže pred piatimi rokmi boli vlastne farebnejšie… tak som názov prehodnotila……a tak MORE…. a tak SNY…… a tak kto si uprostred leta nespomenie na more… taký ten sen „vnútrozemca“ o mori… plážach… nekonečnej vodnej hladine i pohode…:))… a tak, som sa pred pár týždňami vrátila od mora… na cestu som si zobrala (samozrejme kvôli váhe batožiny:) jednu z najmenších knižiek v mojej knižnici Ferlinghettiho Mexickú noc… a ani tú som celú neprečítala… a tak som ju po návrate dočítala a tiež som sa dozvedela, že L.F. mal námornícku školu a slúžil počas druhej svetovej na ponorke… a so svojou ženou sa zoznámil na lodi… a tak jeho „more“ nie je zďaleka len romantickou predstavou o dovolenke… a tak som citovala z menovanej knihy pár fragmentov (ktoré som si nedovolila amatérsky preložiť do slovenčiny… a tak som citovala preklad Edity Drozdovej z roku 1996):

…V osm ráno jsem vstal do mlhy a oslovil moře – hrozil jsem pěstí –
„Ty – ty – zrúdnej trapiči! Strašlivej sténači! Velikej žvanile, buřiči, pustošiteli, řvoune a houpači……ty omývači světa, co nikdy hubu nezavřeš a meleš dokola, kantore vesmíru…
…ty, co přinášíš smrt a zažeháváš světlo, tvúrče chrličú vln, slaná nádobo stvoření!…Ty, co vyzpěvuješ Nic! Ty, co odpovídáš Nic na Nic!…
…Řveš a řveš celou noc! Řveš nic! Všechno! Pořád! Nikdy! Navždy a pořád! Ty! Om!….
…kolem proletí dva tichý vodní ptáci, blizoučko u sebe, dotýkají se křídly…

Lawrence Ferlinghetti, 1962, 1963, 1970

…a tak ešte tie sny:
sen ako túžba
sen ako imaginácia
sen ako produkt spiacej mysle a niečoho neuchopiteľného bdiaceho v nás..
… a tak trochu snové… trochu surrealistické koláže…
… a opäť „more“… nie len veľa vody, ale veľa čohokoľvek… ba viac! (v angličtine) … rómsky „človeče!“

…a tak na výstave nie je viac obrazov ako pred piatimi rokmi, keď ich bolo sto!… je ich asi 70…ale sú rozmanitejšie… veľkosťou (od 120/80 cm po 10/10cm), tvarom formátov (okrem obdĺžnikov kruhy, ovály)… ale aj technikami (lepila som servítky, kalendáre, plagáty, drievka, flitre…)… domaľovávala, premaľovávala, použila tabuľovú i magnetickú farbu…
…. počas uplynulých piatich rokov som vytvárala obrázky aj na objednávku – dostala som tému a vymýšľala ako ju zhmotniť… niekedy sa to podarilo na prvý pokus… niekedy na druhý…
… a tak môžete na výstave v Galérii na Tehelnej vidieť výber z koláží, dekupáží, asambláží… ale aj výšivky… ako poctu starej mame Zuzane (tetke Zuzke, ktorá však vyšívala neporovnateľne viac ))))

…a tak v závere by som chcela skutočne veľmi poďakovať gymnáziu Zvolen… a najmä spolužiakom a študentom 4.C – tým, ktorí končili v roku 1983 a previezli výstavu z Bratislavy do Zvolena a tiež tým Céčkarom, ktorí maturovali v roku 1986 a s plným nasadením výstavu nainštalovali… osobitné poďakovanie hosťom – Stanovi a jeho dcére a tiež Laure a jej kamarátke… a na úplný záver najväčšia VĎAKA Jozefovi K! – že ma na výstavu nahovoril a aj mi ju otvoril!!!

…a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Jaj Zuzka, Zuzička 
Susanna 
Suzanne 
Susan 
Zuzana Mojžišová 

… a tak, keďže piatok bolo „Zuzany“… je výstava venovaná všetkým Zuzanám, Zuzám, Zuzkám,  Susan… príbuzným a známym Zuzaniek… takže vlastne všetkým!!!… lebo nepoznám nikoho, kto by nepoznal žiadnu Zuzanu:)))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú tento týždeň Marcely, Elenky, Helenky a Lýdie – všetko najlepšie!
p.s.2 – a lunárny kalendár radí: doprajte si probiotiká v zeleninovej forme – najmä cibuľu a cesnak:)
p.s.3 – a prikladám pár foto z vernisáže (archív Galérie na Tehelnej vo Zvolene) – výstava bude otvorená do 31.8. v pracovné dni 8.00-16.00 – ste srdečne pozvaní!!!
/a ak by ste vedeli o vhodných priestoroch, kam by mohla preputovať – uvítam tipy na priestory:)

… a tak som uvažovala o čom tento týždeň písať… či o troch ženách, ktoré som toto leto stretla… nepoznám ich mená a minimálne dve z nich vysoko pravdepodobne už nikdy nestretnem… jedna tu bola snáď 24-hodín a celá vyplašená sa hneď chcela vrátiť domov – za naše východné hranice… a zrejme to aj urobila… ďalšia zberala taniere zo stolov v stravovacom zariadení… smutno sa usmievala…pri pohľade na ten úsmev akoby zastával čas… neopýtala som sa jej, či sa má kam vrátiť.. tretia pichala injekcie na poliklinike… bola takmer na hrane žoviálnosti… nevadilo jej, že je obklopená pacientami… a starí páni nemali žiaden problém si tú injekciu do sedacieho svalu nechať pichnúť… a možno jej za to ďalší deň priniesli aj kyticu…
…a tak by som mohla písať aj o… alebo o… ale to si asi nechám o týždeň… 
…a tak by tu bola ešte možnosť vždy živá – „o počasí“… o tom ako sa uprostred leta zazelenala zeleň a v predpovedi počasia prestali dávať teploty vodných nádrží na SK… a skôr to tam prebleskovalo snehom na končiaroch Tatier… priznám sa, že mi bolo včera ráno príjemnejšie ísť do práce v baloňáku a sedieť  v teplej veste pri otvorenom okne ako trpieť pri ventilácii klimatizácie a jej plazivom chlade… a tak musím priznať, že keď som videla, niekedy uprostred leta zábery, ako sa turisti fotia pri teplomeri prekračujúcom v Údolí smrti 50-stupňov!!!- ako pri nejakej Ajfelovke alebo Tomášovskom výhľade….mala som zimomriavky….

… a tak sa zdá, že sa tento rok „psie dni nedostavili“ – alebo to boli tie horúčavy v júli?… keď chodili správy nielen o vysokých teplotách vzduchu ale aj o požiaroch v Stredomorí (je nad moje pochopenie informácia, že ich niekto zakladá úmyselne…)… a tak neviem, či sa dalo ešte hovoriť o romantickej príjemnej únave z tepla, alebo to už bola panika… priznám sa, že u mňa miestami áno… a pobehovanie medzi klimatizovanými priestormi alebo dlhodobejší pobyt v nich nepovažujem za optimálne trávenie leta… a tak, musím opäť priznať, že ochladenie je mi milšie a pohľad na nedávno ešte vyprahnutý trávnik, ktorý sa aktuálne zelená je celkom osviežujúci… ale leto bez slnka!!!?
…a tak balkóny… ani som o nich nemienila písať – hovorila som si, že napíšem správu o ich dokončení… ale – stále nedokončené!!!… vyzerá to na celé prázdniny cez lešenie – bez zábradlia… a tak nechcem písať, že „celé leto“! – verím, že sa príjemné teplé „sandálové“ dni vrátia bez tropických teplôt a firma nejakým zázrakom dokončí zábradlia aj ich zasklenie a príroda naberie aktuálnym ochladením druhý dych:))… a príjemné letné teploty okolo 25 budú pokračovať do septembra…vždy vaša rosnička:))

když mám náladu pod psa
múj pes udělá hopsa
a hned se žije líp
múj pes je samý vtip…
/Psí písnička – úryvok, Z. Svěrák

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Summertime 
In The Summertime 
Dogs Days are over 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím skutočnej letnej pohody a nech sa nám slnko skoro vráti!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Štefánie, Ľubomíry a Ľubomírovia a Zuzany!!! – všetko najlepšie:))
p.s 2 – a lunárny kalendár radí: „buďte k sebe láskaví!“
p.s 3 – a ak by ste šli v piatok okolo 17.00 okolo Galérie na Tehelnej vo Zvolene – zastavte sa – možno bude vernisáž:)
p.s.4- a ak by ste zašli až do Očovej – tak tento víkend sa bude konať tradičný folklórny festival „Očovská hruda“ – a verím, že konečne nebude pršať!:)

… a tak som si včera všimla, že mi lekárka predpísala žiadanku na odborné vyšetrenie s úplne iným menom pacienta… keď som sa lepšie pozrela, nesedelo meno, priezvisko, rodné číslo ani pohlavie… a tak som si uvedomila, že som sa predvčerom už na to vyšetrenie objednala – poslaním nascanovanej žiadanky… a tak som tam zavolala a oni mi potvrdili, že na „môj termín“ je objednaný nejaký muž…. muž s menom na „mojej žiadanke“… vlastne na jeho, len o tom nevie… a tak, keď som si uvedomila, že ma objednali na sobotu ráno(!) – nie omylom… vraj normálne v soboty robia… predstavila som si, že by som sa tam nalačno so zalepenými očami dostavila… a ani by ma vypoklonkovali, že nesedí ani meno ani rod ani číslo… tak to by som potom len otvárala oči!!!!…repertoár nadávok si radšej nepredstavujem:))… a tak si hovorím, že ma nejaká prozreteľnosť ochránila pred touto „miktokatastrofou“… a tak som dnes opäť šla k lekárke… dať si prepísať údaje na správne… okrem tých nesprávnych lajsiet som odovzdala aj zdravotnú kartičku, aby už všetko bolo jasné… a tak, keď mi sestrička po cca 10-15 minútovom čakaní, podala nové papiere, len tak letmo som preletela papiere… pohlavie sedelo, priezvisko tiež… ale menovkyňa Anna mala predsa len iné rodné číslo… a tak som žiadanku vrátila sestričke, ktorá sa úprimne zasmiala a zašemotila niečo o paradoxoch… po ďalších pätnástich minútach čakania si ma zavolala k sebe lekárka… všetko opäť prepisovala a povedala, že sa jej ešte nič podobné nestalo… úprimne som dodala, že ani mne… a tak som dúfala, že dostanem aspoň lízatko, alebo nejaký recept navyše ale nič:))
… a tak mi došlo, že lekárka pri minulej návšteve spomínala, že sa chystá na dovolenku… a dnes pred ňou robila posledný deň… a tak verím, že už stavala v hlave vzdušné zámky… aká asi bude dovolenka a čo ešte treba pobaliť… a tak som si spomenula na pieskové zámky, opevnenia, vodné priekopy, veže, korytnačky, krokodílov a bábovky na pláži… deti aj dospelí ich zanietene budovali  niekedy aj od rána do večera… resp. od raňajok do večere:))… malými aj veľkými lopatkami, hrabličkami, kýbličkami, ručne… niekedy sa k večer objavili celkom impozantné stavby… ktoré začínal príliv nahlodávať… niekedy sa len napustila vodná priekopa a zámok bol ako živý… a tak, keď sme si šli skoro ráno zaplávať… videli sme, že ešte mnohé z nich odolali prílivu a týčili sa v plnej kráse na brehu a náhodní okoloidúci ich ohľaduplne obchádzali… až… až kým neprišla upratovacia služba… dvaja muži v kraťasoch… jden s hrabľami… druhý s lopatou… ten prvý prehrabal piesok medzi lehátkami… sem tam zahrabal aj nejaké menšie pieskové dielko… a ten druhý… s cigaretou zavesenou v kútiku úst lopatou zručne stručne zahladil stopy aj po väčších inžinierskych stavbách bez povolenia:)… ten prvý to ešte trochu prehrabal… a tak bolo všetko na poriadku… takmer ako na počiatku sveta… zrejme len ako na počiatku založenia tento pláže… a tak sa to neomylne opakovalo každý deň… a tak ak niekto sám, ako zenový majster, nezrovnal večer so zemou svoje dielo… a ak to v noci za neho blahosklonne neurobilo more… dvaja pracovníci proces definitívne uzavreli a zároveň zokruhovali… a tak si  hovorím, nech to zajtra dopadne akokoľvek.. ten dnešný pieskový alebo vzdušný zámok je nádherný…

CARPE DIEM

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Vamos a la plaja 
Lets go crazy 
Feliz navidad

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím zaujímavého a oddychového augusta!vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a lunárny kalendár radí, aby sme s láskou prijímali život taký aký je:)
p.s.2 – a meniny majú Jergušovia, Dominikovia a Dominiky… a aj levom- všetko najlepšie!