… a tak sa v tomto roku otvorila v Popradskom múzeu nová expozícia – hrobka kniežaťa – mladého muža – zo 4. storočia…. náhodne objavená pri archeologickom výskume pred výstavbou v Matejoviach – v Poprade v roku 2005… a tak medzitým prebehla architektonická súťaž na expozíciu… a priznávam, že tohtotýždňová krátka reportáž v TV ma zaujala… aj keď nie vizuálne… jednoducho tým, že je už hotová… niekedy pri ceste do Popradu si tento unikátny nález určite pôjdem pozrieť…
…a tak tento týždeň v DPOH odovzdávali divadelné ceny „dosky“… a tak z celej akcie ma najviac zaujalo to, že hneď prvú dosku večera i v histórii dostalo Zvolenské DJGT s inscenáciou Sme krajina – v spolupráci s českou režisérkou Tejnorovou….o nezrealizovanom vodnom diele Slatinka… a neskôr počas večera ďakovačka dcéry Ctibora Bachratého za otcov prínos pre divadelnú fotografiu – in memoriam… neboli sme s C.B. kamaráti ani priatelia, ale mnohokrát som ho zaregistrovala pri rôznych akciách… vždy na mňa pôsobil ako nejaký šľachtic, ktorý si len tak, z vášne pre fotografiu, fotí to… (vlastne toho, alebo tých)… čo sa hýbe, aby v nehybnosti 2D priemetu zachytil čaro chvíle…tanca, divadla… umenie o umení…
…a tak sa mi z piatku na sobotu sníval sen… v dome mojich rodičov sa zrazu objavil Karel Gott… komunikovala som s ním z kuchyne cez podávacie okienko do jedálne, ktoré je už dávno zamurované… a tak sa v priebehu víkendu objavilo vo všetkých správach, že odišlo na večnosť knieža Karel Vll. – Schwarzenberg… a o jeho živote, rozlúčke a hrobke sa diskutovalo následne niekoľko dní… až sa rozhodlo, že rozlúčka nebude v hlavnom meste Rakúsko-uhorskej monarchie… ani v mestečku Murau, ale v hlavnom meste Československa… Česka… a spočívať bude v rodinnej hrobke na zámku Orlík…
…a tak som si náhle spomenula ako som sa pred 16-timi rokmi… v takomto jesenno-zimnom čase… ocitla v Meet Factory… kopec známych tvárí… medzi nimi Karel Sch., ktorého niektorí volali „kníže“…. s istou prizodzenosťou, samozrejmosťou i noblesou… ale bez pátosu… na koncerte k jeho 70-ke…a k 40-ke zakladateľa tejto umeleckej fabriky…
…a tak som si v týchto dňoch prečítala niekoľko článkov a rozhovorov s K. Sch. … a tak som sa dozvedela, že bol 2x ženatý… s tou istou manželkou… a ich dcéra Lila o otcovi film natočila…
….a tak pred sto rokmi sa liečil v Tatrách básnik J.Wolker… s sanatóriu v Tatranskej Polianke si sám napísal epitaf:
Zde leží J. W., básník, jenž miloval svět
a pro spravedlnost jeho šel se bít.
Dřív než moh‘ srdce k boji vytasit,
zemřel – mlád dvacet čtyři let.
… a naša hudobná redaktorka ponúka:
Sweet Lord
Mochomúrky bílé
Básníci ticha
…a tak sú to v týchto dňoch dva roky čo odišiel z tohto sveta môj (náš) otec… bol to šľachtic…aj keď sa narodil s drevenou lyžičkou… pre nás ostane vždy kráľom!
…a tak sa s vami dnes lúčim s prianím aby ušľachtilosť a šľachetnosť navždy šľachtila náš svet)))
vždy vaša Sally_Lu*
p.s. 1 – a tento týždeň máme niekoľko zaujímavých dní: pondelok bol dňom láskavosti, utorok dňom bez áut (v zápchach hlavného mesta to cítiť nebolo:), štvrtok dňom tolerancie i poézie… piatok – sviatok – deň študentstva… a nedeľa bude medzinárodným dňom mužov! – všetko najlepšie a poďakovanie aj tým, čo už nie sú medzi nami!
p.s. 2 – a lunárny kalendár odkazuje: k zime patrí čierna farba a slaná chuť…. odporúča výdatné polievky… a tiež: „milujte život (dokiaľ je čas)…“
