Mesiac: december 2023

…a tak….nech je minulý týždeň už minulosťou… zvláštny slnovrat… „boj svetla a zmy“…. nočná búrka, blesky rozsvecovali oblohu ako ohňostroje… kvetináče padali na balkóne (našťastie nie z balkóna)… zádušné omše…až kým neprišiel štedrý večer….

… a tak nech je už v kontajneri… mestskej spaľovni… na popol…. test, ktorý ma vyčlenil zo „sviatkov rodinných“…. na individuálnu obežnú dráhu… presnejšie povedané do „klídku místku“:)… našťastie bol tentokrát vírus ku mne zhovievavejší a tak sa dalo… prekladajúc činnosti oddychom a polihovaním pred TV… ozdobiť stromček… trochu uvariť… trochu upratať… a hlavne zažať všetky sviečky, svetielka… urobiť si hyge lige:)

… a tak som zahájila liečenie rozprávkami… dobré osvedčené – ako teplý čaj s medom a citrónom: Princezná so zlatou hviezdou, Pyšná…, Popoluška, Šialene smutná (Helena)… a potom aj nové „lieky“, ktorých názvy si ani nepamätám…. a musím ich spätne vyhľadať v programoch…. a tak… neviem, či teraz menovať nové rozprávky, na ktoré by som nešetrila kritikou… a tak sa zmienim asi len o „Kľúči sv. Petra„… rozprávka na hony vzdialená od najlepšej klasiky, o charizme sa dá hovoriť len v samotnej postave Petra… ale nie princezny… aspoň to nejak prirodzene „odsýpalo“, čo nie je v posledných rokoch úplne na zahodenie… a farebnosť a kostýmy tiež zaujali… a keď som prepínala kanály… vždy som zachytila aspoň fragment „Popelky spred 50-tich rokov“ s Šafránkovou, Trávničkom, Libíčkom a macochou v netopierom klobúku… a tak sa mi podarilo zhliadnuť aj dosť kritizované „Tri priania pre Popolušku“ – remake českej klasiky… a tak som jej dávala celkom šancu, aj keď fakt sa to ťažko neporovnáva s predlohou… ale musím povedať, že som nedopozerala… a tá macocha vo vizáži „Draculovej sestry rodnej“ mi prišla fakt desivá… ako dieťa by som mala asi ťažké sny…

…a tak som nakoniec siahla po knihe „Slovenské ľudové rozprávky – 1.zväzok“ – vydavateľstvo SAV… a tak som si zalistovala v tejto 30-ročnej publikácii, kde sú zverejnené zápisky poslucháčov UK v Bratislave pod vedením profesora Franka Wollmana, ktoré urobili putujúc po SK v rokoch 1928-1947… a tak som našla hneď dve ďalšie verzie Popolušky … zaujala ma hlavne verzia Jana Matúška-Blchu z Detvy (1935)… v tejto verzii má hlavná predstaviteľka oboch rodičov i dve vlastné sestry, ale z neznámych príčin si z nej urobila celá rodina slúžku – možno bola fakt najšikovnejšia a najschopnejšia…mala však vyššie ambície, pomocou zázračnej starenky a jej muža sa vždy na nejaký bál dostala, oslnila – zmizla… princ sa do nej zaľúbil a nakoniec ju našiel… u nich doma – žiadne zložité hľadanie – normálne mu dala adresu a dokonca mu navrhla, aby prišiel o tri dni, lebo treba upratať… keď ju našiek a predtým odmietol pyšné sestry, rodičia si na kolená kľakli a prosili o milosť… a zrejme im aj odpustila… o tom už zápis nehovorí:))

…a tak rada by som napísala aj niečo o snehu… hlavne po tom, čo som včera videla na asfalte neďalekého ihriska povaľovať sa mrkvu a takú malú prútenú metličku… som si uvedomila, že aj tu bol dva dni sneh… nebol to len sen v horúčke… ale príroda sa ako rozmarná princezná rozhodla prezliecť si po bielom kožúšku nejaké jarné šaty:)

…našou úlohou je dať svetu lásku…
M. Scott Peck

… a naša hudobná redaktorka vyberá:

princezná so zlatou hviezdou 
šílene smutná 
Já vím  
tri oriešky pre popolušku  

… a tak tento týždeň začal prvým sviatkom vianočným… a bude končiť Silvestrom:)
… a tak sa dnes lúčim s prianím dobrého zdravia a úspešného prechodu do nového roka!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a meniny majú Štefanovia, Ivany… Silvestrovia – všetko najlepšie aj narodeninovým oslávencom!
p.s.2 – a v týchto dňoch je 103 rokov od narodenia pána Sováka, ktorý účinkoval aj v mnohých rozprávkach
p.s.3 – a lunárny kalendár radí: choďte na prechádzku a keď spíte, spite skrčení na boku – to regeneruje a: „čím viac lásky rozdáte, tým viac dostanete“

…a tak minútkami tentokrát nemyslím minútky z karé… za použitia minútok… hodinky, ktoré sa nastavujú pri varení, ale hlavne pri pečení… aby koláčiky neboli pripečené…a tak sa mi prvýkrát podarili snehové pusinky zo zvyšných bielkov… je možné, že som mala pred tým nesprávny recept, alebo som si ho poriadne neprečítala:)

… a tak mi kolegovia v októbri kúpili k narodeninám workshop… a tak som ho v novembri absolvovala… pôvodne sa mali z tzv. ekoživice vyrábať misky… ten termín som nestihla….presunula som ho na výrobu hodín a obrazov… veľmi ma lákalo vyrobiť nejaké hodiny (nástenné), ale keďže v byte takmer v každej miestnosti nejaké visia a podľa  starej povery sa hodiny ani hodinky nemajú venovať… že to „odrátava“ čas priateľstva… a tak som si zvolila „obraz“… keďže som o materiáli nič vopred nenaštudovala vzniklo niečo intuitívne a nečakané, čo sa mi v ten deň vôbec nepáčilo… a tak na druhý deň – za denného svetla som bola k výtvoru blahosklonnejšia – odlesky kovových fólií neboli zrejme veľmi eko ale pekne sa leskli… a popár dňoch som obraz (úspešne:) venovala:)))….

… a tak sa mi pred týždňom zastavili hodiny v kuchyni… nástenné hodiny, ktoré sa zastavujú podchvíľou… asi preto, že im už pred rokmi odpadlo predné sklo a výpary z hrncov nepriaznivo pôsobia na tužkovú baterku a hodinový mechanizmus… a tak som starú baterku vybrala a nahradila novou… ale nič, ručičky sa zachveli, ale nezačali krúžiť… a tak som si všimla, že papier s ciferníkom je navlhnutý a zvlnený a teda, že hodiny asi definitívne skončili svoju činnosť… a tak som presunula do kuchyne hodiny z inej miestnosti… a ľutovala som, že som neposlúchla svoj inštinkt a na tom workshope predsa len nevyrobila nástenné hodiny….a tak som tento týždeň kúpila nové… dosť podobné predošlým… ale kým na nich sekundovka poplašene skackala v smere hodinových ručičiek, na nových sa ladne a nezadržateľne točí… a tak je to zvláštne pozorovať ako plynie čas… a Vianoce sú tu zas:)

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:

Dead Can Dance 
The Rolling Stones 
Bing Crosby

…a tak dnes celý deň pozerám na rozhranie… mestskú inverziu, kým kopce nad mestom sú zaliate slnkom, od Dunaja sa do ulíc mesta valí vatová chladná hmla… a tak je v tej hmle najlepšie zaliezť niekam… do obchodu, domov… do práce… alebo si dať na trhoch varené víno či punč….a vytvoriť teplo adventu…. a tak hore na modrej oblohe vidno ako vzduch nad krajinou križujú lietadlá… a tak by sa dalo spomenúť kopec filmov, ktoré majú zápletku založenú na odložených letoch v čase Vianoc… to sa v lete nestáva… pokiaľ z nejakej sopky práve nevystupuje dym a láva… a tak v našich končinách to vyzerá okrem hôr na sviatky na blate… a na Lanzarote avizujú 21 stupňov, ale zas prachové častice v povetrí…

…. a tak prajem krásny … slnovrat…. štedré a pokojné Vianoce…. mier a lásku… nech sa odraz vracajúceho sa.. práve narodeného svetla sviatkami i dušami ligoce))))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a tak sa tento týždeň hudobník „rolišov“ Keith Richards dožil 80- ky – fakt všetko najlepšie!
p.s. 2 – a všetko najlepšie dobiehajúcim strelcom a prichádzajúcim kozorožcom – a najmä všetkým Evám a Adamom!… a nezabudnime aj na Dagmary a Dášenky))
p.s. 3 – a lunárny kalendár odkazuje: na Štedrý deň sa nemá prať, šiť a štrikovať!… a hlavne si v tieto dni dajte na krk teplý šál a užívajte ticho a pohodu!… objatia sú tiež vítané:)
p.s. 4 – a ak chcete ručne vyrobené darčeky… tak vraj treba zájsť do Starej tržnice…
p.s. 5 – …a tak, ak by ste sa v BA blatistom počasí chceli prejsť a zohriať pri starom sakrálnom umení vrelo odporúčam
p.s. 6. – a ak by ste 20.12. o 18.00 mali čas a chuť – v kostole pri Ondrejskom cintoríne v Ba vystúpi spevácky zbor Kyrillomethodeon
p.s. 7 –  ….o rokoch a rôčikoch ….slepačích krôčikoch…. nabudúce….:))

…a tak som pár dní víkendových strávila na Strednom SK… a tak kým v BA sneh celkom zmizol… niekde od Nitry začali byť polia viac biele ako zelené… a vo Zvolene ostávali snehové mantinely aj v centre mesta….

… a tak som si spomenula ako sa ešte pred pár dňami dalo zreteľne v hlavnom meste odčítať ako sa s nadmorskou výškou sneh strácal…. kým na Kolibe sa dalo sánkovať a na Kramároch sa ešte biela hmota držala zaparkovaných áut ako nejaký ochranný skafander… v centre ostávali okolo kandelábrov posledné zafúľané zvyšky presiaknuté soľou a kamienkami… a v Ružinove a Podunajských Biskupiciach už celkom nič…  po snehu už len zdanie… a tak som odrazu nadobudla taký pocit fraktálneho obrazu SK… od nížin bez snehu cez nežne biele podhoria až po snehovú krajinu v stredných a vyšších polohách krajiny…

… a tak som nečakane… po rokoch odhrabávala sneh…. mestské služby slušne odhrnuli cestu i chodník… ale….. ale medzi týmito dvomi líniami, ktoré inak delí len obyčajný cca pätnásťcentimetrový obrubník starostlivých odhŕňaním vznikla bariéra… cca 40-60 centimetrov… a tak som sa zúfalo pozrela na mantinel, ktorý bolo treba preraziť… a skúšala som niekoľko spôsobov… odhadzovať sneh smerom dolu kopcom… hore kopcom, alebo ho prenášať cez cestu do parku, dúfajúc, že ešte nie je príliš presolený a že sa príroda s tým vysporiada…. a tak… priznám sa, že manuálna práca nie je pre mňa bežnou… a tak som v duchu zajasala, keď som videla, že sa ku mne približuje auto s nápisom „pomáhať a chrániť“… auto pomaly prešlo okolo mňa, zastavilo, dvaja mladí muži sa chopili dvoch lopát, ktoré som mala nachystané a do piatich minút mantinel rozborili… nasadli do auta a odišli pomáhať ďalej… alebo niekoho chrániť… kývala som im na rozlúčku a usmievala som sa…. áno…. vlastne nie… nebolo to tak, len som si to predstavovala popri tom, ako moje telo zápasilo s lopatou a snehom a auto s týmto „nenaplneným“ nápisom už tretíkrát prešlo okolo mňa…. možno som si mala ísť medzitým požičať od susedy čižmičky na opätku… ružový kabátik… čiapku s ružovým brmbolčekom…. alebo som mala zatarasiť cestu príručnou odhŕňacou technikou a požiadať razantne o pomoc?…. neviem, každopádne po nejakej hodinke som mantinel prerazila a na ďalší deň sa začal sneh mierne strácať a na ďalší ešte viac… a tak možno po týždni po tejto odpratávačke snehu sa ten mantinel aj sám rozpustí, stratí… sublimuje…

…. a tak som sa bola prejsť na cintoríne… zvolila som skratku, ktorou predo mnou šiel len jeden človek… a tak som bola vďačná tomu neznámemu, že bol mojím „predchodcom“ a ja som mohla naťahovať krok a striafať sa do jeho chôdze… a tak to bol zrejme muž a v duchu som tomuto neznámemu ďakovala, že mal rovnakú trasu a guráž „prvolezca“….a ako som tak brodila v čerstvom snehu, mala som pocit, že niekto na mňa pozerá… medzi tujami sedela srnka a pozerala na mňa…. a tak som prišla na cintorín zapadnutý snehom… zastala som a pozrela na rad hrobov…. akoby rad postelí…. postlaných snehobielymi perinami… náhrobky ako ich záhlavia…. bolo v tom niečo veľmi archaické… obraz vzdialene pripomínal Plicku… Obrazy starého sveta…. všeobjímajúca matka príroda, ktorá všetko zahalí svojím bielym závojom, dekou, perinkou…. pokoj…. ticho…mier…. a keď som sa… už vlastnými stopami v snehu vracala naspäť… srnka tam stále sedela…. akoby tam bývala…

… a tak som sa po pár dňoch vracala autobusom naspäť do hlavného mesta… a sneh sa začal strácať už niekde medzi Zlatými Moravcami a Nitrou… medzi zelenými oziminami už takmer sneh nebolo vidieť ale na druhej strane ostali na holej zemi snežné pláne… a tak som na sebe robila pokus… chvíľu som pozerala na jednu a chvíľu na druhú stranu a zistila som, že pohľad na tie biele polia ma viac priťahuje… koniec roka… podnetov už bolo dosť….

… a tak ak sneh naozaj už nenapadne skúsim upiecť snehové pusinky….:)) 

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
zima na saniach 
LUCIE 
DOORS

… a tak je sviatok „Lucie“…. 

„svätá Lucia ukazuje svoju moc
prináša najdlhšiu noc“….

…. a tak sa s vami dnes lúčim s prianím, nech sa sneh udrží do Vianoc… a od nich bude mať svetlo opäť svoju moc!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – … a tak by 8. decembra mal 80-ku Jim Morrison…. 
p.s. 2 – a tak všetko najlepšie všetkým Luciám i strelcom!
p.s. 3 – a lunárny kalendár radí: vyložte si nohy na stenu… a „buďte k sebe láskaví„!

…a tak víkendová snehová nádielka na horách umožnila skoré otvorenie lyžiarskej sezóny… a tak nasnežilo aj na juhu – juhozápade…aj na Žitnom ostrove…

…a tak tento týždeň vyzerala krajina SK priam ako na Vianoce… a uvidíme aké počasie bude naozaj na sviatky… keď už budúci týždeň avizujú „mierne“ oteplenie…a dážď 

… a tak tu máme Mikuláša… a tak som dnes prekĺzla okrajom predvianočných trhov na Hlavnom námestí BA aby som sa Laurinskou s mini zastaveniami s punčovými stánkami (ktoré som nevyužila:) dostala k Prioru… a tak Prior!…silný modernistický architektonický koncept v historickom kontexte… pred 55-rokmi prvý „plnosortimetný OD v ČSSR“…pamätáte si aspoň posledné „normálne“ rozloženie obchodov? … pod zvonkohrou na prízemí obrovské domáce potreby, papiernictvo, delikatesy, kvety… a teraz… vlastne ani neviem čo… a na prvom poschodí dve „sieťovky“… a nad tým všetkým tento týždeň „dizajnový víkend„… také svojské načasovanie… žeby úplne vedomé?…kompenzácia pultov prekypujúcich vianočnými nablýskanými ozdobami (nič proti nim… násobenie odrazov svetla k sviatkom patrí… hlavne, keĎ sú to ručne robené sklenené vianočné ozdoby… v CZ tento týždeň oslavovali zápis ich výroby skla aj ozdôb do zoznamu UNESCO)… a tak je možné zhliadnuť pod pôvodným stropom vo vyprázdnenom veľkopriestore obchodného domu na pár dní súčasné dizajnérske výtvory (aj študentské)… funkčné i posunuté na hranicu a za hranicu použiteľnosti… hranica vedomia na hrane má blízko k humoru:))… je možné vidieť experimenty s prírodnými farbami na textil… rámy na okuliare zvláštnych tvarov ale aj príbory vytvorené v 3D tlačiarňach… a tak som mala v úmysle nafotiť tieto experimenty a sprostredkovať vám ich v tomto traktáte… a tak… ale… po prvej fotografii sa mobil rozhodol, že stačí!… a vypol sa (hoci predtým avizoval nabitie cca na polovicu baterky)… a tak som sa pobrala do iného obchodného domu neďaleko Trnavského mýta… spred cca 10-rokov….kvôli tej baterke… s nefunkčným mobilom… a tam som ho videla!!!… skutočného! – Mikuláša…na úrovni suterénu bolo pódium a tam spievali deti s  animátormi… deti boli natešené… nedalo sa nenakloniť dolu a nepozorovať tú nefalšovanú radosť… a očakávanie… a prišiel!… vysoký v zlatom plášti s čapicou a falošnou bradou… ale to bolo celkom jedno… na chvíľu som mala aj ja pocit, že mám päť rokov a čakám nejaký… aspoň celkom malý zázrak… že bude mobil za polhodinu opravený… ale nebol… treba prísť ešte raz… ale to bude iný príbeh:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
mike oldfield 
george  michael
Mikuláš https://www.youtube.com/watch?v=eijgWHh95DA

…a tak sa lyžiarske pretekanie svetových lyžiarok presúva z Ameriky naspäť do Európy… a tak sa Petre V. podarilo v zámorí získať v „obráku“ v Mont Tremblant druhé a v nedeľu ešte veľmi dobré piate miesto… lebo počasie druhého kola bolo také, že (aspoň na monitore) to vyzeralo na prerušenie pretekov… a tak neuveriteľne vyhrala oba dni 33-ročná Talianka a Frederica B. – naozaj obdivuhodné!… ale najviac ma fascinovalo ako pretekárky z miestami mliečnej hmly mali dojazd priam na námestie lyžiarskeho strediska:))

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím krásneho zimného mikulášskeho týždňa… plného svetla a lásky… a toho snehu:))

vždy vaša Sally_Lu*

p.s.1 – a všetko najlepšie nielej Mikulášom!
p.s.2 –  a okrem dizajnu je možné do 17.12. v SNG zhliadnuť Českú modernu
p.s.3 – a tak v CZ Stardance vypadol minulý víkend cukrár Maršálek a v záverečnej reči všetkým odkázal (parafrázujem:): „nezaoberajte sa blbosťami, na to je život príliš krátky!“

…a tak som sa dnes v noci zobudila a išla sa napiť vody do kuchyne… a tak som stála v nočnom svetle pri okne a pozerala sa na prázdnu nehybnú ulicu… až kým sa zrazu spoza zákruty nevynorilo auto… celkom pomaly… a potom ladne zbehlo ulicou do útrob mesta…. matne som zaostrila na kuchynské nástenné hodiny… tri hodiny ráno!… niekto šiel na služobnú cestu?… alebo zo služobnej cesty… alebo? (nedozvieme sa:)

… a tak končí november… a musím skonštatovať nevšednú vec… kým minulý rok som dostávala oznámenia o udalostiach, kam sa chodí v našej kulturálnej tradícii v čiernom… tentokrát prišli pozvania na udalosti, kde je hlavná protagonistka tradične v bielom… a tak som v priebehu tohto mesiaca bola na dvoch svadbách…. pravdupovediac na dvoch sobášoch a jednej svadobnej hostine….  jeden sobáš na úrade so spevom a prednášaním… v úvode matrikárka prečítala celkom iné mená (našťastie budúci mladomanželia stáli ešte na chodbe a nič nepočuli:)… a druhý sobáš v kostole s gitarou a spevom a s čítaním o tom ako je dobré sa k sebe túliť…a potom svadobná hostina…. nie v reštaurácii, ale v tanečnom centre… kde v jednej zrkadlovej sále bola zriadená „improvizovaná materská škôlka“ – deti skákali a niektoré zas spali na nafukovačkách… svadobčania mali vekový priemer asi 30 a dobre sa bavili… najmä pri kapele „Balaton experiences“…. pred polnocou čepčenie a redový tanec na ľudovú nôtu…:)

…a tak neviem si presne spomenúť, kedy som bola naposledy na svadbe… pred desiatimi rokmi?… nejaké blahoželanie na sobáši pred piatimi rokmi?…

… a tak obe nevesty „v požehnanom stave“, v „druhom stave“, „tehotné“, „v očakávaní“…. jednej sa má v budúcom roku narodiť syn a druhej dcéra…. a tak žeby predsa len dobrá správa pre demografické krivky vývoja obyvateľstva v Bratislave a v SK?:)

… a tak sa nebudem púšťať do významu svadby ako takej…. a do partnerských vzťahov už vôbec nie:))

… a tak som si uvedomila, že táto téma je vo filmovom priemysle veľmi atraktívna… slovo nevesta alebo svadba v názve je istým lákadlom pre romaniky… občas aj komédie chtivého diváka… alebo skôr diváčky… takmer každý čb-film typu „spoločenskej komédie“ z 30- tych a 40-tych rokov končí svadbou, alebo aspoň uistením, že je „ruka v rukáve“ – resp. hlavná mužská postava je konečne vo verejnom vzťahu s hlavnou ženskou postavou – v ideálnom prípade sa v závere vytvoria aj 2-3 dvojice… a niekde sa nevesta len tak mihne ako vedľajšia postava… „Paní Kačka zasahuje„… „Hotel Modrá hvězda„…“Hostinec u Kamenného stolu„…

…a tak o Hollywoodskej produkcii nehovoriac… a tak sa neobávajte, že by som začala teraz vymenovávať stovky filmov na danú tému (a ešte ich aj recenzovala:))… a tak len „napríklad“… taká Julia R. s jej širokým úsmevom sa naučila behať zo sobášov vo filme „Nevesta na úteku“, a rovnakého hereckého partnera popoluškovsky očarila v „Pretty Woman“… aby si nakoniec zobrala nenápadného Angličana Hugha G. vo filme „Notting Hill“, ktorý sa veľmi pomaly rozhoduje pre nevestu v adaptácii Austenovej „Rozumu a citu“…  prekonal plachosť v „Štyroch svadbách a…“… a potom oblboval oblbovania chtivú Brigitu Jonesovú….aby nakoniec zahral celkom odvážneho premiéra vo vianočnej „Láske nebeskej“… ale politiku nebudeme do svadieb ťahať:))… radšej trochu „etno prvkov“… ako napríklad v „Mojej tučnej gréckej svadbe“ (má aj dve pokračovania:))…podľa divadelnej hry hlavnej predstaviteľky Nie Vardalosovej v produkcii Toma H. – kasový trhák medzi romantickými komédiami:))

… a naša hudobná redaktorka dnes vyberá:
Ráno na šiestom peróne 
If You Asked Me To 
Careless Whisper 

… a tak sa s vami dnes lúčim s prianím príjemného adventu… príjemného odpočítavania dní a nocí… kým sa opäť narodí svetlo… a veľa lásky!

vždy vaša Sally_Lu*

p.s. 1 – a lunárny kalendár radí okrem upratovania… „miluj svoj život!“
p.s. 2. – a meniny majú tento týždeň Milanovia, Hentiety, Ondrejovia, Andrejovia, Edmundovia a Bibiány… a 1.12. má narodeniny jedna Dáška – všetkým všetko najlepšie!
p.s 3 – a o kreslených rozprávkach niekedy nabudúce:))